Štvrtina čerstvých penzistov ďalej zarába. A to aj vtedy, keď ich už práca nebaví

Dôvodom, prečo dôchodcovia oddych odkladajú, je nedostatok peňazí.

Odchod na penziu nie je pre štvrtinu dôchodcov na Slovensku aj odchodom na pracovný odpočinok. Podľa dát Eurostatu totiž 18,3 % čerstvých penzistov ďalej pracuje bezo zmeny. Ďalších 6,4 % robí v upravenom režime. Spolu si tak popri penzii privyrába 24,7 % ľudí na Slovensku, čo je takmer raz toľko než je priemer EÚ (13 %). Slovenskí penzisti preto patria medzi pracovitejších, no stále zaostávajú napríklad za Estóncami (v tejto krajine pracuje 54,9 % čerstvých dôchodcov), Lotyšmi (44,2 %) či Litovcami (43,7 %).

Keď peniaze chýbajú

Hlavným dôvodom, prečo noví dôchodcovia na Slovensku stále pracujú, sú podľa Eurostatu peniaze. Až  30,3 % z nich tvrdí, že práca popri penzii je pre nich finančne nevyhnutná, pre ďalších 31 % je finančne atraktívna. To, že ich baví pracovať a byť produktívny, uvádza iba 20,4 % ekonomicky aktívnych dôchodcov na Slovensku.

Ďalších necelých 10 % teší sociálna integrácia, ktorú so sebou práca prináša. „Slovenskí dôchodcovia tak mnohokrát zostávajú pracovať len preto, že ich k tomu núti finančná situácia. Radosť z práce je totiž u nás tretia najnižšia v celej EÚ. Kým u nás sa z práce teší pätina penzistov, priemer EÚ je na úrovni vyše 36 %. Najväčšiu radosť z práce majú penzisti v Nórsku či Dánsku (viac ako 60 %), v susednom Česku ich je 49 %,“ hovorí Marek Malina, analytik online investičnej platformy Portu.

Mohlo by vás zaujímať: Na špecialistu čakajú Slováci aj päť mesiacov. Využívanie virtuálnej kliniky UNIQA vzrástlo o 167 %

Prácu popri dôchodku uľahčuje na Slovensku fakt, že na penziu odchádzajú na Slovensku v priemere mladší ľudia než inde v EÚ – muži v 60,5 roku, ženy v 59,7. Priemer celej EÚ je o 1,3 roka vyšší, najneskôr sa odchádza do penzie v Dánsku a na Islande – až vo veku nad 65 rokov.

„Vek odchodu do dôchodku sa však aj na Slovensku postupne zvyšuje. Odvíja sa totiž od očakávanej dĺžky života. Preto platí, že ak si chce niekto penziu užívať čo najdlhšie, mal by na to myslieť skôr a na starobu si pravidelne odkladať peniaze,“ upozorňuje Marek Malina.

Na penziu našťastie nezabúdame

Na hroziaci prepad životnej úrovne na penzii našťastie mnohí ľudia pamätajú vopred, čo potvrdzujú aj dáta Portu. Dôchodkový účet so zvýhodneným poplatkom 0,3 % ročne totiž využívajú predovšetkým ľudia v ekonomicky aktívnom veku, ktorí myslia na budúcnosť a pri penzii sa nechcú spoľahnúť iba na štát.

Mohlo by vás zaujímať: Október je najrizikovejší pre stret so zverou. UNIQA vtedy eviduje o 80 % viac škôd

Priemerný vek, v ktorom si slovenskí klienti zakladajú dôchodkový účet, je na Slovensku 40 rokov v prípade žien a 37 rokov u mužov. Takmer 11 % vlastníkov dôchodkových účtov je vo vekovej kategórii 18 až 26 rokov, je ich dokonca viac než tých, čo majú 54 rokov a viac (tých je necelých 10 %).

Platí pritom, že čím skôr človek s investovaním na penziu začne, tým menej mu treba pravidelne odkladať. „Podľa prieskumov, ktoré sme v minulosti realizovali, by na slušný život na penzii potrebovali ľudia k štátnemu dôchodku rentu vo výške 550 eur mesačne. Ak by si ju chceli vyplácať po dobu 15 rokov, musia ušetriť približne 58 000 eur.

Ak niekto začne s odkladaním v 40-ke a do penzie chce odísť v 60-ke, má na odkladanie peňazí 20 rokov. Na dosiahnutie sumy 58 000  eur potrebuje zainvestovať 98 eur mesačne. Ak by začal o desať rokov skôr, potreboval by iba 39 eur.

To je suma, ktorú by mal v 30 rokoch zvládnuť prakticky každý pracujúci človek bez toho, aby mu tieto peniaze chýbali. Prepočty platia za predpokladu 8 % ročného zhodnotenia trhov, zabúdať netreba ani na infláciu. Preto je vhodné odkladané sumy priebežne zvyšovať, napríklad po každom zvýšení platu, “ dodáva Marek Malina.