Ohrozenie cash flow firiem a následné oneskorovanie sa s platbami obchodným partnerom. Aj to sú bezprecedentné hospodárske dôsledky pandémie COVID-19 v Európe. V snahe uchrániť firmy pred rapídnym nárastom bankrotov tak väčšina krajín dočasne zmenila a doplnila právny rámec štandardných postupov.
„Vo väčšine európskych krajín musia byť omeškania platby nahlásené príslušnému orgánu v stanovenej lehote riaditeľom spoločnosti, ktorý by inak niesol osobnú zodpovednosť. Úrad potom začne konkurzné konanie. S cieľom chrániť štruktúru, ale súčasne aj schopnosť obnovy svojich ekonomík po tom, čo sa pandémia dostane pod kontrolu, tak veľká väčšina európskych vlád podnikla dva hlavné kroky,“ hovorí generálny riaditeľ spoločnosti Coface pre Slovensko a Českú republiku Ján Čarný k výsledkom najnovšieho prieskumu Coface k vývoju insolvencií v Európe.
Ako Ján Čarný podotýka, ide o prijatie opatrení jednak na podporu firemného cash flow - napríklad odklady alebo zrušenia príspevkov firiem na sociálne zabezpečenie, platenie daní, štátne záruky za pôžičky poskytnuté bankami a podobne, a jednak ide aj o dočasnú zmenu a doplnenie právneho rámca, ktorý upravuje konkurzné konania.
Kroky vlád proti insolvenciám
Ako vyplýva z analýzy Coface, nemecká vláda napríklad navrhla do 30. septembra 2020 pozastavenie povinnosti manažérov spoločností začať konanie o platobnej neschopnosti do troch týždňov od zistenia insolvencie alebo nadmerného zadlženia. Toto opatrenie je možné predĺžiť do 31. marca 2021, a to dekrétom federálneho ministerstva spravodlivosti. Španielsko sa rozhodlo upustiť od tejto požiadavky do 31. decembra. V Taliansku môže do 30. júna začať konanie pre zmeškanie iba prokuratúra.
Vo Francúzsku nie je riaditeľ spoločnosti až do 24. augusta povinný iniciovať konkurzné konanie do 45 dní od pozastavenia platieb, kedy by za normálnych okolností už niesol osobnú zodpovednosť za neskoré podanie konkurzu.
Do tohto dátumu sa existencia alebo neexistencia pozastavenia platieb bude posudzovať na základe situácie spoločnosti k 12. marcu. Pokiaľ ide o Spojené kráľovstvo, na schvaľovaní je legislatíva, podľa ktorej konkurzné konanie voči firme nemôžu iniciovať veritelia. Ak by opatrenia nadobudli účinnosť ešte v júni, platnosť opatrení by uplynula v júli. Holandsko je výnimkou v rámci Európy: vláda nezaviedla od začiatku pandémie žiadne núdzové východiskové opatrenia.
Prudký vzostup insolvencií
„Vzhľadom na rozsah hospodárskeho šoku a dočasný charakter týchto opatrení však ani tieto kroky vlád nezabránia podstatnému nárastu platobnej neschopnosti po uplynutí ich platnosti,“ konštatuje Ján Čarný.
Podľa prognostických modelov Coface sa očakáva, že počet insolvencií v Európe sa v druhej polovici roku 2020 a v roku 2021 prudko zvýši. V Nemecku, najmenej postihnutej krajine, sa počíta, že rast insolvencií od konca roka 2019 do roku 2021 bude predstavovať okolo 12 %. Francúzsko (+ 21 %) a Španielsko (+ 22 %) budú koronakrízou zasiahnuté oveľa viac. Očakáva sa však, že k najväčšiemu zvýšeniu počtu platobnej neschopnosti dôjde v Holandsku (+ 36 %), Spojenom kráľovstve (+ 37 %) a v Taliansku (+ 37 %).
Aj keď predpovede platobnej neschopnosti zhruba zodpovedajú prognózam rastu, niektoré nezrovnalosti sú zrejmé. Najmenej zasiahnutými krajinami by mali byť Holandsko a Nemecko, kde by mal byť rast HDP v roku 2021 o menej ako 2 % nižší v porovnaní s rokom 2019. Vo Francúzsku a Španielsku by malo klesnúť HDP pod 3 %, resp. 4 %. HDP Spojeného kráľovstva a Talianska bude pravdepodobne o 5 %, resp. 6 % nižšie v porovnaní s vlaňajškom.
V niektorých prípadoch možno tieto nezrovnalosti vysvetliť neexistenciou dočasných opatrení týkajúcich sa konkurzného konania (ako v Holandsku). Rast insolvencií v obdobiach ekonomického poklesu je tiež spojená s nákladmi na konanie (sú nižšie v Spojenom kráľovstve a Holandsku).
Komentáre
Pridať komentár