Parlament tento týždeň prekvapivo rozhodol o vrátení poslaneckého návrhu novely zákona č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach naspäť na program prebiehajúcej schôdze napriek tomu, že poslanec NR SR Milan Vetrák ako jeho predkladateľ len koncom januára požiadal o presun návrhu zákona až na ďalšiu schôdzu so začiatkom v polovici marca.
Návrh rozširuje okruh regulovaných subjektov, ktoré sú povinné platiť osobitný odvod, o novú skupinu osôb vykonávajúcich svoju činnosť na základe povolenia vydaného alebo udeleného Národnou bankou Slovenska. Do tejto kategórie patrí aj veľké množstvo malých a stredných slovenských firiem, ktoré poskytujú finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo.
Mohlo by vás zaujímať: YOUPLUS zahajuje spoluprácu so Swiss Re
„Dôrazne sa ohradzujeme voči takémuto neprehľadnému legislatívnemu procesu a doslova náhodnému prijímaniu zákonov s dopadom na podnikateľské prostredie. Je to v rozpore so všetkými sľubmi vlády a jej programovým vyhlásením, ku ktorému sa mnohí poslanci zaviazali. Aj keď návrh zákona môže byť teoreticky schválený už o 2-3 dni, my stále nevieme, ako bude vlastne jeho finálne znenie vyzerať, pričom má nadobudnúť účinnosť už dňom vyhlásenia. Takto sa v podnikaní fungovať nedá,“ kritizuje návrh predseda predstavenstva Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) Martin Lancz.
AFISP preto opätovne upozorňuje poslancov na viacero závažných skutočností týkajúcich sa tohto legislatívneho návrhu, ktorý však zasiahne viacero odvetví, a podľa posledných informácií aj banky, napriek prísľubom zo začiatku pandémie.
Čo sa týka špecificky trhu finančných sprostredkovateľov a poradcov, tak treba zdôrazniť, že návrh regulácie môže priamo či nepriamo zasiahnuť vyše 25 tisíc finančných agentov, ktorí pôsobia pod hlavičkou desiatok spoločností, a tak vôbec nenapĺňajú definíciu oligopolu alebo monopolu. Práve naopak, pôsobia vo vysoko konkurenčnom prostredí a odvádzajú na Slovensku dane a odvody, čo sa nedá povedať o mnohých subjektoch poskytujúcich svoje služby na Slovensku zo zahraničia, ktorých sa však osobitný odvod nedotkne.
Napriek tomu návrh reálne zavádza dvojité daňovo-odvodové zaťaženie pri finančných produktoch (poistných zmluvách, úveroch a pod.), kde mimoriadny odvod platí finančná inštitúcia (banky, poisťovne, atď.) a tiež distribučné kanály finančného produktu (finanční agenti), čo stavia našich miestnych podnikateľov do nevýhody oproti vyššie spomínaným zahraničným subjektom.
Toto všetko môže mať výrazne negatívny dopad na dostupnosť a kvalitu finančných služieb poskytovaných zo strany finančných inštitúcií, napríklad predraženie ceny poistenia pre podnikateľské subjekty a domácnosti, zníženie rozsahu poskytovaných úverov zo strany bánk a podobne.
Mohlo by vás zaujímať: UNIQA SK zaznamenala v minulom roku nárast počtu poistných podvodov
Treba tiež zdôrazniť, že finanční agenti nie sú finančnými inštitúciami napriek tomu, že pôsobia na finančnom trhu, a 99% týchto spoločnosti predstavuje slovenské spoločnosti bez zahraničného kapitálu či vplyvu.
Navyše, predpokladaná výška mimoriadneho odvodu vybratého zo strany finančných agentov, resp. zo strany finančných inštitúcií, ktoré majú udelené povolenie zo strany Národnej banky Slovenska, je zanedbateľná vo vzťahu k predpokladanej výške štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (približne 35 miliárd eur) a výške plánovaného výberu mimoriadneho odvodu za roky 2023 a 2024 zo strany iných regulovaných subjektov (približne 100 miliónov eur).
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti AFISP navrhuje ako najideálnejšie riešenie úplne vypustiť bod, ktorý upravuje povinnosť osôb podnikajúcich na základe povolenia vydaného alebo udeleného Národnou bankou Slovenska platiť odvod.
Taktiež však vidí dve kompromisné riešenia, ktoré minimalizujú negatívne dopady, budú spravodlivejšie voči podnikateľskému prostrediu, zohľadnia rast cien od roku 2012, keď pôvodný zákon vznikol, a zároveň zabezpečia potrebné výnosy na financovanie prosociálnych opatrení štátu, ktorými sa prijatie odvodu obhajuje.
„Sumu výsledku hospodárenia, od ktorej vzniká povinnosť platiť odvod, navrhujeme zvýšiť zo súčasných 3 000 000 eur na sumu 5 000 000 eur z regulovanej činnosti, čím by sa zabezpečil výnos od skutočne nadpriemerne zarábajúcich firiem a zohľadnil sa vývoj inflácie od roku 2012. Nie je spravodlivé operovať dnes s hranicou 3 000 000 eur, keď bola použitá za okolností platných 10 rokov dozadu,“ vysvetlil Lancz.
AFISP alternatívne navrhuje nevychádzať pri výpočtoch z hrubého zisku pred zdanením, ale skôr ako základ pre výpočet odvodu použiť rozdiel medzi výsledkom hospodárenia a hranicou 5 000 000 eur z regulovanej činnosti, teda zjednodušene povedané zdaňovať osobitným odvodom len výsledok hospodárenia (t. j. rozdiel medzi príjmami a výdavkami) nad rámec piatich miliónov eur.
Vyslalo by to aj vhodný signál podnikateľskému prostrediu, že štát nemá záujem bez rozmyslu „dojiť“ významnú časť jeho ziskov, ale snaží sa nájsť rozumnú rovnováhu, ktorá podnikateľov nemotivuje zisky optimalizovať a vyhýbať sa daňovým povinnostiam.
Komentáre
Pridať komentár