Vojna na Ukrajine a nový lockdown v Číne výrazne zhoršili vyhliadky pre firmy. V krátkodobom horizonte síce peňažné rezervy ešte dokážu zabrániť rýchlemu nárastu platobnej neschopnosti, z dlhodobého hľadiska to už ale neplatí.
Allianz Trade, svetový líder v poistení pohľadávok, očakáva, že globálne insolvencie tento rok porastú o 10 % a v roku 2023 až o +14 %, čím sa priblížia k úrovni pred pandémiou. Počas pandemických rokov 2020-21 insolvencie klesali približne o 12 % ročne.
V prípade Slovenska experti Allianz Trade predpokladajú, že sa firemné insolvencie tento rok zvýšia o 11% a budúci rok porastú o ďalších 6 %.
„Spoločnosti teraz opäť čelia viacerým globálnym tlakom v dôsledku značných problémov v dodávateľských reťazcoch a obmedzení v doprave. Problémy spôsobujú aj vysoké vstupné náklady a nedostatok zdrojov, najmä energií a komodít, ale aj pracovnej sily. Okrem toho čelia vyšším nákladom na financovanie, keďže inflácia urýchľuje sprísňovanie menovej politiky,“ povedal riaditeľ Allianz Trade na Slovensku Peter Mucina.
V krajinách, kam najviac smeruje slovenský export, sa očakáva nasledovný nárast platobnej neschopnosti: Nemecko (4% v roku 2022 a 10% v roku 2023), Česká Republika (9% a 7%), Poľsko (12% a 8%), Francúzsko (15% a 33%), Maďarsko (26% a 8%) a Rakúsko (63% a 11%).
Z krátkodobého hľadiska by mali nasledovné tri aspekty pomôcť zabrániť masívnemu nárastu platobnej neschopnosti:
- Celková hotovosť kótovaných firiem bola globálne na začiatku roka 2022 o 30 % vyššia ako v roku 2019 a vklady nefinančných spoločností (NFC) boli v eurozóne vyššie o 29 % a v USA až o 57 %.
- Údaje Allianz Trade ukazujú, že počet nestabilných firiem (na základe ziskovosti, kapitalizácie a úrokového krytia) v Európe klesol, najmä v Taliansku (o 7 % v roku 2021 a 11 % v roku 2020) a Francúzsku (o 12 %, resp. 15 %).
- Výsledky za prvý kvartál 2022 potvrdili, že kótované spoločnosti sú oveľa schopnejšie premietnuť vyššie náklady do cien, než sa očakávalo.
Avšak rizikové faktory a neistota, ako dlho by súčasné šoky mohli trvať, už v niektorých krajinách podnietili návrat k dočasným podporným opatreniam. Prvým faktorom sú požiadavky na pracovný kapitál, ktoré sa v roku 2021 zvýšili najmä v Ázii (+2 dni), v strednej a východnej Európe (+2 dni) a v Latinskej Amerike (+2 dni). Z pohľadu sektorov to bolo najvýraznejšie v prípade zariadení pre domácnosť (+8 dní), elektroniky (+3 dni) a strojnom vybavení (+2 dni).
Ďalším rizikovým faktorom je vysoká zadlženosť, ktorá je dôsledkom krízy Covid-19. Nefinančné spoločnosti v Eurozóne zaznamenali citeľné zhoršenie pomeru dlhov k HDP (+5,2 % v porovnaní s +3,5 % v USA), aj keď sa táto úroveň naprieč Európou výrazne líši (od +4,2 % v Nemecku až po +8,8 % vo Francúzsku).
V neposlednom rade, súčasný medzinárodný kontext vyvolal pokles reálnej kúpnej sily spotrebiteľov, čo by mohlo predstavovať ďalšie negatívne riziko pre spoločnosti v podobe spomalenia dopytu.
V reakcii na tieto faktory už vlády vo Francúzsku, Nemecku a Taliansku rozšírili existujúce čiastočné programy boja proti nezamestnanosti a zaviedli nové formy štátom garantovaných pôžičiek, pričom čím dlhšie bude kríza trvať, tým viac opatrení pravdepodobne pribudne. „Očakávame, že štátna podpora bude tentoraz cielenejšia a obmedzenejšia, ale aj tak by mohla opäť oddialiť úplnú normalizáciu platobnej neschopnosti podnikov, najmä v niektorých európskych krajinách“ doplnil Peter Mucina.
Aj keď štátne podpory udržujú v niektorých krajinách insolvencie umelo nízko, celkovo sa očakáva, že globálna platobná neschopnosť porastie v roku 2022 o 10 % a v roku 2023 o 14 %, čím sa priblíži k úrovni spred pandémie. V USA (+8 % a +23 %) by spoločnosti mali ťažiť z nahromadených rezerv od pandémie. Čína (1 % a 11 %) by tiež mala byť schopná udržať platobnú neschopnosť pod kontrolou.
„V tejto fáze očakávame, že každá tretia krajina sa vráti na úroveň predpandemickej platobnej neschopnosti v roku 2022 a každá druhá v roku 2023. Najmä západná Európa zažije rozdielne scenáre: V Spojenom kráľovstve a Španielsku počet insolvencií prekoná rok 2019 už do konca tohto roka, kým v Taliansku, Portugalsku a Škandinávii dôjde k normalizácii až v roku 2023,“ dodáva Peter Mucina.
Komentáre
Pridať komentár