Zatopené pivnice a zatečené steny, poškodené strechy domov či altánkov, ale aj škody na autách sa šplhajú k tisíckam eur, alebo aj oveľa vyššie. Tak ako sme to mohli nedávno vidieť v obci Rudno nad Hronom, kde po povodni spôsobenej pretrhnutím hrádze škody na súkromnom aj obecnom majetku vyčíslili spolu na 900-tisíc eur.
„So škodami spôsobenými povodňami a záplavami sa stretávame každoročne a postupne vznikajú aj na miestach, kde sa v minulosti nevyskytovali. Bohužiaľ, obe tieto riziká dokážu napáchať škody veľkých rozmerov. Keďže pred vodným živlom väčšinou nedokážeme náš majetok ochrániť, jedinou skutočnou pomocou môže byť kvalitné poistenie, ktoré kryje aj tieto riziká a pomôže nám znížiť nemalé finančné straty,“ radí Štefan Fajnor, riaditeľ pre neživotné poistenie v spoločnosti FinGO.sk.
Povodeň a záplava nie je to isté
Ľudia väčšinou nerozlišujú pojmy povodeň a záplava, ale podľa definície vo všeobecných poistných podmienkach je medzi nimi rozdiel. Povodeň vzniká v dôsledku zvýšenia hladiny vodného toku či vodných nádrží nad úroveň brehu alebo pretrhnutím hrádze a následným vyliatím vody.
Záplava je súvislá vodná plocha, ktorá môže vzniknúť aj z dôvodu povodne, ale aj z dôvodu vytrvalých zrážok alebo topenia snehu. „Vo väčšine poisťovní sú obe tieto riziká spojené a nie je možné ich poistiť oddelene. Buď je riziko povodeň a záplava už priamo v balíku s inými živlami, alebo si ich viete dopoistiť, ale nikdy nie samostatne,“ opisuje Štefan Fajnor.
Poistenie nehnuteľnosti nás chráni voči náhodným udalostiam, no ak sa niečo deje pravidelne, už to nie je úplne náhodná udalosť. Čo teda v prípade, ak sa dom nachádza v povodňovej oblasti? „Ak sa v niektorej oblasti povodne či záplavy vyskytujú pravidelne, domy v tejto oblasti nepoistí voči týmto rizikám každá poisťovňa. Napriek tomu vždy existuje možnosť poistiť nehnuteľnosť neštandardným spôsobom a teda na výnimku, ak to bude poisťovni dávať obchodný význam,“ poznamenal odborník.
Prečo mať poistenú nehnuteľnosť aj domácnosť
Je potrebné si uvedomiť, že poistenie nehnuteľnosti sa vzťahuje iba na dom či byt samotný. Z tohto poistenia teda máte nárok na náhradu škody, ktorá vznikne na samotnej stavbe. „Môžu to byť napríklad náklady na sušenie či maľovanie mokrých stien, opravy poškodených múrov, prípadne sú tam zahrnuté aj vypratávacie náklady po poistnej udalosti či dokonca náhradné ubytovanie. Zničené zariadenie, nábytok, spotrebiče, elektroniku, cenné obrazy, teda vybavenie nehnuteľnosti, však toto poistenie nekryje,“ upozorňuje Štefan Fajnor.
Preto ak chcete mať istotu, že vám v prípade vzniku poistnej udalosti uhradí poisťovňa aj zničené zariadenie, musíte mať uzatvorené aj poistenie domácnosti, ktoré obsahuje aj riziko povodne a záplavy.
„Z praxe vieme, že vodné živly najčastejšie spôsobujú škody aj na nehnuteľnosti aj na domácnosti. Pre jednoduchšie vysvetlenie si môžeme predstaviť, že ak by sme dom alebo byt obrátili hore nohami, tak všetko čo z neho vypadne je domácnosť a čo ostane, je nehnuteľnosť. Samozrejme, aj v tom čo spadá pod poistenie domácnosti alebo nehnuteľnosti, sú v poisťovniach rozdiely,” hovorí odborník na poistenie majetku.
Cena sa odvíja aj od rizikovosti lokality
Väčšina poisťovní sa pri určovaní poistného riadi vlastnými povodňovými mapami, niektoré využívajú povodňové mapy SHMÚ. „Mapy poisťovniam slúžia na to, aby zhodnotili rizikovosť lokality, kde sa poisťovaná nehnuteľnosť nachádza. Ak sa nehnuteľnosť nachádza v ohrozenej oblasti, automaticky je pre poisťovne riziková a buď si uplatnia prirážku, teda klient zaplatí vyššie poistné, alebo ju nepoistia vôbec. Prípadne nehnuteľnosť poistia na iné riziká s výnimkou rizika povodne alebo záplav,“ vysvetľuje odborník.
Iné poisťovne vychádzajú z histórie a pri uzatváraní poistenia zisťujú, či v danej oblasti prišlo v určitom období, napr. za posledných 5 až 10 rokov, k povodni alebo záplave. Ďalšie môže zaujímať, či sa nehnuteľnosť nachádza do určitej vzdialenosti alebo výšky od vodného toku. Sú aj poisťovne, ktoré neskúmajú históriu povodní a záplav pred vznikom poistenia, ale skúmajú ich veľkosť pri poistnej udalosti. „Keďže poisťovne majú rôzny prístup, môže sa stať, že jedna poisťovňa odmietne na riziko povodeň alebo záplava nehnuteľnosť poistiť a druhá s tým nebude mať problém,“ upozorňuje Fajnor.
Ako si uplatniť vzniknutú škodu
Radí Štefan Fajnor, riaditeľ pre neživotné poistenie vo FinGO.sk:
- Ak vás postihne povodeň či záplava, túto udalosť bez zbytočného odkladu nahláste do vašej poisťovne a riaďte sa jej pokynmi.
- Poistnú udalosť môžete nahlásiť osobne na pobočke poisťovne, ale aj telefonicky či cez online formulár na webovej stránke poisťovne.
- Je lepšie sa s odstraňovaním škôd neponáhľať a počkať na príchod obhliadajúceho technika z poisťovne. Výnimkou sú prípady, kedy by prílišné otáľanie mohlo spôsobiť zväčšenie už existujúcich škôd.
- V takýchto prípadoch sa odporúča urobiť aspoň dôkladnú fotodokumentáciu, ktorú potom pri obhliadke doložíte do poisťovne.
- Väčšina poisťovní sa snaží byť pri škodových udalostiach proklientská a hľadajú riešenie, ako by vám vedeli čo najviac pomôcť.
- Aj cez asistenčné služby vedia poisťovne pomôcť, či už zorganizovať náhradné ubytovanie, zabezpečiť stráženie poškodenej nehnuteľnosti či poskytnúť preddavkové plnenie na začatie prác potrebných na odpratávanie bahna, zničených vecí a podobne.
- Pri poistnej udalosti sa môžete obrátiť aj na finančného sprostredkovateľa, ktorý vám poradí ako komunikovať s poisťovňou, aby proces prebehol rýchlo a bez problémov.
- Dôležité je komunikovať s poisťovňou, a to nielen pri prvotnej obhliadke, ale aj následne počas procesu opráv.
- Nie je nič neobvyklé, že sa na poškodenej nehnuteľnosti vykonajú ďalšie doobhliadky, na základe ktorých likvidátor v poisťovni môže upraviť výšku plnenia.
- Uvedomte si, že poisťovne vyplácajú poistné plnenie hlavne za vykonané opravy na nehnuteľnosti a domácnosti alebo za znovunadobudnuté veci, ktoré musíte zdokladovať.
Pozor! Môžu nastať aj prípady, keď poisťovňa klientom nevyplatí plnenie. Či už kvôli tomu, že ich poistná zmluva nekryje riziko povodne a záplavy, alebo ak klient pri uzavretí zmluvy uviedol nepravdivé informácie.
„Skúsenosti z posledných rokov nás presviedčajú o tom, že povodniam alebo záplavám môže byť vystavený prakticky ktokoľvek. Preto klientom odporúčam pozrieť sa aj do existujúcich poistných zmlúv a preveriť, resp. doplniť aj poistenie týchto rizík. Ďalším dôvodom je aj podpoistenie nehnuteľnosti alebo domácnosti, ktoré je častým problémom starších zmlúv. Pri výraznom podpoistení môže poisťovňa pristúpiť ku kráteniu poistného plnenia, čiže klientovi vyplatí nižšiu sumu, ktorá nepokryje všetky jeho výdavky spojené s odstraňovaním škôd,” varuje Fajnor.
Čo ak je zaplavené vaše auto
Škody na zaplavených autách hradia poisťovne hlavne z havarijného poistenia, ktoré v základnom balíku kryje aj škody spôsobené prírodnými živlami. No keďže nie každý má uzatvorené havarijné poistenie, môže pomôcť aj živelné pripoistenie k PZP či verejný prísľub poisťovne.
Trendom je, že mnohé poisťovne umožnia svojím klientom v rámci PZP si pripoistiť aj ďalšie riziká, vrátane živlov. „Keďže táto možnosť je v porovnaní s havarijným poistením lacnejšia, pre mnohých klientov je aj lákavejšia. Nevýhodou pripoistenia k PZP sú však nižšie poistné limity v poistnej zmluve. V niektorej poisťovni to môže byť 500 eur, v inej 2000 eur. Vyššiu sumu ako je limit na danom riziku poisťovňa na zničenom aute nepreplatí. Pozorne si treba preštudovať aj poistné podmienky,“ odporúča odborník.
Sú aj poisťovne, kde môžete pri povodniach využiť tzv. verejný prísľub. Aby nemuseli meniť všetky poistné zmluvy, poskytnú krytie niektorého rizika formou verejného prísľubu, pričom presne špecifikujú, ktorých zmlúv sa tento prísľub týka a dokedy platí. „Ale ak by ste sa chceli pri povodni spoľahnúť len na verejný prísľub, starostlivo si ho prečítajte. Stáva sa, že poisťovne aj bežné živelné udalosti ako je krupobitie alebo záplava z verejného prísľubu vyjmú alebo obmedzia jeho územnú platnosť. Klienti potom ostanú nemilo prekvapení, ak ich zničené auto vyžaduje niekoľkotisícovú opravu a spoliehajú sa len na verejný prísľub poisťovne,“ dodáva Štefan Fajnor z FinGO.sk.
Komentáre
Pridať komentár