Komentuje Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko
Situácia:
ECB dnes (10.9.2026) zvýšila depozitnú sadzbu o 0,25 percentného bodu, čo sa stalo už druhýkrát v tomto roku (prvé zvýšenie prišlo 11.6.2026). ECB reaguje najmä na opätovné zrýchlenie inflácie v dôsledku vysokých cien energií a riziko, že sa ich rast postupne prenesie aj do ostatných cien. Eurozónová inflácia v auguste dosiahla 3,3 %, čiže sa opäť výraznejšie vzdialila od dvojpercentného cieľa ECB.
Stručné hodnotenie:
Zvýšenie sadzieb ECB vytvára v ekonomike jasných víťazov aj porazených. Dobrou správou môže byť pre ľudí s úsporami a investorov, ktorí dnes nakupujú nové dlhopisy. Na opačnej strane sú domácnosti s hypotékami a firmy odkázané na externé financovanie, pre ktoré sa cena peňazí ďalej zvyšuje.
Dôležité je, že dnešné zvýšenie o štvrť percentuálneho bodu sa automaticky nepremietne do všetkých úrokov v ekonomike rovnako a už vôbec nie zo dňa na deň. Finančné trhy s dnešným rozhodnutím počítali v predstihu a banky, investori aj firmy sa už niekoľko týždňov pripravovali na drahšie peniaze. Preto bude z pohľadu ďalšieho vývoja kľúčové, či ECB naznačí koniec zvyšovania sadzieb. Zatiaľ sa totiž odhaduje, že septembrové zvýšenie sadzieb ECB nebude posledné.
Hodnotenie analytika: Na koho a ako dopadne zvýšenie sadzieb ECB
Sporitelia: Na vyšších sadzbách by mohli zarobiť sporitelia
Vyššie úroky ECB sú pre sporiteľov v princípe pozitívnou správou. Ak bankám rastie výnos, ktorý dokážu získavať z bezpečného uloženia peňazí, zároveň sa vytvára priestor a konkurenčný tlak, aby lepšie úročili termínované vklady a sporiace produkty aj svojim klientom.
Netreba však očakávať, že zvýšenie sadzby ECB o 0,25 percentného bodu automaticky prinesie rovnaký nárast úrokov bankových vkladov. Každá banka má inú potrebu získavať nové vklady kvôli rozdielnej štruktúre financovania. Banka s dostatkom likvidity nemusí mať dôvod výrazne bojovať o nové peniaze klientov, kým banka, ktorá chce prilákať nové vklady, môže reagovať výraznejším zvýšením.
Pre sporiteľa je preto rast sadzieb zároveň dôvodom opätovne porovnať ponuky bánk. Kto trvá na úsporách na bankovom účte, bude mať o dôvod navyše presunúť ich z neúročeného bežného účtu na sporiaci alebo termínovaný vklad.
Dlhopisy: Držitelia starších strácajú, investori do nových získavajú
Vyššie sadzby nie sú zlou správou pre každého investora. Pri dlhopisoch treba rozlišovať medzi už vlastnenými dlhopismi a tými, ktoré má investor ešte len v pláne kupovať. Ak na trhu rastú výnosy, staršie dlhopisy s nižším kupónom sa stávajú menej atraktívne a ich trhová cena klesá. Najvýraznejšie tento mechanizmus cítiť pri dlhopisoch s dlhšou zostávajúcou splatnosťou.
Pre nového investora je však situácia presne opačná. Nové dlhopisy musia ponúknuť vyšší výnos, aby boli voči ostatným možnostiam investovania konkurencieschopné. Investor, ktorý si ide kúpiť nové dlhopisy, tak získa zaujímavejšie úročenie.
Akcie: Rozhodujúce nebude dnešné zvýšenie, ale ďalšie kroky ECB
Vyššie úrokové sadzby sú vo všeobecnosti pre akcie negatívnym signálom, keďže firmám zdražujú úvery a nové investície, čo môže redukovať budúce zisky. Zároveň vyššie výnosy dlhopisov vytvárajú atraktívnejšiu alternatívu k časti akcií. To však neznamená, že po dnešnom rozhodnutí ECB budú európske akcie automaticky klesať. Trhy totiž zvýšenie depozitnej sadzby na 2,50 % očakávali a veľká časť vplyvu tohto kroku je už započítaná v cenách aktív.
Oveľa zásadnejšie bude, aké kroky ECB naznačí pre ďalšie mesiace. Ak by išlo o posledné tohtoročné zvýšenie, akciové trhy by to vnímali ako pozitívny signál. Ak si ECB ponechá otvorené dvere pre ďalšie zvýšenie, tlak na ocenenie akcií môže pokračovať. Najcitlivejšie by mohli reagovať akcie firiem s vysokým zadlžením a takisto spoločností, ktorých ocenenie stojí na ziskoch očakávaných ďaleko v budúcnosti.
Firmy a podnikatelia: Drahšie peniaze môžu zabrzdiť investície
Pre slovenské firmy je ďalšie zvýšenie sadzieb negatívnou správou. Drahšie zdroje bánk znamenajú postupne vyššie úroky pri investičných a prevádzkových úveroch aj vyššie náklady pri refinancovaní existujúceho dlhu. Nejde pritom iba o veľké investície, vyšší úrok sa prejavuje aj pri financovaní zásob, vozidiel alebo bežného pracovného kapitálu.
Osobitne citlivé sú malé a stredné podniky, ktoré sú viac odkázané na bankové financovanie a majú menší výber alternatív ako veľké korporácie. Pri investícii s hraničnou návratnosťou môže byť práve drahší úver dôvodom na jej odklad alebo úplné zrušenie.
Z pohľadu ekonomiky je krok ECB pochopiteľný: snaží sa tlmiť infláciu a vyššia cena peňazí spomaľuje úverovanie, investície aj celkový dopyt. Pre slovenské firmy to však znamená ďalší tlak na marže v čase, keď už čelia vysokým cenám energií a ďalším nákladom.
Hypotéky: Rast sadzieb ECB sa neprejaví zo dňa na deň, tlak na ďalšie zdražovanie však zostáva
Pri hypotékach nie je podstatné len dnešné zvýšenie ECB, bankám totiž už niekoľko mesiacov rastie celková cena peňazí. Zdá sa, že veľká časť predchádzajúceho rastu ceny peňazí sa ešte nepremietla do slovenských hypoték. Priemerný úrok nových hypoték sa podľa údajov NBS od marca do júla zvýšil z 3,42 na 3,82 %, teda o 0,4 percentuálneho bodu. Trojročný eurový úrokový swap, ktorý je dôležitým ukazovateľom pri dominantných trojročných fixáciách, však od svojho minima vzrástol približne o celý percentuálny bod a pohybuje sa okolo 3,2 až 3,3 %.
Hypotekárne sadzby v bankách sa odvíjajú od kombinácie viacerých faktorov, primárne od trhových úrokových swapov, úročenia vkladov, výnosov štátnych dlhopisov a ostatných zdrojov financovania. Časť očakávaného rastu úrokov pri hypotékach zatiaľ tlmí konkurencia a znižovanie úrokových marží. Tento priestor však nie je neobmedzený. S postupným koncom starších a lacnejších zdrojov financovania čerpajú banky nové a drahšie finančné zdroje.
Aj keď sa zvýšenie sadzieb ECB o 0,25 percentného bodu okamžite neukáže na identickom zdražení hypoték, tlak na rast úrokov pri hypotékach bude pokračovať. Ak sa nič nezmení na súčasnej cene peňazí, priemerné úroky nových hypoték pravdepodobne prekročia 4 % už počas najbližších mesiacov. Do konca roka sa môžu dostať približne na 4,2 až 4,3 %. Veľa bude závisieť práve od toho, či dnešné zvýšenie ECB bude posledné alebo bude počas jesene nasledovať ďalší krok nahor.
Komentáre
Pridať komentár