Je to politická a ekonomická agenda. Švajčiarska federálna rada, medzinárodná organizácia a súkromný sektor v nej vidia príležitosť, ako novo nastaviť finančné centrum a podporiť tak dosiahnutie parížskych klimatických cieľov.
Škála opatrení siaha od zákonných povinností zverejňovania informácií až po výnimky a zelené dlhopisy. Kontrola reality však ukazuje: niektoré z týchto ambicióznych cieľov by mohli mať kontraproduktívny účinok.
Cesta do pekiel môže byť dláždená dobrými úmyslami
Aj tie najzákladnejšie plány sa však v praxi rýchlo ukážu ako prekážka. Napríklad vylúčenie emisne náročných odvetví zo zelených portfólií sa zdá byť „bezvýznamné“. Pri bližšom skúmaní to však vyvoláva praktické otázky: napríklad vylúčenie cementárskeho priemyslu, ktorý je notoricky známy tým, že je náročný na emisie CO2, by mohlo paradoxne zablokovať investície do naliehavo potrebných inovácií na zníženie emisií CO2.
Mohlo by vás zaujímať: Pillow poisťovňa oslavuje dvojnásobný miliardový úspech
Podobne je to s obranným priemyslom: pre mnohých je to tiež jasná záležitosť – a napriek tomu môže byť vylúčenie výrobcov zbraní v rozpore so spoločenskou potrebou ochrany a stability.
A to volá po výnimkách. Koniec koncov príliš jednoduché delenie na „udržateľné“ a „neudržateľné“ zjavne nezodpovedá zložitosti a dynamike reálneho ekonomického sveta. Táto oprávnená obava však otvára Pandorinu skrinku: pozvánku pre lobovanie a geopolitiku – a „hnojivo“ pre byrokraciu EÚ. Taxonómia EÚ túto obavu stelesňuje až v karikatúrnej miere. Teraz má viac ako 600 strán.
Potrebné dáta sú Achillovou pätou
Akonáhle sú kritériá udržateľnosti raz ustanovené, zostáva ďalším kameňom úrazu kvalita dát. Koniec koncov, solídna databáza je základným predpokladom pre riadnu realizáciu stanovených cieľov. A tak by veľké podniky, ako aj malé a stredné podniky (segment SME) už nemali poskytovať „iba“ údaje o emisiách, ale komplexné údaje o svojej environmentálnej a sociálnej bilancii a výkonnosti.
Mohlo by vás zaujímať: Potápanie vás v prípade nehody môže vyjsť na tisíce eur
Aj tu však stále existuje veľká priepasť medzi ambíciami a realitou. Iniciatívy, ako je Pracovná skupina pre zverejňovanie finančných informácií týkajúcich sa prírody (TNFD) a Pracovná skupina pre zverejňovanie finančných informácií týkajúcich sa klímy (TCFD), sa usilujú o štandardizáciu a transparentnosť. Obmedzené možnosti zberu dát – a predovšetkým súvisiace náklady – však tieto vznešené sny rýchlo hatia.
Zodpovednosti sa nikto nezrieka
Vôľa tu je. Poisťovne vo Švajčiarsku berú svoju zodpovednosť veľmi vážne a podľa toho investujú. Polovica všetkých investícií – takmer 300 miliárd švajčiarskych frankov – už podlieha formálnemu záväzku nulovej čistej hodnoty do roku 2050. Správa o udržateľnosti poisťovníctva tiež dokumentuje, že ekologicky šetrné, sociálne priaznivé a zodpovedné investície sa stále viac stávajú štandardom.
Zostáva však otázkou, či sa túto vôľu podarí presadiť do politickej agendy. Čím tesnejší bude korzet pre udržateľné investície, tým kontraproduktívnejšími sa stanú regulačné podmienky. Finančné odvetvie nesmie byť nútené vylučovať v zákonoch prípustné obchodné modely a produkty pod zámienkou stratégií finančnej udržateľnosti. Namiesto toho je potrebné poskytnúť stimuly na podporu inovácií a spoločností, ktoré aktívne hľadajú riešenia pre udržateľnejšiu budúcnosť. To si však vyžaduje manévrovací priestor a nie džungľu byrokracie.
Buďme realisti
Hoci je túžba po „udržateľnom financovaní“ vítaná, musí zostať realistická: Prechod k väčšej udržateľnosti vo finančnom sektore si vyžaduje starostlivú rovnováhu medzi idealizmom a pragmatizmom. Inteligentnú reguláciu, ktorá vytvára príležitosti, namiesto aby im bránila. A politiku, ktorá finančný sektor považuje skôr za priekopníka než za strážcu udržateľnosti.
Komentáre
Pridať komentár