Pandémia koronavírusu COVID-19 si vyberá čoraz väčšiu daň. Kým v začiatkoch v podobne epidémie v Číne zasiahla len niekoľko hodnotových reťazcov, jej terajší globálny zásah prináša dvojitý šok – pandémia zasahuje ponuku aj dopyt, čo ovplyvňuje veľké množstvo priemyselných odvetví na celom svete.
Nadnárodná spoločnosť Coface, preto predpokladá významný nárast počtu bankrotov firiem, a to až o 25 % v globálnom meradle. „Na rozdiel od poslednej krízy je táto kríza oveľa väčšia a prepojenejšia medzi krajinami, najmä kvôli spoločným opatreniam, ktoré prijali alebo prijímajú krajiny po celom svete,“ podotýka Juraj Janči, country manager Coface na Slovensku.
Ako dodáva, jedinečnosť tejto krízy spôsobuje, že porovnávanie s predchádzajúcimi krízami je zbytočné, pretože všetky predchádzajúce mali špekulatívny alebo finančný pôvod, napr. svetová hypotekárna kríza v rokoch 2008 - 2009, veľká svetová kríza z roku 1929.
„Otázkou tak už nie je, ktoré krajiny a odvetvia budú týmto šokom postihnuté, ale ktoré z nich budú ušetrené,“ spresňuje Janči vychádzajúc z najnovšieho kvartálneho barometra Coface týkajúceho sa hodnotenia rizika v ekonomikách sveta.
Čaká nás recesia
V tejto súvislosti spoločnosť Coface predpovedá, že v roku 2020 dôjde k prvej recesii globálnej ekonomiky od roku 2009, s mierou rastu -1,3 % (po +2,5 % v roku 2019). „Spoločnosť Coface očakáva recesiu až v 68 krajinách (oproti 11 v minulom roku). Svetový obchod v tomto roku klesne o 4,3 % po poklese o -0,4 % v roku 2019. Celosvetovo bankroty vzrastú až o 25 %,“ podotýka Coface.
Odhad rastu bankrotov pre tento rok bol pred pandémiou na úrovni + 2 %. „Krajiny SVE regiónu pocítia spomalenie svetovej ekonomiky ešte viac,“ uvádza Janči. Dôvodom je relatívne malý objem domácej spotreby a ich otvorenosť ich robí oveľa citlivejšími voči negatívnym ekonomickým zmenám.
Pesimistický výhľad v krajinách
Úverové riziko firiem bude veľmi vysoké, a to aj v prípade najlepšieho scenára, ktorý počíta s oživením ekonomickej aktivity už v treťom kvartáli a nepočíta s druhou vlnou pandémie.
„Podľa odhadov by mal v USA vzrásť počet bankrotov o +39 %, v prípade hlavných západoeurópskych ekonomík o + 18 %: V Nemecku o + 11 %, Francúzsku + 15 %, Spojenom kráľovstve + 33 %, v Taliansku + 18% a Španielsku + 22 %,“ spresňuje Coface v analýze.
Šok by mohol byť ešte prudší v rozvíjajúcich sa ekonomikách. Okrem zdolávania pandémie čelia aj poklesu cien ropy a kapitálovým odlivom. Tie sa v porovnaní s rokom 2008 štvornásobne zvýšili. „Odhad pre Slovensko je podobný, Coface odhaduje medziročný nárast insolvencíí, a to o 10 až 15 %,“ dopĺňa Janči.
Objem medzinárodného obchodu klesne – pomôže zmena?
Riziká, ktoré ovplyvňujú prognózu poklesu objemu svetového obchodu o 4,3 % v roku 2020, sú klesajúce, keďže v prognostickom modeli Coface sa nezohľadňujú početné oznámenia o uzatváraní hraníc (model je založený na cenách ropy, prepravných nákladoch, dôvere výrobných spoločností).
Z dlhodobého hľadiska by kríza COVID-19 mohla mať dopad aj na štruktúru globálnych hodnotových reťazcov. Hlavným zdrojom zraniteľnosti spoločností je dnes ich veľká závislosť od zníženého počtu dodávateľov nachádzajúcich sa v niekoľkých alebo dokonca iba v jednej krajine. Zvýšenie počtu týchto dodávateľov s cieľom predvídať problémy s narušením dodávateľského reťazca tak už bude pre firmy prioritou.
Postihnuté sú, až na výnimky, všetky sektory
Okamžité opatrenia na zabránenie šírenia koronavírusu COVID-19, ktoré prijali vlády vo viac ako 40 krajinách, mali pre firmy okamžité dopady. „Tieto opatrenia vyústili do dodávateľského šoku, čo je obrovský rozdiel v porovnaní s predchádzajúcimi veľkými krízami. Počiatočný šok nebol spôsobený finančnou krízou, ale súvisel so skutočnou ekonomikou: ľudia nemôžu pracovať a spoločnosti čelia prerušeniam dodávok medziproduktov,“ upozorňuje Coface.
Cestovný ruch, hotely, reštaurácie, voľný čas a doprava sú najviac zasiahnuté, rovnako ako takmer všetky segmenty špecializovanej distribúcie a väčšina výrobných odvetví (okrem agropotravinárskeho priemyslu). Ostatné sektory služieb sú ovplyvnené menej: napríklad telekomunikácie, voda a osobná hygiena.
„Tento šok ponuky je sprevádzaný rovnako brutálnym šokom dopytu. Mnoho spotrebiteľov ruší alebo odkladá svoje výdavky na tovar a služby. Dôvera domácnosti je okrem toho oslabená vplyvom domácej karantény,“ pripomína Coface v analýze.
Odolný spotrebný tovar, ako napríklad vozidlá, doplatia na tento šok pravdepodobne najviac. Až na nulu sa znížia výdavky spotrebiteľov aj pokiaľ ide o textil, odevy či elektroniku. Na opačnom konci spektra je nárast spotreby agropotravinárskych a farmaceutických výrobkov, ktorá obom sektorom prospieva.
„Rovnako pozitívny prínos z tejto krízy môže znamenať posun v technologických postupoch a rovnako aj zmenu aj ekonomického priestoru do virtuálnej oblasti,“ uzatvára Janči.
Politické dôsledky pandémie
Najviditeľnejším dôsledkom pandémie je však v krátkodobom horizonte zhoršenie existujúceho geopolitického napätia.
„Nemožno vylúčiť riziko novej vlny ochranných opatrení zameraných najmä na kľúčové odvetvia nového zdravotného a hospodárskeho poriadku (napr. obmedzenie vývozu agropotravinárskych výrobkov, farmaceutických výrobkov atď). Možnosťou je aj pokračovanie „obchodnej vojny“ medzi USA a Čínou zameranej na strategické odvetvia, najmä elektroniku. Toto by sa mohlo posilniť prezidentskou kampaňou v Spojených štátoch, prípadne aj vzostupom verejných protestov v jednej z týchto dvoch krajín,“ konštatuje nadnárodná spoločnosť Coface v najnovšom barometri vývoja rizík jednotlivých ekonomík vo svete.
Komentáre
Pridať komentár