Vyhliadky do konca roka 2023 nie sú ideálne. Experti poisťovne pohľadávok Allianz Trade vo svojej najnovšej analýze zdôrazňujú, že ekonomická dynamika v Eurozóne stagnuje, pretože sa postupne obmedzujú rôzne fiškálne stimuly.
USA hrozí na konci tohto roka recesia v dôsledku spomalenia v odvetviach bývania, výroby a stavebníctva. Nemecko, Taliansko a Veľkú Britániu čaká podobný osud, no ostatné veľké vyspelé ekonomiky by sa mohli recesii vyhnúť. Rozvíjajúce sa trhy zostanú vo všeobecnosti pod tlakom v dôsledku rastúcej vnútornej a vonkajšej nerovnováhy.
„Problémy v americkom bankovom systéme a nevyriešená energetická situácia v Európe budú ovplyvňovať globálnu ekonomiku aj v nasledujúcich mesiacoch. Očakávame, že globálny rast sa v roku 2023 spomalí na 2,2 % a v roku 2024 si zachová podobnú úroveň rastu o 2,3 %“ vysvetľuje Peter Mucina, riaditeľ slovenskej pobočky poisťovne pohľadávok Allianz Trade.
Nízky dopyt udrží výrobný sektor v roku 2023 v recesii a to z dôvodu zhoršujúcej sa kúpnej sily spotrebiteľov, ako aj dlhšieho cyklu výmeny tovarov dlhodobej spotreby. Zároveň je pravdepodobné, že pretlak ponuky pretrvá aj v tomto roku.
Mohlo by vás zaujímať: Aktívni sporitelia: Do konca mája sa rozhodnite, či vstúpite do predvolenej investičnej stratégie
V tejto súvislosti možno očakávať, že dodacie lehoty sa normalizujú a prepravné náklady sa priblížia k úrovniam pred pandémiou. Globálny obchod s tovarom a službami pravdepodobne v roku 2023 vzrastie len o 0,9 % v objemovom vyjadrení (proti nárastu o 3,7 % v roku 2022) a v hodnotovom vyjadrení sa zníži o 0,3 % (proti nárastu o 9,6 % v roku 2022).
Globálny rast HDP (ročne, v %)
Mierne spomalenie globálnej inflácie
Centrálne banky majú stále náročnú úlohu – obavy o finančnú stabilitu by mohli skomplikovať už aj tak zložitú situáciu medzi riadením jadrovej inflácie a udržiavaním rastu pri stanovovaní úrokových sadzieb v najbližších mesiacoch.
Analytici Allianz Trade predpokladajú, že sa inflácia v nadchádzajúcich štvrťrokoch spomalí a v tomto roku dosiahne priemernú úroveň 6,6 % na celosvetovej úrovni, pričom v roku 2024 klesne na 4 %. Očakávajú, že centrálne banky zaujmú rozvážnejší prístup k ďalšiemu zvyšovaniu sadzieb, pričom budú hľadať rovnováhu medzi udržiavaním reštriktívnej menovej politiky a uznaním rastúcej zraniteľnosti vo finančnom sektore.
Mohlo by vás zaujímať: Maklér na pekné časy je nepotrebný. V kríze sa ukáže, kto má dobrého poradcu
Obnovovanie dôvery vo finančné systémy a pretrvávajúca energetická neistota by mohli v tomto roku oddialiť fiškálne úpravy, ktoré by mali menovej politike poskytnúť väčšiu flexibilitu. Po tom, čo väčšina krajín prijala odvážne opatrenia na zmiernenie vplyvov energetickej krízy, je teraz fiškálny priestor v dôsledku rastúcich úrokových sadzieb oveľa viac obmedzený.
Z obavy o finančnú stabilitu však vlády môžu uprednostňovať posilnenie záchrannej siete, a to aj poskytovaním záruk za verejný dlh, podpornými mechanizmami na riešenie krízy či zvýšením krytia poistenia vkladov.
Globálny inflácia (ročne, v %)
Čo by sa ešte mohlo pokaziť?
Hoci finančný sektor nedosiahol plnohodnotný krízový režim, nemožno vylúčiť ďalšie zlyhania bánk a narušenia kapitálového trhu, zdôrazňujú analytici Allianz Trade. Európa aj naďalej čelí riziku obmedzení v dodávkach energie, čo by mohlo negatívne ovplyvniť rast HDP v roku 2023 a tento scenár by sa mohol ešte zhoršiť, ak by sa vojna na Ukrajine vyhrotila.
Vyššia inflácia navyše zväčšuje riziko politickej chyby centrálnych bánk, najmä v USA, ktorých prístup založený na dátach podceňuje oneskorený vplyv zvyšovania sadzieb na agregovaný dopyt a riziká hlbšieho a dlhšieho hospodárskeho poklesu.
„Na druhej strane, zamedzenie ďalších výkyvov vo finančnom sektore posilnením dôvery verejnosti by podporilo investície a rast, a zároveň by centrálnym bankám umožnilo efektívnejšie zvládať inflačné tlaky,“ doplnil Peter Mucina.
Komentáre
Pridať komentár