Článok uvádza, že cieľom pracovnej skupiny je vypracovať návrh na soukromoštátne krytie (poistenie) pre malé a stredné podniky. V tomto projekte sa vraj počíta nielen s účasťou poisťovateľov a verejného sektora, ale aj so zapojením kapitálových trhov, a to formou pandemických bondov. Okrem toho vraj nemecké poisťovníctvo berie do hry tiež povinné poistenie.
Člen výkonného vedenia GDV (a v blízkej dobe nový výkonný riaditeľ GDV) Jörg Asmussen, ktorý riadi činnosť tejto pracovnej skupiny, k tomu vyhlásil, že síce existuje istá preferencia pre povinné riešenie, ale k žiadnemu finálnemu záveru sa vraj zatiaľ nedospelo. Podľa Asmussena možno ísť s finálnym návrhom do nemeckého a európskeho politického priestoru.
Už pred niekoľkými týždňami formulovali Oliver BATE, predseda predstavenstva skupiny Allianz a Thomas Buberl, výkonný riaditeľ skupiny Axa, myšlienku o budúcom prínose štátno-súkromného poisťovacieho systému pre prípad veľkých rizík ako je pandémia. Buberl by chcel, aby sa takýto systém skutočne vo Francúzsku vytvoril s tým, že štát a poisťovatelia by sa podieľali na poisťovacom schéme rovnakým dielom, teda 50 %. Narazil vraj pritom na zmiešané reakcie.
Tiež BATE preferuje súkromnoštátne riešenie, pretože poisťovníctvo podľa jeho názoru také systémové výpadky ako z titulu pandémie nemôže zvládnuť. V Európe by sa malo nájsť spoločné riešenie, pretože ide o jedno rizikové spoločenstva. BATE by bol pre zriadenie fondu na európskej úrovni, do ktorého by poisťovatelia platili a z ktorého by sa v krízových situáciách čerpalo, a to nielen pre prípad pandémie, ale aj z dôvodu závažných prírodných katastrof. Podľa Bäteho budú mať klimatické zmeny tak vážne dôsledky, že by bolo dobré vytvoriť určitý vankúš.
Norbert Rollinger, predseda predstavenstva nemeckej skupiny R + V, je názoru, že je nemožné, aby poisťovatelia sami prevádzkovali poistenie pre prípad pandémie. Podľa neho je jasné iba to, že sa jedná o stovky miliárd eur, teda o taký podiel hrubého domáceho produktu, ktorý už stojí za zmienku.
Pre porovnanie Rollinger uviedol, že celé nemecké poisťovníctvo získava ročne prostredníctvom poistného zhruba 200 mld. EUR, a to za všetky prevádzkované poistenia. Škody, s ktorými by sa muselo počítať, predstavujú násobky tejto sumy. Tento rozdiel nemôžu podľa Rollingera poisťovatelia sami vyriešiť. Problém spočíva v tom, že poistné by pri samostatnom postupe poisťovateľov bolo enormne vysoké, a tým pre klientov neakceptovateľné, alebo by poisťovníctvo budúci pandémiu finančne nezvládlo.
Komentáre
Pridať komentár