Ekonomická aktivita v Číne sa pravdepodobne spomalí výraznejšie, čím sa zmaria očakávania tamojšej vládnej strany o miere rastu 5,6 %. Už v posledných mesiacoch pred prepuknutím pandémie totiž čínska ekonomika čelila viacerým tlakom, z nich najmä dôsledkom obchodnej vojny so Spojenými štátmi americkými, ako aj štrukturálnym faktorom, napríklad demografickej situácii v krajine, kde je až 15 % čínskej populácie nad 65 rokov.
V tejto súvislosti predstavuje pandémia COVID-19 ďalší šok, ktorý očakávania vlády ešte podlomí. „Čínska ekonomika bude veľmi silne zasiahnutá priamymi aj nepriamymi dopadmi COVID-19 a ekonomika spomalí na najnižšiu úroveň za ostatných 30 rokov,“ upozorňuje v najnovšej analýze nadnárodná spoločnosť Coface, globálny líder v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika. Spoločnosť odhaduje rast čínskej ekonomiky tento rok na maximálne 4 %.
Straty sa rátajú v miliónoch
Striktné opatrenia, ktoré čínska vláda zaviedla a ktoré sa týkali dočasného prerušenia výroby firiem sa totiž spolu s pandémiou rozšírili aj do zvyšku sveta. Čínska akadémia vied odhaduje, že len za február to bude ekonomiku stáť okolo 40 miliárd dolárov. A to v tejto cifre ešte nie sú zarátané nepriame dopady. Čína sa pritom začala rozvíjať smerom k udržateľnej spotrebnej ekonomike.
„Aj preto snaha o naštartovanie modelu V-stabilizácie ekonomiky možno skôr považovať za politický cieľ,“ konštatuje Coface.
Cieľ rastu 5,6 % je pritom pre tamojšiu vládnu stranu kľúčovým. „Peking definuje tento cieľ ako dvojnásobok čistého príjmu na obyvateľa za rok 2010. Napriek súčasne situácii vládna čínska komunistická strana dúfa, že tento cieľ dosiahne ešte pred oslavou jej stého výročia v júli 2021,“ spresňuje Coface.
Hocako, rozšírenie pandémie aj do zvyšku sveta, najmä Európy a USA, ktoré sa podieľajú spolu na 30 % celkového čínskeho exportu, bude mať pre Čínu významný dopad, keďže v oboch týchto regiónoch v dôsledku COVID-19 rapídne klesne za druhý a tretí kvartál dopyt. Či už z dôvodu karantény, ako aj uzavretia podnikov. „Hoci čínska vládna strana stále verí, že splní požiadavky rastu na rok 2020, mala by tento míľnik posunúť na rok 2021,“ podotýka Coface. Krivka stabilizácie pritom bude mať skôr tvar U než V.
Prudký nárast bankrotov
V Číne sa tiež očakáva prudký nárast platobnej neschopnosti firiem, a to aj napriek opatreniam vlády na zmiernenie tohto šoku. Čínske orgány už podnikli viaceré kroky. Napríklad Čínska ľudová banka (PBOC) sa doteraz zameriavala na dosť obozretné a cielené opatrenia, ako napríklad zníženie úrokových sadzieb.
Bez ohľadu na vyššiu flexibilitu umožnenú vďaka týmto opatreniam, sa Čína bude i tak musieť uchýliť k agresívnym menovým krokom a fiškálnemu uvoľneniu, ak chce zvládnuť stabilizáciu svojej ekonomiky.
Na rozdiel od roku 2009 však má Čína menší manévrovací priestor. Najmä pokiaľ ide o devízové rezervy, nie sú dostatočné na pokrytie odlivu, čo vyvíja tlak na juan. „Pokiaľ ide o fiškálnu oblasť, ďalšie investície do infraštruktúry zamerané na vyrovnanie šoku zvýšia zadlženosť na miestnej úrovni, čo má za následok tlak na už aj tak citlivý bankový sektor a veľmi zadlžené spoločnosti,“ podotýka Coface. V tejto súvislosti sa dá očakávať najmä rast objemu zlyhaných dlhopisov a rast platobnej neschopnosti firiem sprevádzané úsilím o reštrukturalizáciu v bankovom sektore.
Komentáre
Pridať komentár