Vnímate rozdiel vo fungovaní asociácií finančných spoločností na Slovensku a v Rakúsku?
– Fungovanie asociácií poisťovní v Rakúsku a na Slovensku je relatívne podobné. V Rakúsku je vyšší podiel životného poistenia. Veľa sa o poistení diskutuje, vyzerá to inak ako na Slovensku. Badať, že rakúska asociácia poisťovní VVÖ sa viac angažuje na európskej úrovni ako naša. Je to však väčšia krajina, väčší trh a poisťovne majú viac odborníkov. To sama asociácia nedokáže zastrešovať.
Aké sú vaše predstavy o fungovaní SLASPO? Plánujete zásadnejšie zmeny?
– Na prezídiách býva bohatá diskusia, tak to aj má byť. Musíme si stanoviť, čo je pre nás dôležité a v týchto veciach dosiahnuť výsledky. Zistila som, že na Slovensku mnohí štátni a ministerskí úradníci nie sú v poisťovníctve doma. Tu je úlohou Slovenskej asociácie poisťovní priblížiť poisťovníctvo im i širšej verejnosti. Musíme otvoriť diskusiu, poskytovať informácie a zdôrazňovať úlohy poisťovníctva.
S poisťovníctvom vládne inštitúcie nemajú veľké starosti. Fungujeme relatívne dobre, nespôsobili sme krízu, nie sú s nami problémy. Druhá strana mince je, že závetrie pozornosti prináša i negatíva. Niekedy je dobre nebyť centrom pozornosti, ale treba si nájsť témy, pri ktorých politici a verejnosť zistia, akú veľkú pridanú hodnotu poisťovníctvo prináša. Treba zdôrazňovať pozitíva, prínosy a získať si inštitúcie a verejnosť. Je tu významná investorská úloha poisťovní, a predovšetkým služby pre občana.
Napriek čoraz väčšiemu podielu bruselskej legislatívy má na činnosť poisťovní veľký vplyv národná legislatíva. Aké zmeny by ste si tu priali?
– V novom zákone o poisťovníctve nám nedali možnosť zriadiť register slúžiaci boju proti poisťovacím podvodom. V návrhu zákona to pôvodne bolo, ale potom to niekto vyškrtol a zrejme si neuvedomil, aké dôsledky toto rozhodnutie prinesie. Pokúsime sa to nejako opraviť. Je predsa v záujme štátu, poisťovníctva i klientov brániť sa poisťovacím podvodom. Musíme zintenzívniť komunikáciu, vysvetľovať, načo ustanovenie zákona potrebujeme, aké sú dôsledky aj pre celý štát. Mohli by sme rozprávať, aké podvody sa dejú, dokonca v organizovaných skupinách. Musíme viac pracovať s príkladmi z praktického života. Jedna vec je právna stránka, druhá vec konkrétne príklady. Mali by sa o nich dozvedieť aj občania. Komu by napadlo odseknúť si kus prsta a žiadať poistné plnenie? Ľudia si také niečo nedokážu predstaviť, ale aj takéto hraničné prípady sa dejú.
Z mediálnych výstupov poisťovní vyplýva, že sa veľký dôraz kladie na trhový podiel v jednotlivých segmentoch. Považujete to za správne? Veď medzi trhovým podielom a hospodárskym výsledkom nemusí byť priama závislosť (zvyšovanie trhového podielu si spravidla vyžaduje vyššie náklady).
– Najdôležitejšie sú hospodárske výsledky. To nás živí, stabilizuje. No podnik, aj poisťovňa, keď nerastie, ohrozuje svoju budúcnosť. Pre každý podnik je dôležité nájsť tú správnu cestu– na jednej strane dosiahnuť hospodársky výsledok, a na druhej, dosiahnuť aj podiel na trhu, a neplatiť za to priveľa. Nie je to jednoduché. V poisťovníctve môže byť veľký dôraz na podiele na trhu, menší na hospodárskom výsledku. Myslím si, že Solvency II tu prinesie nejakú zmenu v myslení, lebo znamená potrebu kapitálu. A ten si môžete vytvárať, len keď máte hospodárske výsledky. Inak, aj v Rakúsku je to podobné.
Treba si uvedomiť, čo určuje podiel na trhu v bankách a čo v poisťovniach. Predpis poistného sú vlastne tržby. Bankovníctvo tržby nepozná, stanovuje podiel na úveroch a na vkladoch, ale u nás v poisťovníctve sa podiel na trhu určuje len z jediného komplexného ukazovateľa – z predpísaného poistného.
Zdôrazňujeme rozdiely medzi bankovníctvom a poisťovníctvom, žiadame, aby sa premietli do regulácie a dohľadu. Verejnosť rozdiely vníma približne tak, že banky predávajú sny, poisťovne hrozby. Musíme to otočiť tak, že poisťovne neobchodujú s hrozbami, ale poskytujú istotu.
Jednou zo základných úloh asociácie je presadzovanie vecí spoločného záujmu. Posledné udalosti v Slovenskej bankovej asociácii ukazujú, že tieto postupy musia byť vyvážené – na jednej strane účinné a na druhej nesmú byť v rozpore so zákonom na ochranu hospodárskej súťaže. Vidíte možnosť tohto optima?
– Bude tu oveľa viac regulácie z Európskej únie, ochrana osobných údajov a ochrana hospodárskej súťaže sú obrovské témy. Pripúšťam, že regulácia sa niekedy môže zdať prehnaná. Na Slovensku máme možnosť nájsť cestu, ktorú dokážu všetky strany akceptovať. Aj SLASPO sa musí usilovať nájsť ju.
Veľkou témou je zvyšovanie finančnej gramotnosti. SLASPO sa podieľa na národnom programe. Sú v Rakúsku podobné programy, dali by sa prevziať skúsenosti?
– V Rakúsku programy realizujú firmy. Je tam systém školení, spolu s nadáciami sa vydávajú publikácie. Poviem úžasný príklad zo Salzburgu, kde som pôsobila. Každý druhý rok sa tam robí podujatie Mesto Salzburg pre deti. Deti si volia zastupiteľstvo, primátora, zriaďujú si obchody, banky, kaviarne a pod.
Celý mesiac fungujú ako mesto. Deti takouto príjemnou formou spoznávajú, čo im prinesie život a práca dospelých. Je to štátna iniciatíva, ale spolupracujú aj podniky a nadácie. Je to niečo iné ako len e-learning, školenia a publikácie. Treba pre takéto podujatia ľudí získať, zapáliť, deti a mládež treba presvedčiť, že je to pre ich život dôležité. Pri získavaní pozornosti detí a ich vzdelávaní musíme byť kreatívni.
V Rakúsku je to zrejme ľahšie, za desaťročia trhovej ekonomiky je tam asi lepšie povedomie o finančných záležitostiach.
– Omyl, v Rakúsku je to rovnaké. Najvyššia finančná gramotnosť je vo Švajčiarsku – vedia, čo je to burza, akcie, vyznajú sa vo finančných službách. Na rozdiel od Rakúska. Nedávno som tam v banke zažila, ako mladá žena nevedela prečítať výpis z účtu. A my od našich ľudí očakávame, že pochopia investičné životné poistenie!
Na Slovensku sa dostal do pozadia pozornosti tretí dôchodkový pilier. Mám na mysli nie doplnkové dôchodkové sporenie, ale komerčné poistenie, ktoré pred štyrmi rokmi stratilo štátnu podporu v podobe daňového zvýhodnenia. Budete vládu presviedčať, že je to v modernom svete dobrá cesta na zmiernenie dôsledkov starnutia obyvateľstva?
– Aj tu zdôrazňujem nutnosť diskusie o zabezpečení ľudí v starobe. Druhý pilier je jedna možnosť, štát ho priamo alebo nepriamo podporuje. Ďalšia možnosť sú daňové výhody pri dôchodkovej poistke, čo sme už mali. Možností je však viac. V prvom rade si treba ujasniť, dokedy možno platiť dôchodky v prvom pilieri tak ako teraz. Ľudia starnú a štát má obmedzené možnosti. Diskusia beží v celej Európe, u nás nie, musíme ju otvoriť. Cesta nebude len jedna. To by mohla byť jedna z oblastí iniciatívy SLASPO.
Bude treba určiť etapy zmien. Niektoré krajiny k nim pristúpili, napríklad vo Švédsku sa uskutočnili pomerne brutálne zmeny, posunul sa aj vek odchodu do dôchodku. Pozrieť sa dá na viaceré krajiny – aké zmeny urobili, prečo ich robili, ako pritom argumentovali, ako to funguje, čo by ich skúsenosť mohla priniesť nám. Veci sa nevyriešia za dva-tri roky, diskusia musí byť vecná, bez emócií, ale začať treba.
Problém je s neplatičmi poistného pri povinnom zmluvnom poistení motorových vozidiel. Ako sa s nimi narába v Rakúsku? Dali by sa tie postupy uplatniť aj tu?
– V Rakúsku má polícia informáciu, ak niektorý vodič nemá zaplatené PZP. V prípade, že náhodne zastaví vodiča, ktorý poistku nemá, môže mu vziať značky. Či by sme vedeli na Slovensku uplatniť podobný postup, je otázka diskusie viacerých strán.
Komentáre
Pridať komentár