Michal Roháček vyštudoval špeciálnu pedagogiku a sociálnu prácu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V začiatkoch pracoval s problémovou mládežou, s deťmi s mentálnym postihnutím a ľuďmi so závislosťou.
Dlhodobo sa venuje sa rodinným formám starostlivosti o opustené deti, sanácii rodín v kríze, rozbiehal profesionálne rodičovstvo na Slovensku. Oslovili sme ho na rozhovor, kde nášmu portálu oPoisteni.sk prezradil, ako vníma starostlivosť o opustené a ohrozené deti v praxi.
Ako ste sa dostali k tejto práci v občianskom združení Návrat?
Pre mňa bol dôležitý rok 1989. Vtedy sme všetci dostali možnosť robiť veci, ktoré sme chceli, slobodne. Študoval som špeciálnu pedagogiku a sociálnu prácu. Už vtedy ma bavilo pracovať s problémovou mládežou. Mnoho problémov detí, ktorí sa dostávajú do nepríjemných životných situácií, začína v rodinách. Na tomto zistení sme s kolegom postavili náš prístup.
Mapovali sme problémové deti, ktoré sa dostali mimo rodín, a zistili sme, že štát ich problémom venuje len majú starostlivosť. Začali sme robiť prvé podporné aktivity pre náhradné rodiny. Ja sám som si s manželkou zobral do pestúnskej starostlivosti dve deti. Zažíval som problémy náhradných rodín na vlastnej koži a systémovo odborne som sa tomu začal odborne venovať.
Na Slovensku máte vybudovaných sedem regionálnych centier. Ako ste rokmi rozvíjali vaše aktivity?
Prvé centrum pre náhradnú rodinnú starostlivosť vzniklo v Bratislave. Zo začiatku sme nevedeli, ako na našu ponuku zareaguje prostredie pestúnskych rodín s deťmi. Ich prvé reakcie boli skutočne veľmi silné. Tieto rodiny sa naozaj cítili opustené, nikto sa o nich nezaujímal potom, ako si zobrali deti do pestúnskej starostlivosti. Naše aktivity sme intenzívne rozvíjali aj mimo Bratislavy.
V krajských mestách sme postupne zakladali Kluby náhradných rodín a začali vznikať centrá pomoci pre náhradné rodiny. V súčasnosti v našich regionálnych centrách Návrat pracuje viac ako 30 ľudí, sociálnych pracovníkov, špeciálnych pedagógov a psychológov. Poskytujú rodinám komplexné odborné služby v dvoch základných oblastiach: náhradná rodinná starostlivosť a sanácia rodín v kríze. Treba povedať, že desiatky odborníkov rôznych profesií spolupracujú s nami aj externe.
Ako problémové rodiny vedia, kde a ako sa na vás môžu obrátiť v ťažkostiach?
Na začiatku sme sa museli s nimi kontaktovať cez úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Organizovali sme pre nich klubové stretnutia, víkendové i rekreačno-poradenské pobyty. V súčasnosti sme v tomto prostredí už známou organizáciou. Keď dnes niekto uvažuje nad tým, zobrať si dieťa do pestúnskej starostlivosti či adopcie, nemôže sa s nami nestretnúť aspoň na webe.
Cez komunitu náhradných rodín na Slovensku je s nami v kontakte väčšina náhradných rodín. Aktívne iniciujeme stretávania v Klube náhradných rodín, ktoré sú aktívne v 22 mestách. Rodinám poskytujeme metodické vedenie a odbornú podporu. Niektorí náhradní rodičia sa prirodzene stávajú poradcami pre ďalšie rodiny a sú otvorení venovať týmto aktivitám svoj čas a energiu.
Existujú aj ďalšie organizácie pre pomoc deťom a pre ich návrat do bežného života. V čom je teda vaše občianske združenie iné ako ostatné?
Sme dlhodobo stabilnou organizáciou. Tak ako chceme, aby bolo každé dieťa stabilné vo svojej rodine, či už pôvodnej alebo novej, záleží nám na tom, aby sa v tomto našom prostredí ľudia cítili dobre. Snažíme sa mať stabilné vzťahy s rodinami, ale aj s ďalšími partnermi a organizáciami.
Spolupracujeme aj s rôznymi štátnymi inštitúciami, ale aj s obcami a mestami. Je pre nás tiež dôležité komunikovať s firmami, ktoré sú aktívne v oblasti spoločenskej zodpovednosti. Staviame na dlhodobých partnerstvách, s podporou fyzických i právnických osôb, čo posilňuje našu ekonomickú i organizačnú stabilitu. Nemeníme témy podľa trendov a podporujeme výhradne rodinné formy starostlivosti o deti.
Ako spolupracujete s vašimi partnermi, ktoré finančne podporujú vaše aktivity?
Zhruba štyridsať percent financií nám poskytuje štát, a zo strategického hľadiska od neho viac 50 % ani nechceme, keďže našou vnútornou ambíciou je meniť celkovo systém k lepšiemu. Nemôžeme byť na ňom závislí. Radi spolupracujeme s firmami, ktoré komunikujú so svojimi klientami osobne a prinášajú nám rôzne užitočné podnety z praxe.
Vlani i v tomto roku sme napríklad získali finančnú podporu od spoločnosti Insia SK, s.r.o., najväčšej slovenskej siete špecialistov na poistenie. Aj vďaka nim môžeme šíriť naše myšlienky ďalej a priamo k rodinám, ktoré to najviac potrebujú. Bez finančnej i ľudskej podpory našich partnerov by to nebolo možné realizovať v takomto rozsahu.
Ktoré krajiny sú pre vás inšpiráciou v oblasti starostlivosti o problémové deti či rodiny?
Inšpiráciou sú pre nás napríklad škandinávske krajiny, vrátane Beneluxu. Nepoznajú inštitúcie klasického detského domova. Ide o samotnú základnú filozofiu, do ktorej je celý systém starostlivosti o rodiny zasadený. Naša spoločnosť by mohla byť väčšmi nastavená pomôcť deťom v kríze na prechodný čas. Ujať sa ich a postarať sa o rodinu, ktorá z nejakých dôvodov nezvládla danú starostlivosť,či už formou adopcie alebo náhradnej starostlivosti.
Adopcia znamená osvojenie si opusteného dieťaťa po právnej aj po psychickej stránke. Pestúnska starostlivosť je z psychologického hľadiska zväzok o niečo voľnejší ako osvojenie. Tieto modely treba naďalej rozvíjať v našej spoločnosti.
Ako vnímate legislatívu na Slovensku v oblasti ochrany detí a ich práv?
V združení Návrat sa snažíme dlhodobo ovplyvňovať legislatívu v prospech potrieb detí a rodín, aby flexibilne reagovala na ich potreby. Zákony o rodine sú na Slovensku v princípe dobré, hoci ich implementácia sa nie vždy napĺňa v takej podobe, ako by bolo žiaduce. Ideme dobrým smerom. Za posledných 20 rokov sa výrazne znížil počet detí v detských domovoch o viac ako polovicu.
Do budúcnosti navrhujeme aj ďalšie korekcie v zákonoch. Napríklad presadzujeme posilnenie pestúnskej starostlivosti po stránke finančnej i odbornej, najmä pre rodiny, ktoré majú viac detí. Mohli by existovať pestúnske rodiny aj len na isté adresné dni v týždni podľa potreby dieťaťa, napríklad na víkend. V tomto by sme sa mohli posunúť ďalej.
Na ktoré momenty počas fungovania vášho občianskeho združenia ste najviac hrdý?
Ťažko sa z toho množstva vyberajú len niektoré momenty. Bolo to veľmi aktívne obdobie a som vďačný za to, že sme pomohli mnohým rodinám. Uviedli sme do života novú formu náhradného rodičovstva tzv. profesionálne náhradné rodičovstvo. Profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť deťom s nariadenou ústavnou starostlivosťou vo svojom vlastnom rodinnom prostredí, a to 24 hodín denne.
Je teda zamestnancom detského domova a musí absolvovať aspoň základný 40-hodinový tréning. Táto forma pomoci je špecifická na Slovensku, pričom v rodinnom prostredí funguje už vyše tisíc detí. Stále je však čo vylepšovať. Špeciálne malé deti si potrebujú vytvoriť k niekomu osobný vzťah, niekoho, kto sa im venuje aj cez deň, večer ich uspáva a ráno prebúdza. Starať sa o štyridsať detí pod jednou strechou znamená spravidla úplne iný manažment fungovania a výchovu.
Aká je vaša vízia ďalšieho fungovania, čo by ste radi zmenili, v rámci legislatívy, alebo pomoci pre rodiny?
Vždy sme mali ambíciu ovplyňovať verejnú mienku v prospech rodinných foriem starostlivosti o deti na Slovensku. Myšlienku náhradnej rodinnej starostlivosti a podporu rodiny a detstva šírime od roku 2001, aj prostredníctvom našich komunikačných projektov. Tie ročne zasiahnu aj milión ľudí.
Chceme byť naďalej stabilným prvkom pre rodiny s deťmi, podobne ako tomu aj v predchádzajúcich 20 rokoch. Znamenalo to každý deň tvorivú a proaktívnu prácu. Do budúcnosti by sme radi rozšírili pestúnsku starostlivosť do regiónov. Zatiaľ sme narazili na istý strop „štatistického vývoja“, ktorý musíme prekonať, aby sme dostali viac detí zo štátnej opatery priamo do fungujúcich rodín.
Prezraďte, ktoré sú hlavné problémy či rezervy, ktoré by bolo treba prioritne riešiť?
V detských domovoch zvyčajne ostávajú deti, ktoré sú vo vyššom veku. Mnohé z nich majú nemálo problémov, čím sú z pohľadu výchovy náročnejšie na kvalitnú starostlivosť a rodinný prístup. Preto vyžadujú vyššiu toleranciu a vyššie nasadenie ľudí, s ktorými prichádzajú do kontaktu. Týmto smerom sa budeme posúvať ďalej. Pravdepodobne budeme robiť s menším počtom rodín, ale do väčšej hĺbky a dlhší čas. Trendom bude prehlbovanie služieb, ktoré rodinám poskytneme. Dôležitú úlohu v tomto smere zohrávajú aj samosprávy, pretože ich prínos je práve v adresnosti pomoci, ako môžu ony sami pomáhať svojim obyvateľom.
Pokiaľ sa napríklad do problematickej sociálnej a finančnej situácie dostane rodina so štyrmi deťmi, nemusí sa hneď hľadať náhradná rodina. Môžu im poskytnúť bezprostrednú pomoc v pôvodnom prostredí kde dlhodobo žijú napríklad susedia či ostatní obyvatelia obce, kým sa ich problém nevyrieši. Firmy zase môžu využiť svoj ekonomický vplyv a elitu v tom dobrom slova zmysle, na pomoc tým najzraniteľnejším. Posunie to vnímanie celej komunity a možno naštartuje ďalšie spoločnosti i jednotlivcov. Netreba čakať, kým pre to niečo spraví vláda, treba začať od seba.
oPoisteni.sk
Komentáre
Pridať komentár