Na základe najnovších výsledkov prieskumu platobného správania spotrebiteľov European Consumer Payment Report 2023 spoločnosti Intrum sme porovnali finančné správanie, pohodu a optimizmus ľudí s rôznou úrovňou finančných znalostí. Rozdiel v finančnej situácii medzi ľuďmi
s dobrými a slabými finančnými vedomosťami je alarmujúci.
„V prieskume sme identifikovali trend, ktorý je konzistentný vo všetkých hlavných formách finančnej pohody. U osôb s vyššou finančnou gramotnosťou je menej pravdepodobné, že si požičajú peniaze na zaplatenie účtov, menej pravdepodobné, že im na konci bežného mesiaca dôjdu peniaze, a je pravdepodobnejšie, že budú mať rezervu, ktorú môžu použiť v prípade núdze.
Nie je možné definitívne potvrdiť, že takáto korelácia je jediným vysvetlením. Každopádne naše zistenia presvedčivo dokazujú význam finančnej gramotnosti pre riadenie domácich financií. Finančná gramotnosť je kľúčovým faktorom pre zlepšenie kvality života spotrebiteľov a to nie len v čase vysokej inflácie,“ informuje Martin Musil, výkonný riaditeľ Intrum Slovakia.
Ako si poradiť s domácimi financiami, keď sa zdá, že nám peniaze len pretekajú pomedzi prsty?
Finančná gramotnosť je schopnosť rozumieť a riadiť svoje financie tak, aby sme dosiahli svoje ciele a zabezpečili si pohodlný život. Súčasťou toho sú kompetentné finančné rozhodnutia. Finančná gramotnosť je dôležitá nielen pre zabezpečenie finančnej stability, ale aj pre zvýšenie mentálnej pohody a optimizmu.
Vďaka tomu sú ľudia s vyššou finančnou gramotnosťou schopní lepšie hospodáriť so svojimi peniazmi, aj napriek vysokému nárastu cien. Títo ľudia majú viac peňazí na konci mesiaca, menej často vynechávajú platbu účtov kvôli nedostatku peňazí, a dokážu si vytvoriť a udržať finančnú rezervu pre prípad núdze. Navyše sú aj optimistickejší v pohľade do budúcnosti a spokojnejší so svojou finančnou situáciou.
Naopak, ľudia s nízkou finančnou gramotnosťou sa často ocitajú v začarovanom kruhu finančných problémov. Nemajú dostatok peňazí na pokrytie základných potrieb, hlavným dôvodom, keď neuhradia účet je nedostatok financií, a nemajú žiadnu alebo len minimálnu finančnú rezervu. Títo ľudia pozerajú do budúcnosti pesimistickejšie a sú skôr frustrovaní zo svojej situácie.
Napovedia nám rozdiely vo finančnom hospodárení ľudí s dobrou a slabou finančnou gramotnosťou?
1. Hospodárenie s rozpočtom
67% spotrebiteľov, ktorí majú nízke finančné vzdelanie potvrdilo, že im dnes zostáva menej finančných prostriedkov po zaplatení základných účtov na bývanie a stravu verzus 48% u tých s dobrým vzdelaním. Rozdiel je 19-percentuálnych bodov. Pre pripomenutie slovenský priemer bol na úrovni 51% a európsky 49 %.
2. Platobné správanie
Až 37 % ľudí so slabou finančnou gramotnosťou potvrdilo, že za uplynulý rok vynechali platbu nejakého účtu verzus 27 % u finančne zdatných respondentov. Je to rozdiel 10-percentuálnych bodov. Slovenský priemer je 25 % a európsky 35 %.
Až 60 % finančne neznalých míňa každý mesiac viac peňazí na základné potreby ako si vôbec môžu dovoliť a zároveň len 7% zostane na konci mesiace nejaká rezerva. Pritom 31 % finančne znalých hospodári každý mesiac v pluse (rozdiel 24-percentuálnych bodov), ale aj tu až 46 % nedokáže svojim príjmom pokryť každomesačné nevyhnutné položky (rozdiel 14-percentuálnych bodov).
Je to spôsobené makroekonomickými faktormi, každopádne tu jasne vidno, že sú na tom výrazne lepšie ako osoby s nedostatočnými finančnými znalosťami.
3. Finančná rezerva
Najvýraznejší rozdiel vyplývajúci z výsledkov nášho prieskumu je v tvorbe a udržiavaní finančnej rezervy. Takmer polovica (49%) Slovákov so slabou finančnou gramotnosťou potvrdila, že nemá vôbec žiadnu finančnú rezervu verzus 12% s dobrými finančnými znalosťami. Ide o rozdiel až 37-percentuálnych bodov.
A naopak. Finančnú rezervu vo výške 7 a viac mesačných platov má 14 % finančne znalých Slovákov verzus 1 % neznalých (rozdiel 13-percentuálnych bodov).
4. Životný postoj a mentálna pohoda
Z výsledkov prieskumu je možné vidieť, ako sa rozdiel vo finančnej gramotnosti prejavuje v miere optimizmu spotrebiteľov, pokiaľ ide o budúcnosť. Tí, ktorí majú nízku finančnú gramotnosť, sú častejšie presvedčení, že nikdy v živote nezbohatnú (74 %), a výrazne menej veria, že sa ich finančná situácia v nasledujúcom roku zlepší (44 %). U tých s dobrou finančnou gramotnosťou
Kým 22 % spomedzi finančne znalých tvrdia, že inflácia nikdy neskončí a 10 % tvrdí, že inflácia na nich už nemá vplyv, medzi finančne slabšie zdatnými je to až 49 %, ktorí si myslia, že vysoká inflácia tu bude navždy a len 3 % už necítia žiaden jej tlak na domáce financie.
5. Spôsob riešenia problémov
Slováci s dobrým finančným vzdelaním sú skôr ochotní požiadať o zvýšenie platu alebo si hľadať lepšie platenú prácu, ako tí so slabým finančným vzdelaním. Podľa nášho prieskumu 47 % Slovákov s dobrým finančným vzdelaním by podniklo tento krok, zatiaľ čo len 33 % tých so slabým finančným vzdelaním by to urobilo.
Ľudia so slabou finančnou gramotnosťou prioritne prikračujú k zníženiu každodenných výdavkov, ako sú napríklad jedlá mimo domu a darčeky. Potvrdilo to až 75 % naproti 65 % tých, ktorí majú dobrú finančnú gramotnosť. U finančne menej zdatných toto rozhodnutie výrazne zasahuje aj do Vianoc a iných sviatkov. Až 68 % povedalo, že k tomu pristúpi v najbližších 12 mesiacoch v reakcii na zvládnutie vysokej inflácie a úrokových sadzieb. To isté potvrdilo 58% Slovákov s dobrými finančnými znalosťami.
„Z výsledkov prieskumu tiež vyplýva, že Slováci, ktorí majú silnejšie finančné vzdelanie pristupujú k riešeniu finančných problémov aktívnejšie. Neriešia situáciu výlučne znižovaním spotreby. Častejšie pristupujú aj k taktickému vynechaniu platby menej prioritných účtov, či k úverovým riešeniam. Môžu si to dovoliť vďaka svojim finančným znalostiam. Majú dostatočné vedomosti a prehľad, a tým aj kontrolu nad svojimi výdavkami a možnosťami. Naproti tomu tí so slabou finančnou gramotnosťou sú skôr pasívni a prioritným riešením je znižovanie spotreby a výdavkov aj na výnimočné udalosti a sviatky,“
dopĺňa na záver Martin Musil.
Komentáre
Pridať komentár