Odpoveď sa neskrýva v matematike, ale v psychológii. Spoločnosť Intrum v rámci analýzy výsledkov prieskumu European Consumer Payment Report (ECPR) 2025 využila pokročilé strojové učenie — autoenkóderovú neurónovú sieť a model náhodnej lesnej regresie — na analýzu správania tisícov spotrebiteľov. Výsledkom je Index finančného hospodárenia a štyri unikátne finančné profily, ktoré definujú náš vzťah k peniazom presnejšie než akýkoľvek jednoduchý priemer odpovedí.
Mohlo by vás zaujímať: Rastislav Havran: Dlhodobá starostlivosť je kľúčovou témou českého poisťovníctva
Analýza ukazuje, že naše finančné zdravie nie je len o číslach na výplatnej páske. Je to kombinácia obáv, sebavedomia, averzie k riziku a schopnosti plánovať. Model dokázal odhaliť nelineárne vzťahy medzi správaniami a postojmi, ktoré by klasické štatistické metódy prehliadli. Nová typológia tak pomáha pochopiť, prečo robíme konkrétne finančné rozhodnutia — a čo s tým môžeme urobiť.
„Pochopenie vlastného finančného profilu je prvým krokom k lepšiemu životu. Často vidíme, že ľudia robia dookola tie isté chyby nie preto, že by nevedeli počítať, ale preto, že ich ovládajú podvedomé vzorce správania — či už je to prehnaný strach, alebo naopak, prílišný optimizmus," hovorí Martin Musil, výkonný riaditeľ spoločnosti Intrum Slovakia.
4 tváre finančného správania: Kde sa vidíte vy?
Analýza dát identifikovala štyri kľúčové skupiny, z ktorých každá dosahuje odlišné skóre na Indexe finančného hospodárenia (skr. IFH) — stupnici od 0 do 100.
Sebadisciplinovaní optimalizátori (IFH 90 zo 100)
Toto je ideálny profil, ku ktorému by sme mali smerovať, no patrí sem menšia časť populácie.
Kto sú: Ľudia, ktorí majú financie pevne v rukách. Aktívne sporia, investujú a o budúcnosti premýšľajú strategicky. Oproti ostatným skupinám sa menej obávajú straty práce či dostupnosti bývania. Nárast životných nákladov vnímajú skôr ako dočasnú prekážku, nie ako hrozbu.
Vzťah k dlhom: Dlhy nemajú, alebo ich využívajú len ako nástroj na finančný rast — napríklad vo forme výhodnej hypotéky. Požičiavajú si len vo výnimočných situáciách, čo im pomáha udržať dlhodobú finančnú stabilitu.
Typický znak: Veria si. Ich finančná gramotnosť je vysoká a neboja sa robiť rozhodnutia. Nepotrebujú, aby ich niekto kontroloval — preferujú digitálne upozornenia a kvalitný poradenský obsah, ktorý im umožňuje pokračovať v pozitívnom vzťahu k peniazom. Proaktívny kontakt zo strany firiem alebo dodávateľov vnímajú skôr ako zbytočný.
Opatrní sporitelia (IFH 82 zo 100)
Skupina, ktorá má peniaze, ale neužíva si ich kvôli strachu.
Kto sú: Ľudia so silnou averziou k riziku. Ich prioritou je bezpečnosť a istota. Aktívne si vytvárajú rezervu pre neočakávané situácie, často aj na úkor životného štandardu či zážitkov. Práve táto opatrnosť im poskytuje dlhodobú finančnú odolnosť v neistej ekonomike — a zároveň im dáva priestor na príležitostné vyššie výdavky bez ohrozenia stability.
Vzťah k dlhom: Dlhom sa vyhýbajú ako čert krížu. Pociťujú relatívne nízky stres z dlhov, pretože si jednoducho nepožičiavajú. Radšej si niečo nekúpia, než by si mali požičať.
Typický znak: Úzkosť z budúcnosti ich núti hromadiť prostriedky „na horšie časy", ktoré možno nikdy neprídu. Svoje financie si radi spravujú sami — prostredníctvom samoobslužných portálov a aplikácií. Oceňujú obsah, ktorý pozitívne posilňuje a podporuje ich šetrnosť.
Finančne napätí s obavami o prácu (IFH 71 zo 100)
Najpočetnejšia a psychicky najviac zaťažená skupina, často stredná trieda.
Kto sú: Ľudia, ktorí navonok fungujú, ale vnútorne sú pod neustálym tlakom. Majú vysoký nezabezpečený dlh, čo im sťažuje pokrytie základných potrieb. Výrazne sa obávajú nezamestnanosti, dostupnosti bývania aj celkových životných nákladov. Nemajú dostatočnú finančnú rezervu, ktorá by im umožnila odolať ekonomickým otrasom.
Vzťah k dlhom: Majú záväzky — hypotéky, lízingy, spotrebné úvery — ktoré zvládajú splácať len tak-tak. Strata zamestnania by pre nich bola likvidačná. Niektorí sa snažia šetriť a finančne vzdelávať, aby dosiahli zlepšenie.
Typický znak: „Disciplína bez pohody." Účty platia načas, ale sprevádza to vysoká miera stresu. Táto skupina ocení nízkobariérové vstupné body do správy dlhov — napríklad nástroje poháňané umelou inteligenciou s možnosťou eskalácie na živého človeka. Kľúčový je pre nich pokojný, podporný tón komunikácie, ktorý sa vyhýba odborným výrazom a akémukoľvek súdeniu.
Zadlžení a finančne zraniteľní (IFH 58 zo 100)
Riziková skupina, ktorá potrebuje pomoc a edukáciu.
Kto sú: Ľudia, ktorí uviazli v špirále problémov. S najväčším dlhovým bremenom a najnižším finančným zdravím spomedzi všetkých štyroch skupín boli vážne zasiahnutí krízou životných nákladov a neočakávanými výdavkami. Chýbajú im finančné záchranné siete, finančné vzdelanie aj sebadôvera, čo ich uvádza do bludného kruhu zraniteľnosti.
Vzťah k dlhom: Dlhy im prerástli cez hlavu, často meškajú s platbami. Nevedia, kde začať, a mnohí sa už prestali snažiť.
Typický znak: Rezignácia — no nie beznádej. Títo ľudia túžia zlepšiť svoju situáciu a veria, že to dokážu s jasným a jednoduchým finančným usmernením, ktoré sa vyhýba zbytočnému žargónu. Uprednostňujú prístup zameraný na človeka — telefonicky alebo osobne — podporený digitálnymi nástrojmi. Ocenia empatický, ale praktický tón a jasné riešenia, ako sú štruktúrované splátkové plány či programy konsolidácie dlhov.
Cesta k zmene je možná pre každého
Zistenie, do ktorej skupiny patríte, nie je rozsudok. Je to diagnóza — a každá diagnóza otvára cestu k liečbe. Zdravé finančné správanie je výhrou pre všetkých: pre jednotlivcov, ktorí získajú pohodu a stabilitu, aj pre firmy, ktoré získajú spoľahlivejšieho partnera a platiteľa.
Mohlo by vás zaujímať: Uviaznutí v zahraničí? Takto sa pripravte na nečakané predĺženie pobytu aj s potrebnými liekmi
Ako ukazuje Index finančného hospodárenia, rozdiely medzi skupinami sú značné — od 58 do 90 bodov — no nie sú neprekonateľné. Kľúčové je pochopiť, kde sa nachádzate, a aké sú odtiaľ prvé kroky k želanému stavu.
„Aj ‚Zadlžený a zraniteľný' sa môže postupne stať ‚Opatrným sporiteľom' a neskôr ‚Optimalizátorom'. Kľúčom je prestať sa na peniaze pozerať len cez optiku nedostatku a začať budovať malé, pozitívne návyky. Pre ‚Opatrných sporiteľov' je zase výzvou naučiť sa peniaze aj rozumne investovať a nebáť sa ich použiť na skvalitnenie života. Dobrá platobná disciplína nie je klišé — je to pilier ekonomického rastu aj osobnej sebadôvery. A to je niečo, čo sa oplatí budovať každému z nás," uzatvára Martin Musil.
Komentáre
Pridať komentár