Straší vás rastúca inflácia? Odborníci poradia, čo môže pomôcť

„Dôvod ich zamerania na ekonomický indikátor je jednoduchý – ide o jej najvyššiu úroveň za posledné roky. Nejde však o žiadne megačísla. Koniec koncov, Slováci si pamätajú násobne vyššiu mieru inflácie,“ pripomína Pavel Škriniar, investičný analytik Swiss Life Select.

Aktuálna miera inflácie presahuje desať percent. Je to síce päťnásobok toho, na čo sme si zvykli do roku 2021, ale na druhej strane, päťnásobne vyššia inflácia bola dva roky po prechode z centrálne riadeného hospodárstva. Medziročný nárast o 56 % bol ťažký, no napríklad v Poľsku si pamätajú viac ako päťnásobne vyššiu infláciu.

Inflácia nie je príjemná, keďže rovnaký nákup postupne zvyšuje záverečné čísla na pokladničnom bločku, no stále je v relatívne nízkych úrovniach. Podľa výšky miery inflácie rozlišujeme miernu (1-9%), cválajúcu (10-1000%) a hyperinfláciu (viac ako 1000%).

Cválajúcu infláciu sme tu nemali od roku 2000 a hyperinfláciu sme na rozdiel od Zimbabwe nemali vôbec. Mimochodom, pre úroveň inflácie v Zimbabwe v rokoch 2007-2009, ktorá sa merala v percentách za sekundu, by teoretici mali vymyslieť ďalší pojem.

„Inflácia nie je záležitosť iba papierových peňazí. Inflácia bola aj v časoch zlatých a strieborných mincí. Objavenie Nového sveta v roku 1492 prinieslo do Európy množstvo zlata, čoho následkom bolo výrazné zvýšenie cien tovaru, pretože množstvo tovaru sa nezmenilo,“ vysvetľuje Pavel Škriniar, investičný analytik Swiss Life Select.

Schovanú infláciu v stredoveku spôsobovala aj obmena obeživa, keď nový vládca menil podobizeň vladára na minciach. Nové mince bývali menšie, prípadne s rôznymi prímesami. Doslova k znehodnocovaniu meny dochádzalo v prípade olupovania hrán mincí. Pre jeho zamedzenie sa začali na hrany raziť vzory, ktoré na nich ostali dodnes.

Ochrana úspor pred infláciou bola v dávnej minulosti podstatne jednoduchšia ako dnes. Stačilo mince zakopať. Pokiaľ človek nezabudol, kam si kotlík s dukátmi uložil, a nik ho s výberom nepredbehol, po rokoch si za jeho obsah mohol dovoliť kúpiť to isté.

„Pri súčasných peniazoch zakopanie nepomôže. Práve naopak, uškodí. Bankovky sa nedajú roztaviť a vyraziť z nich aktuálne platidlá. Ani mince neplnia takúto úlohu. Súčasné peniaze si udržia svoju hodnotu iba vtedy, ak sa za ne kúpia také aktíva, ktorých cena v čase rastie,“ upozorňuje investičný analytik.

Čo to však znamená, keď investor hľadá nástroj, čo dokáže uchovať kúpnu silu úspor? V takom prípade by hodnota úspor mala rásť takým tempom, akým tempom sa zvyšuje cena cieľa investície. Ak si niekto odkladá peniaze na dovolenku, zhodnotenie úspor by malo odzrkadľovať vývoj cien dovolenky. Ak si niekto šetrí na bývanie, zhodnotenie by mal zodpovedať miere zdražovania nehnuteľnosti. Ak si niekto šetrí na dôchodok, zhodnotenie by malo kopírovať vývoj cien tovarov a služieb, ktoré človek bude potrebovať na dôchodku.

Každý však máme iné ciele a iné nákupné zvyklosti. Poraziť infláciu je veľmi dobrá požiadavka, no v konečnom dôsledku je garancia jej naplnenia nereálna. „Vždy sa však dá dosah inflácie zmierniť až eliminovať. Peniaze v banke sú voľbou istoty znehodnotenia. Investovanie má potenciál dosah inflácie nielen zmierniť ale ju samotnú poraziť. Záleží aj od konkrétneho obdobia, v ktorom sa proti inflácii bojuje,“ hovorí Pavel Škriniar.

Vybrať správnu kombináciu investičných nástrojov, aby človek neľutoval, že investoval, a zároveň neľutoval, že neinvestoval, nie je až tak zložité. S predstavením dostupných a vhodných investičných produktov vie byť nápomocný nezávislý finančný sprostredkovateľ. Ak chcete rozumne investovať, dohodnite si s ním stretnutie a on zhodnotí vašu aktuálnu situáciu a pripraví vám individuálne riešenie.