Slovenskú ekonomiku čakajú opäť ťažšie časy. Dynamický rast, ktorý slovenská ekonomika zažila v prvej polovici vlaňajšieho roka, sa tento polrok zrejme nezopakuje. Ba čo viac, odborníci z Coface sú skeptickí aj pokiaľ ide o platobnú morálku firiem.
„Po analýze vývoja druhej polovice roka 2019 sme skeptickí, že by sa situácia obrátila k lepšiemu. Očakávame naďalej zhoršujúcu sa platobnú morálku a nárast konkurzov a reštrukturalizácií. Už od druhej polovice roka pozorujeme jeden signál a to je prierezovo sa znižujúca profitabilita firiem, nárast strát z podnikania. Podľa našich analýz existujú 2 hlavné príčiny,“ hovorí country manažér Coface Juraj Janči.
Kontrasty vývoja
Hoci rok 2019 odštartoval dynamickým rastom slovenskej ekonomiky, záver už priniesol spomalenie a kontrasty vývoja aj v mikroekonomike. „Cyklický vývoj najmä v rámci automotive v druhej polovici roka 2019 znamenal celkové spomalenie národného hospodárstva, čo sa odzrkadlilo nárastom polehotných hlásení najmä ku koncu roka,“ podotýka Juraj Janči. Kritickým bol aj vývoj v stavebníctve, kde tempo poklesu bolo najvyššie od roku 2017.
„Stavebný sektor síce napríklad zaznamenal medziročný pokles, ale objem stavebnej produkcie v zahraničí dosiahol nárast, čo znamená, že stavebné spoločnosti sú úspešné v zahraničí,“ upozorňuje Juraj Janči. „Tento trend pokračuje aj v roku 2020, z makroekonomického hľadiska nevidíme v roku 2020 signály zlepšenia ekonomiky,“ upozorňuje odborník.
Pozitívom v istom zmysle bol vlani rast produkcie dopravných prostriedkov, medziročne o 6 %. „Produkcia sa však od roku 2020 pozmení vzhľadom na potrebu produkcie hybridných a elektrických vozidiel. Rovnako očakávame dopad Industry 4.0 aj na automotive, a to najmä vzhľadom na dôraz na kustomizáciu a taylorizáciu,“ spresňuje.
Negatívom je opätovný nárast podvodov. „Zaujímavé je, že podvody, ktoré sa objavili najmä v roku 2019, sa „neobmedzili“ na niektoré sektory, ale sa vyskytli ad hoc vo všetkých. Ide najmä o materiálové, resp. tovarové odvetvia, kde je toto riziko enormné,“ hovorí. Z hľadiska vzniku sú to podvody externé a interné.
„Už vlani sme pritom viackrát upozornili najmä na krádež identity firiem, scamming, teda podvodné zastúpenie zamerané najmä na interných zamestnancov firiem, a phishing - podvodnú činnosť kyberzločincov, pri ktorej sa snažia získať citlivé a dôverné informácie,“ podotýka.
Podvody na vzostupe
Odborník sa aj preto díva skepticky na vývoj v tomto roku. Očakáva ďalšie zhoršovanie platobnej morálky firiem, nárast konkurzov aj reštrukturalizácií. Signálom je prierezovo sa znižujúca ziskovosť firiem a nárast strát z podnikania.
„Podľa našich analýz existujú dve hlavné príčiny: Vývoj osobných nákladov a investičný a marketingový dlh,“ upozorňuje. Tieto dve príčiny nárastu nákladov pri poklese tržieb majú za následok aj spomínaný pokles ziskovosti firiem či ich preklopenie do straty. „Nárast mzdových nákladov bol zapríčinený najmä zmenou zákonnej úpravy minimálnej mzdy, rastom odvodov a zvýšením mzdových príplatkov,“ dodáva.
Vzhľadom na exportnú orientáciu bude ekonomika citlivá aj na globálny vývoj a situáciu na našich exportných trhoch. Už v prvých dňoch nového roka pritom eskaloval konflikt medzi Iránom a USA, predĺžili sa sankcie voči Rusku a dolná komora britského parlamentu potvrdila odchod kráľovstva z EÚ ku koncu januára 2020.
„Tieto udalosti tak umocnili nervozitu na finančnom trhu. K tomu môžeme pridať obchodnú vojnu medzi USA a Čínou a spomalenie produkcie našich významných odchodných partnerov - Nemecka, Rakúska či Českej republiky. Zbystriť pozornosť by mali určite firmy, ktoré exportujú najmä do menovaných krajín,“ upozorňuje odborník Coface.
Poisťovací sektor pod tlakom
Na negatívny vývoj už dopláca aj poisťovací sektor, ktorý v uplynulom roku čelil viacerým výzvam. „Zavedenie 8-percentného odvodu a neskôr dane výrazne negatívne ovplyvnilo hospodárenie najmä malých poisťovní. Tento nesystémový krok kladie vysoký tlak na cenotvorbu, čo pri konkurenčnom tlaku vedie k nerovnováhe na trhu,“ dodáva Juraj Janči.
Z nadnárodných opatrení to podľa neho bolo najmä sprísnenie zákonov na ochranu pred praním špinavých peňazí a GDPR, ktoré však hodnotí pozitívne, pretože v rámci transparentnosti a dohľadu poisťovní, by to malo byť základné pravidlo aj mimo právnej úpravy,.
Komentáre
Pridať komentár