Po novom by mali byť v susednom Česku daňovo uznateľné technické rezervy tvorené podľa zákona upravujúceho poisťovníctvo. Teda pre účely zdanenia, respektíve pre daňovú uznateľnosť, by boli použité technické rezervy podľa smernice Solvency II, namiesto doteraz používaných účtovných technických rezerv. Aká sú reakcie poistného trhu?
Nová úprava tvorby a uznateľnosti technických rezerv bude podľa čsekého ministerstva financií stabilnejšia a odolnejšia voči účelovej úprave výšky technických rezerv. Toto stanovenie má byť objektívnejšie a lepšie zodpovedá hodnote nevyhnutnej na vyrovnanie záväzkov z akejkoľvek prevádzkovanej poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti. Rozpočtový vplyv tohto opatrenia je 10,5 mld. Kč na úrovni verejných rozpočtov a prejaví sa v rokoch 2021 a 2022.
Poisťovne s českým vládnym balíčkom, ktorý mení metódu tvorby a daňového odpočtu technických rezerv, zásadne nesúhlasia. Považujú ho za trest za svoje obozretné správanie. Samy navrhli namiesto toho vloženie peňazí poisťovní do Národného investičného fondu, kam by mali prispievať štyri najväčšie banky.
„Sme prekvapení, že vláda tak narýchlo zdanenie rezerv schválila, hoci sme ponúkali ministerstvu financií rokovania a nepochybne lepšie riešenia. Vnímame potreby českej ekonomiky, či už v oblasti budovania infraštruktúry, sociálneho bývania, či výstavby školských zariadení, a preto sme okrem iného chceli ponúknuť vloženie prostriedkov do zriaďovaného Národného investičného fondu, "uviedol výkonný riaditeľ Českej asociácie poisťovní Jan Matoušek.
Mohlo by vás zaujímať: Štát by mal viac motivovať zodpovedných klientov... po celý život
Novela navrhuje stanoviť uznateľné rezervy podľa metódy smernice Solventnosť II, namiesto súčasného postupu podľa predpisov upravujúcich účtovníctvo. Rozdiel medzi touto úrovňou rezerv a existujúcimi účtovnými rezervami poisťovní, bude predmetom zdanenia.
„České poisťovne dlhodobo vytvárali technické rezervy obozretne, nad povinnú európsku minimálnu hranicu. Sme sklamaní, že sa ministerstvo financií rozhodlo poisťovne za toto obozretné správanie potrestať a preferuje jednorazový daňový výnos na úkor daňových príjmov budúcich vlád. Pritom klimatické zmeny, častejší výskyt katastrofických škôd alebo rastúce kybernetické riziká, budú zvyšovať nároky na finančnú stabilitu poisťovní, ktorá je v záujme celej českej ekonomiky," dodal Jan Matoušek.
Podľa ČAP navrhovaná sektorová daň množstvo poisťovní enormne zaťaží, niektoré prídu o dva, či dokonca až päť rokov zisku. Takto vysoké dodatočné zdanenie spolu s potrebou zachovania dlhodobej stability v oblasti životného poistenia bude mať nepochybne negatívny cenový dopad aj na ich klientov.
„Za celú novodobú históriu ČR poisťovne nepotrebovali žiadnu štátnu pomoc, na rozdiel od poisťovní v zahraničí. Navyše absolútnu väčšinu svojich technických rezerv investujú v Česku. Poisťovne sú významným investorom do českých štátnych dlhopisov," doplnil Jan Matoušek. Ako uviedol pre ČTk v sms správe, „... doteraz sú uznateľné rezervy podľa účtovných princípov o zhruba 50 miliárd Kč vyššie ako rezervy podľa Solvency 2. Jednorázový náklad na zaplatenie dane z tohto rozdielu tak vychádza okolo desiatich miliard Kč. "
Mohlo by vás zaujímať: Najťažší rok 2018 bol pre maklérov najúspešnejší. Trh sa profesionalizuje
Pri poisťovniach a zaisťovniach pôsobiacich na českom trhu sa tak jednorázovo navýši ich daňové zaťaženie na začiatku prvého zdaňovacieho obdobia po platnosti zákona. Ministerstvo financií na základe pripomienok Českej národnej banky navrhlo rozložiť dopad zmien na poisťovne na dve zdaňovacie obdobia.
Už skôr sa k zdaneniu poisťovní vyjadril prezident Českej asociácie poisťovní Martin Diviš. „Chcel by som sa proti plánovanému kroku Ministerstva financií ohradiť. Ide o nesystémové a z dlhodobého pohľadu nič neriešiace rozhodnutie. Tento jednorazový krok nevyrieši dlhodobo problémy štátneho rozpočtu. Poisťovne sú jedným z najvýznamnejších investorov do českých štátnych dlhopisov, čím dlhodobo podporujú českú ekonomiku. Týmto opatrením, naopak, môže dôjsť k zníženiu investícií a destabilizácii poisťovacieho sektora. Stratégiou vlády by malo byť, aby firmy pôsobiace v ČR čo najviac investovali na tunajšom trhu, a poisťovne v tejto oblasti patria dlhodobo medzi špičku," okomentoval situáciu prezident Martin Diviš.
Technické rezervy poisťovní sú peniaze klientov, pripravené pre výplatu budúcich škôd, ktoré môžu znamenať nutnosť vynaložiť mnohonásobne viac prostriedkov na poistné plnenia ako bežne. K týmto rezervám akcionári nemajú prístup a nemôžu z nich nijako čerpať či profitovať. Vyššie rezervy sú v poisťovníctve vždy v prospech klientov, ich znižovanie vedie k zníženiu odolnosti sektoru. Podľa údajov ČNB pôsobí v ČR 49 poisťovní.
„O príprave tejto zmeny nás asi pred pol rokom ministerstvo informovalo a prisľúbilo poisťovniam, že budú zahrnuté do jeho pripomienkovania. O to viac nás prekvapilo, keď návrh predložilo bez konzultácie s poisťovacím sektorom. Vo svojom dôsledku totiž môže vzbudiť kontraproduktívne reakcie, kedy akcionári rozhodnú, aby sa nadlimitné sumy z technických rezerv presunuli práve do zisku, a odvedú ich radšej z Česka do zahraničia. Síce zaplatia daň z príjmu, ale tieto peniaze v ČR nezostanú," pokračoval Martin Diviš.
„Preto si myslím, že lepším riešením je motivovať poisťovne, kam môžu investovať svoje technické rezervy. Tak ako v okolitých štátoch to môže byť napríklad rozvoj bývania. Tieto rokovania sme už niekoľkokrát iniciovali. Naším spoločným záujmom by malo byť, aby sa technické rezervy investovali obozretne, pod dohľadom príslušných orgánov a najlepšie v tej krajine, v ktorej sa vytvorili," doplnil prezident Českej asociácie poisťovní Martin Diviš.
Výkonný riaditeľ Únie zamestnávateľských zväzov ČR Vít Jásek vidí v krokoch vlády voči poisťovniam problémy s rozpočtom. „Z nášho pohľadu je rozhodnutie o zdanení rezerv poisťovní vyjadrením zúfalej rozpočtovej situácie vlády. Zobrať jednému sektoru jednorázovo 10 mld. Kč navyše hraničí s amorálnosťou. Je to úplne zásadný zásah do ekonomiky poisťovní. Navyše návrh v sebe obsahuje prvky pravej retroaktivity a zakázaného „rdousíceho" efektu dane. Ide o neuvážený a nepremyslený krok, ktorý poškodí dlhodobo budovanú stabilitu poisťovní. Prekvapuje nás, že vláda vôbec nezohľadnila stanoviská zamestnávateľských zväzov ako členov tripartity," komentoval Vít Jásek.
Sazbový balíček upravuje od 1. januára 2020 tiež zdaňovanie tabakových výrobkov, tvrdého alkoholu a hazardu. Zákon reaguje na rast dostupnosti návykových látok v dôsledku rastu životnej úrovne v Českej republike a predstavuje vypočutie dlhodobého volania zo strany Ministerstva zdravotníctva a národnej koordinátorky pre protidrogovú politiku. Kým priemerná mzda sa v Českej republike medzi rokmi 2009 až 2018 zvýšila takmer o polovicu, napríklad spotrebná daň z liehu sa zvýšila naposledy v roku 2010. Balíček zákonov taktiež upravuje systém zdanenia úrokových príjmov plynúcich z tzv. korunových dlhopisov emitovaných pred 1. januárom 2013, upravuje oslobodenie od dane pri krajinných prvkoch typu tzv. „remízky" , ktoré môžu pomôcť v boji so suchom, a zvyšuje správne poplatky za vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Viac informácií TU.
Komentáre
Pridať komentár