Úroková sadzba z vkladov tak stúpne na 2 %, sadzba na hlavné refinančné operácie na 2,50 % a sadzba na jednodňové refinančné operácie sa zvýši na 2,75 %. Komentár k tejto novinke prináša Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.
Všeobecné hodnotenie
Po septembrovom a októbrovom výraznom zvýšení úrokov o 0,75 percentuálneho bodu dnes Európska centrálna banka zdvihla sadzbu o 0,5 percentuálneho bodu. Fakt, že ECB zvyšuje sadzby už tretíkrát v priebehu štyroch mesiacov jasne svedčí o znepokojení, s akým sa ECB pozerá na vysokú infláciu.
Mohlo by vás zaujímať: TOP 30 poisťovacích maklérov za rok 2021 na Slovensku podľa oPoisteni.sk
ECB sa týmto krokom drží razantného kurzu amerického FEDu, čo je zásadná zmena oproti menovej politike z nedávnej minulosti. Ešte úvodom roka bola totiž ECB veľmi rezervovaná v samotnej otázke, či vôbec pristúpiť k zvyšovaniu sadzieb, aj keď inflácia už v tom čase bola na trojnásobku cieľovej hodnoty a bolo zrejmé, že pôjde ešte vyššie.
Ako sa zvýšenie dotkne bežných ľudí?
Vyššia základná sadzba ECB automaticky ďalej zdvihne sadzby hypoték. Aj keď sa banky pri nastavení úrokov hypoték orientujú podľa menových swapov, ktoré pokračujúce zvyšovanie sadzieb ECB už zohľadňujú, určite uvidíme posun sadzieb smerom nahor.
Ak bola v októbri priemerná sadzba pri nových hypotékach 2,81 %, úvodom budúceho roka sa dostane k 3 % a do konca roka 2023 pravdepodobne uvidíme nárast priemernej sadzby nad 4 %. Pre budúci rok očakávame ďalšie zvýšenie sadzieb ECB celkovo o 1,5 percentuálneho bodu. Ak nepríde zásadný pozitívny impulz, ktorý by zmiernil infláciu, úrokové sadzby nových hypoték s 5-ročnou fixácou sa postupne dostanú nad 5 % hranicu.
Teoreticky by tempo rastu do nejakej miery mohla zmierniť konkurencia na hypotekárnom trhu. V porovnaní s marcom 2022 s objem nových hypoték prepadol v októbri o 60 % a koncom roka budú čísla pravdepodobne ešte nižšie. Na druhej strane si však banky nemôžu dovoliť požičiavať so stratou alebo s príliš nízkou úrokovou maržou pri rastúcej cene peňazí na medzibankovom trhu.
V Európe budú v budúcom roku štáty finančne dotovať ceny energií pre obyvateľov. Táto pomoc s vysokými nákladmi paradoxne môže infláciu ďalej zvyšovať. Napríklad na Slovensku obyvatelia nebudú vôbec motivovaní šetriť, keďže vláda chce kompletne zadotovať celý trhový nárast cien elektriny a pri zemnom plyne ho výrazne skresá na 15 %.
Mohlo by vás zaujímať: V Allianzi si poistíte svoj elektromobil aj plug-in hybrid
Viac peňazí v peňaženkách obyvateľov samozrejme bude zvyšovať domácu spotrebu, a tým aj jej príspevok k ekonomickému rastu, avšak za cenu podpory ďalšieho rastu inflácie.
Ide o dobrú správu pre vklady?
Úročenie vkladov už od prvého zvýšenia centrálnych sadzieb v júli zaostáva a rozdiel medzi úrokom na sporiacich účtoch či termínovaných vkladoch a sadzbami na medzibankovom trhu sa výrazne zväčšil po jesenných úpravách sadzieb ECB.
Indikátorom pre cenu peňazí na medzibankovom trhu, ktoré banky potrebujú na financovanie úverov, je 12-mesačná sadzba EURIBOR, ktorá je dnes na úrovni 2,847 %. Pre banky rozhodne dáva zmysel, aby začali vklady opäť vo väčšej miere využívať ako zdroj pre poskytovanie hypoték a ďalších úverov. Tým pádom by úrokové sadzby z vkladov mali ísť jednoznačne nahor.
Avšak ani potenciálne zvýšenie sadzieb termínovaných vkladov na úroveň 1-2 % nie je pre ľudí s úsporami zaujímavá správa. Vklady v bankách budú aj pri zvýšených úrokoch kvôli vysokej inflácii nezadržateľne strácať na hodnote.
Jedinou reálnou alternatívou, ako ochrániť hodnotu úspor, stále zostáva pravidelné investovanie do akciových podielových a ETF fondov. Akciové trhy v 300-ročnej histórii vyšli z každej krízy silnejšie a vždy prekonali predchádzajúce historické maximá. Vďaka tomu, že dnes sú trhy stále nízko, majú ľudia šancu získať v budúcnosti dodatočný výnos.
Komentáre
Pridať komentár