Európska centrálna banka začala so zvyšovaním úrokových sadzieb v júli tohto roku, keď zdvihla úroky z nuly, na ktorej sa držali od roku 2016. Potom ich zvýšila v septembri a aktuálna úroveň 2 % je najvyššia od krízového roku 2009. Viac prezrádza v komentári Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.
Všeobecné hodnotenie
Po septembrovom zvýšení o 0,75 percentuálneho bodu sa v priebehu jesene očakávalo ďalšie zvýšenie základnej úrokovej sadzby. Fakt, že ECB opäť zdvihla sadzbu o 0,75 percentuálneho bodu a vyrovnala tým rekordný septembrový skok, svedčí o znepokojení, s akým sa ECB pozerá na rastúcu infláciu.
Mohlo by vás zaujímať: Novinka v aplikácii AutoMobil: Nahrajte si ľubovoľné osobné doklady a nastavte si ich platnosť
Navyše, ďalšie zvýšenie prišlo len po 1,5 mesiaci od septembrového kroku. ECB sa týmto rozhodnutím priblížila v razantnosti krokom amerického FEDu, čo je zásadný obrat, keďže ešte úvodom roka bola veľmi rezervovaná v samotnej otázke, či vôbec pristúpiť k zvyšovaniu sadzby.
Ako sa zvýšenie dotkne bežných ľudí
Vyššia základná sadzba ECB automaticky ďalej zdvihne sadzby hypoték. Tie v očakávaní tohto kroku postupne rástli aj medzi prvým zvýšením základnej sadzby v júli a druhým v septembri, čiže do istej miery už tento nárast zohľadňujú. Napriek tomu teraz očakávam zrýchlenie rastu úrokov pri hypotékach.
Ak v auguste predstavovala priemerná sadzba pri nových hypotékach niečo cez 2,4 %, do konca roka uvidíme nárast priemernej sadzby nových úverov na úroveň 3 až 3,5 %. Tempo rastu by mohol do istej miery zmierniť prepad dopytu po hypotékach. Na druhej strane si však banky nemôžu dovoliť požičiavať so stratou alebo s príliš nízkou úrokovou maržou pri rastúcej cene peňazí na medzibankovom trhu.
Mohlo by vás zaujímať: Allianz spustila prvú spoločnú regionálnu digitálnu kampaň
Keďže ďalšie zvyšovanie základnej sadzby v roku 2023 je pri energetickej kríze viac ako pravdepodobné, budúci rok sa s hypotekárnymi úrokovými sadzbami pravdepodobne dostaneme k úrovni 4 až 4,5 %.
Mnohé však bude závisieť od toho, akú finálnu podobu bude mať v Európe regulácia cien energetických komodít a v akej kapacite budú k dispozícii lacné zdroje na výrobu elektrickej energie. Osobitne kľúčovú rolu bude hrať podiel paroplynových elektrární na výrobe elektriny v budúcom roku, čo bude zásadným spôsobom vplývať na cenovú úroveň elektriny.
Ide o dobrú správu pre vklady v bankách?
Úročenie vkladov už dnes výrazne zaostáva za úrovňou centrálnych sadzieb vrátane refinančných operácií, cez ktoré si banky požičiavajú peniaze na úverovanie. Dobrým indikátorom pre cenu peňazí na medzibankovom trhu je 12-mesačná sadzba EURIBOR, ktorá je dnes na úrovni 2,77 %.
Pre banky rozhodne dáva zmysel, aby začali vklady opäť vo väčšej miere využívať ako zdroj pre poskytovanie hypoték a ďalších úverov. Tým pádom by úrokové sadzby z vkladov mali ísť jednoznačne nahor.
Avšak ani zvýšenie sadzieb termínovaných vkladov na úroveň 1-2 % nie je pre ľudí s úsporami zaujímavá správa. Vklady v bankách budú aj pri zvýšených úrokoch kvôli vysokej inflácii nezadržateľne strácať na hodnote.
Jedinou reálnou alternatívou, ako ochrániť hodnotu úspor, stále zostáva pravidelné investovanie predovšetkým do akciových podielových a ETF fondov. Akciové trhy v 300-ročnej histórii vyšli z každej krízy silnejšie a vždy prekonali predchádzajúce historické maximá. Vďaka tomu, že dnes sú trhy o desiatky percent lacnejšie oproti začiatku roku, majú ľudia šancu získať investovaním práve v tomto období vyšší výnos v budúcnosti.
Komentáre
Pridať komentár