Z vyhodnotenia dotazovania napríklad vyplynulo, že ľudia s vyšším príjmom sú v starobe šťastnejší. Hodnotia lepšie nielen svoju finančnú situáciu, ale sú aj v iných oblastiach života oveľa spokojnejší ako osoby s nižším príjmom. Pri pátraniach bola zisťovaná spokojnosť osôb vo veku vyše 60 rokov v šiestich kategóriách: priatelia, voľný čas, zdravie, finančná situácia, bytová situácia, rodina a partnerstvo.
Z respondentov, ktorí majú mesačný príjem na hlavu pod 1000 eur, je s finančnou situáciou spokojný značne alebo veľmi len každý piaty respondent. V príjmovej skupine nad 3000 eur sa podiel značne alebo veľmi spokojných respondentov pohybuje okolo 80 %.
Veľké rozdiely sa ukazujú tiež pri posudzovaní zdravia, voľného času alebo partnerstva. Zatiaľ čo u najnižších príjmových skupín je so svojím zdravím značne alebo veľmi spokojných asi 30 % respondentov, tak u najvyššej príjmovej skupiny robí tento podiel takmer 70 %.
Elmar Brähler, vedúci spracovateľ štúdie a emeritný profesor pre lekársku psychológiu a lekársku sociológiu na univerzite v Lipsku, k tomu uviedol, že príjem je podstatný faktor pre šťastie v starobe. Jeho vplyv vraj presahuje finančnú spokojnosť. Brähler k tomu ešte dodáva, že finančné zdroje uľahčujú zapojenie do spoločnosti; umožňujú napríklad využívanie kultúrnych ponúk, financovanie dovolenky a koníčkov. Okrem toho od príjmu je závislá tiež zdravotná prevencia realizovaná na základe doplnkových plnení.
Výsledky štúdie ale odrážajú aj iné súvislosti. Ten, kto v mladosti ťažko ochorie, pomerne ťažko robí kariéru a neskôr ich podľa Brählera silnejšie ohrozený chudobou. Štúdia tiež dokazuje, že osoby s menším príjmom častejšie fajčia a ich výživa je menej zdravá. Medzera v spokojnosti ohľadom zdravia sa dá teda vysvetliť aj odlišnými životnými štýlmi.
Jörg Asmussen, výkonný riaditeľ GDV, zdôraznil, že mnohé predpoklady pre spokojný a zdravý život v starobe sa vytvárajú skôr. Napríklad dôsledky po dlhšiu dobu prevádzkovaného nezdravého životného štýlu sa už nikdy nedajú kompenzovať. Ďalej sa prejavil ako správny poisťovák, keď upozornil, že to isté platí pre oneskorenie vo veci zabezpečenia na starobu.
Vzťah medzi šťastím a materiálnou istotou sa zjavne ukazuje tiež pri posudzovaní bytovej situácie. Zo štúdie vyplynulo, že pri všetkých príjmových skupín sú osoby nad 60 rokov veku s vlastnou obytnou nehnuteľnosťou spokojnejšie než tie osoby, ktoré bývajú v nájme.
Brähler mieni, že vlastníctvo obytnej nehnuteľnosti znamená v starobe finančnej uľahčenie. To rozširuje herný priestor pre iné veci a pôsobí to vraj adekvátnym spôsobom pozitívne na spokojnosť. Dôležité je aj to, že vlastníci obytných nehnuteľností sa nemusia ako nájomníci obávať, že budú z bytu „vytlačení".
Ťažko je ale naproti tomu od príjmu závislá spokojnosť s priateľmi a známymi. V skupine s príjmom menej ako 1000 eur mesačne bolo 7 z 10 respondentov vysoko spokojných so svojimi sociálnymi kontaktami. V najvyššej príjmovej skupine vyjadrilo spokojnosť 8 z 10 respondentov.
Komentáre
Pridať komentár