Rakúsko: Vzdelanie „predlžuje“ život. Akademici žijú o sedem rokov dlhšie

U mužov ide až o sedem rokov, u žien o štyri roky. Podobný trend sa prejavuje aj v reprodukčnom správaní žien.

 

Dáta rakúskeho štatistického úradu za rok 2023 ukazujú pozoruhodnú súvislosť medzi vzdelaním a dĺžkou života. Tridsaťpäťroční muži s vysokoškolským diplomom majú priemernú nádej dožitia 84,4 rokov, zatiaľ čo ich rovesníci iba s ukončenou povinnou školskou dochádzkou môžu očakávať dĺžku života v priemere 77,7 rokov.

 

Rozdiel takmer siedmich rokov nie je zanedbateľný – zodpovedá celej jednej životnej etape. U žien je táto vzdelanostná medzera verzus pravdepodobné priemerné dožitie menšie, ale stále významná. Akademičky v aktuálnom veku 35 rokov sa dožívajú v priemere 87,2 rokov, ženy so základným vzdelaním majú priemerné očakávané dožitie 83,3 rokov.

 

 

Zaujímavé je, že v porovnaní s rokom 2022 sa rozdiel v nádeji dožitia podľa dosiahnutého vzdelania mierne znížil: Rozdiel medzi 35-ročnými s povinnou školskou dochádzkou as vysokoškolským diplomom sa znížil o 0,2 roka u mužov (2023: 6,7 roka, 2022: 6,9 3,8 roku, 2022: 4,6 roka).

 

Štatistický úrad zdôrazňuje, že vzdelanie je iba jedným z celého radu socioekonomických faktorov ovplyvňujúcich dĺžku života. Súvisí totiž s príjmom, prístupom k zdravotnej starostlivosti, životným štýlom aj pracovnými podmienkami. Aj v neskoršom veku sa však vzdelanostné rozdiely prejavujú – šesťdesiatpäťroční akademici žijú o 4,1 roka dlhšie ako muži so základným vzdelaním, u žien je tento rozdiel 2,5 roka.

 

Úroveň vzdelania sa u žien odráža nielen v priemernej očakávanej dĺžke života, ale aj v reprodukčnom správaní. „Súvislosť so vzdelaním vidíme aj pri pôrode,“ vysvetľuje Manuela Lenk, generálna riaditeľka pre odborovú štatistiku rakúskeho štatistického úradu. „Ženy s vyššou úrovňou vzdelania majú tendenciu rodiť deti vo vyššom veku a majú v priemere menej detí.“

 

 

Štatistiky za obdobie 2018 – 2023 to potvrdzujú. Ženy, ktoré ukončili iba povinnú školskú dochádzku, mali v roku 2023 v priemere 1,53 dieťaťa a rodili priemerne vo veku 29,21 rokov. Naproti tomu akademičky mali 1,29 dieťaťa ak pôrodu dospeli až v priemernom veku 33,50 rokov. Najnižšiu mieru plodnosti vykazovali ženy so stredoškolským vzdelaním - iba 1,15 dieťaťa. Naprieč všetkými skupinami bol priemerný vek rakúskych rodičiek 31,17 rokov.

 

Pozoruhodný je vývoj v čase. Zatiaľ čo miera plodnosti u žien so základným vzdelaním trvalo klesá z relatívne vysokej úrovne (1,80 dieťaťa v roku 2018), u vzdelanejších žien zostávala až do roku 2021 takmer konštantná. V roku 2023 poklesla plodnosť vo všetkých skupinách, najvýraznejšie u žien s vyučením, najmenej potom u akademičiek. Vek pri pôrode prvého dieťaťa rástol predovšetkým u žien so základným vzdelaním, zatiaľ čo u vysokoškoláčok zostal od roku 2018 takmer bez zmeny. 

 

Rakúske údaje ponúkajú dôležitý pohľad na prepojenie vzdelania, zdravia a demografického vývoja. Ukazujú, že investícia do vzdelania nie je len otázkou ekonomickou, ale aj zdravotnou a sociálnou.

 

Rozdiely v dĺžke života podľa vzdelania pritom predstavujú výzvu pre zdravotnú a sociálnu politiku – ako zabezpečiť, aby kvalitný a dlhý život nebol privilégiom iba vzdelanejších vrstiev?

 

A ako motivovať celú populáciu, aby sama v tomto smere pozitívne ovplyvňovala vlastné zdravie? Ako reagovať na meniace sa reprodukčné vzorce, ktoré môžu dlhodobo ovplyvniť demografickú štruktúru spoločnosti, a tým aj zdravotné a sociálne rozpočty?