Práve ten postupuje v rámci amerických primárok v úspešnom ťažení. Jeho silácke vyhlásenia už vyrobili rozruch nielen u domácej verejnej mienky, ale aj vo svete. Čo by však jeho prípadné víťazstvo v prezidentských voľbách v USA mohlo spraviť s americkou ekonomikou?
Víťazstvá, ktoré si v ostatnom čase magnát Donald Trump pripisuje, ho posúvajú bližšie k prezidentskej nominácii za Republikánsku stranu. Hoci ešte nemá víťazstvo v hrsti a stále ho čaká viacero prekážok na ceste do Bieleho domu (stále je v prieskumoch až za Hillary Clintonovou a Berniem Sandersom), Trumpov vzostup prináša zároveň úvahy, či jeho potenciálne zvolenie nebude mať negatívny vplyv na americkú ekonomiku.
Tá pritom už koncom vlaňajška prejavovala známky oslabovania. „Odpoveď je áno, ak urobí to, čo sľubuje. Ale zároveň treba povedať, že existujúce protiľahlé sily umožňujú do určitej miery zmierniť akékoľvek negatívne dopady,“ hovorí Julien Marcilly, hlavný ekonóm spoločnosti Coface, globálneho lídra v poistení pohľadávok firiem a riadení kreditného rizika.
Čo Donaldovi Trumpovi nahráva
Možnosť, že vo voľbách vyhrá Donald Trump je vysoká. V prvom rade vedie u Republikánov, čo potvrdil aj Super utorok (11 amerických štátov malo primárky) a kde si zabezpečil 316 republikánskych delegátov, kým Ted Cruz 226 a Marco Rubio 106. John Kasich a BenC arson ďaleko zaostali. Trump tak vyhral v desiatich z 15 štátov.
Po víkende má na svojom konte spolu 384 hlasov delegátov, no stále je ďaleko od cieľa a musí vyhrať 1237 hlasov delegátov, aby získal nomináciu za Republikánsku stranu. Hoci podľa prieskumov zaostáva aj za dvomi hlavnými demokratickými kandidátmi, no nie s veľkým rozdielom, najmä pokiaľ ide o Hilary Clintonovú, ktorá je nateraz u Demokratov ťahúňom.
Riziká a zhoršená podnikateľská dôvera
„Napriek tomu, ak by Trump vyhral, mohla by sa zhoršiť tak spotrebiteľská, ako aj podnikateľská dôvera,“ varuje Marcilly. A to viacerými spôsobmi. „V tvrdom súboji sa niektorí kandidáti, Donalda Trumpa nevynímajúc, snažia zapôsobiť často negatívnymi komentármi na americkú ekonomiku a tým zanechávať dojem, že je v horšom stave, než skutočne je. To, samozrejme, môže viesť k následnému splneniu takýchto proroctiev, najmä ak prestanú spotrebitelia míňať a firmy investovať,“ konštatuje ekonóm Coface.
Rovnako sa Trump podľa neho ukazuje rizikovým faktorom pre finančné trhy, ktoré sú od začiatku roka už i tak dosť volatilné. „Takýto zdroj neistoty môže firmy viesť k pozastaveniu investičných rozhodnutí,“ dodáva.
Ak by sa Donald Trump stal prezidentom a splnil by to, čo sľúbil, do úvahy prichádza niekoľko rizík. „Tým prvým je masívny nárast verejného dlhu. Trump plánuje osekať tak dane pre fyzické, ako aj právnické osoby. Výdavkové škrty by síce tento nárast čiastočne kompenzovali, no podľa amerického nezávislého analytického centra Tax Police Center by Trumpov daňový plán mohol v nasledujúcich dvadsiatich rokoch zvýšiť verejný dlh v porovnaní s HDP o 80 %,“ hovorí Julien Marcilly.
Tvrdé vyhlásenia smerom k Číne
Varujúci je aj nárast protekcionizmu. Trump mal už napríklad aj tvrdé vyhlásenie smerom k Číne. Podľa The New York Times plánuje zaviesť 45 % tarifu na import z Číny. Hoci neskôr poprel, že by to bol povedal, noviny zverejnili nahrávku. „V dlhodobom horizonte majú takéto protekcionistické vyjadrenia veľmi negatívny efekt na ekonomiku. Z krátkodobého hľadiska je to však mix efektov v závislosti od sektora,“ konštatuje ekonóm Coface.
Napríklad na sektor výroby, ktorú ovplyvňuje silný dolár a nárast dovozu z Číny (najmä oceľ). Na druhej strane sektory, ktoré závisia od vstupov z dovozu - stavebníctvo, maloobchod, by tlak vysokých cien pocítili okamžite. „Hoci firmy už drasticky orezali marže, vysoké spotrebiteľské ceny môžu vplývať na kúpyschopnosť domácností,“ hodnotí.
Aj zreteľné oslabenie imigrácie (či vzdelanej alebo nevzdelanej pracovnej sily) by narušilo dlhodobý rast a vyhliadky ziskovosti firiem so snahou zdvihnúť aj mzdy, najmä keď je pracovný trh oslabený. „Hoci dopad kúpyschopnosti domácnosti je jasný (70 % HDP) a vyššie platy by ju posilnili, starnutie populácie by bez nových migrantov takýto trend oslabilo,“ zdôrazňuje Julien Marcilly.
Hocako, spomenuté riziká by sa zmiernili, ak by Donald Trump neurobil to, čo sľubuje. A to by nebolo po prvý raz, čo by sa to stalo. A takýto rozkol medzi sľubmi a realitou nie je výnimočný, najmä pri súčasnom delení moci v USA.
Komentáre
Pridať komentár