Tomáš Mezírka, Atradius: „Nekorektné firmy s dlhmi treba nechať padnúť na dno“

„Firmy v reštrukturalizácii jednoducho nepoisťujeme. Nie je vhodné s nimi spolupracovať za každou cenu, ak si chcete ochrániť vlastný biznis. Môj osobný názor je: nechať nekorektné firmy s dlhmi padnúť. Mali by ísť okamžite do konkurzu a uvoľniť priestor iným, ktorí to s podnikaním myslia zodpovedne.“ 

Pri poslednom rozhovore s vami ste avizovali, že firmy pôsobiace na Slovensku by si mali dobre preverovať svoje zákazky, najmä v odvetví stavebníctva. Zmenilo sa odvtedy niečo?

My v Atradius poisťovni narážame skôr hlavne na to, že mnohí podnikatelia sa stále nepoučili a nie sú ochotní počúvať dobré odporúčania. Dôvodom napríklad v stavebnom sektore sú väčšie, predovšetkým štátom zadávané stavebné zákazky, ktoré sú pre nich mimoriadnym lákadlom. Ale toto se netýka len stavebníctva, podobné prípady poznáme aj z jiných odborov – či už je to obchod so spotrebným tovarom, strojárenstvo alebo výroba ocele. 

Slovenské zákony hovoria, že ak má firma finančné problémy, existuje aj možnosť vyhnúť sa bankrotu legálne, s využitím reštrukturalizácie. A tak to v plnej miere využívajú, hoci sa tak deje vo veľkej časti prípadov, a to nielen u tých mediálne známych z poslednej doby. Doslova povedané - ide o krádež peňazí veriteľov. Už dlhé roky sa hovoríme o tom, že legislatíva v tomto smere je nesprávne nastavená. V zahraničí by sa takéto firmy razom ocitli v konkurze, nemohli by súťažiť o štátne zákazky. A predovšetkým, podnikateľské prostredie by ich bez ohľadu na zákazky odstavilo nabok.

Mnohí živnostníci napríklad v stavebníctve však tvrdia, že si nemôžu veľmi vyberať, s kým budú spolupracovať. Teraz sa ocitli nie vlastnou vinou vo finančných ťažkostiach a potrebujú prácu. Čo by ste im poradili v takejto situácii?

Na stavebnom trhu sa predsa pohybujú aj ďalšie veľké stavebné firmy. Tie síce nemali tak blízko k štátnym zákazkám, ale fungovali a dokonca nemali žiadne nezaplatené záväzky voči iným dodávatelom. Drobných a malých firiem, ktoré bojujú o každú zákazku, je samozrejme veľa. Vždy sa bohužiaľ medzi nimi nájde niekto, kto ide do neprimereného podnikateľského rizika a napriek našim varovaniam začne spolupracovať s nespoľahlivými obchodnými partnermi. Tým odporúčam, aby sa dohodli dopredu na presných podmienkach fungovania, napríklad na platbách podľa kalendára, krátkých splatnostiach, či menších dodávkach prác, ktoré bude odberateľ okamžite vykrývať promptnými platbami.

Ale ani títo odvážlivci nie sú schopní urobiť všetky stavebné práce sami. Veľkí akcionári jednoducho potrebujú tých, ktorí pre nich budú pracovať. Pokiaľ však neplnia podmienky dohody, rovnováha medzi nimi sa naruší. Odnesú si to tí najmenší, lebo tí veľkí to nejakým spôsobom ustoja. Môj osobný názor je: nechať nekorektné firmy s dlhmi voči veriteľom padnúť. Mali by ísť okamžite do konkurzu a uvoľniť priestor iným, ktorí to s podnikaním myslia zodpovedne. Viete si predstaviť, že by napríklad také Grécko prešlo reštrukturalizáciou s výsledkom, čo sa týka odpisu dlhov, ako napríklad Váhostav? Myslím, že by sa to miestnym ľuďom veľmi páčilo....

Majú malí živnostníci nejaký priestor, ako s veľkými firmami vyjednávať? Napríklad nejsť do ďalších obchodov?

Na základe našich aktivít v oblasti poistenia pohľadávok môžem konštatovať, že firmy mieriace do reštrukturalizácie alebo už priamo v reštrukturalizácii, jednoducho nepoisťujeme. Neodporúčam s nimi ďalej spolupracovať. Teoreticky podľa zákona sú povinní splácať svoje dlhy v splátkach, na druhej strane, nikde neviete, kedy ich podnikanie skončí konkurzom.

Prípadne – ako sme už mali možnosť to tiež zažiť – opakovanú reštrukturalizáciu. Tí, ktorí s nimi spolupracujú, už raz finančne stratili po ich vstupe do reštrukturalizácie. Stratia aj druhýkrát na dodávkach služieb, ktoré im medzičasom opäť budú poskytovať. Bežne sa stretávame s výčitkami takýchto stavebníkov, že nechceme ich obchodných partnerov poistiť, a pritom ide o veľké firmy so štátnymi zákazkami.

Schválený reštrukturalizačný plán totiž vnímame ako potenciálne riziko, hoci zatiaľ to vyzerá na pohľad pekne. Štát by si mal ustriehnuť svoje zákazky a platby, avšak neviete dňa ani hodiny, kedy teoreticky firmy v reštrukturalizácii zmenia formu svojho podnikania na novú formu a živnostníkom nezostane z plánov nič. 

Už vlani ste avizovali, že stavebné firmy môžu mať v ďalších mesiacoch vážne finančné problémy. To sa v plnej miere už v prvých mesiacoch tohto roka. Stále ste teda rovnako kritický aj voči reštrukturalizácii?

Z pohľadu našej poisťovne, ktorá sa snaží chrániť financie klientov, musím byť kritický. Poistenie pohľadávok si to jednoducho vyžaduje. Preto nemôžeme súhlasiť s jednoduchým očistením dlhov na úkor dodávateľov bez akejkoľvek pridanej hodnoty pre veriteľov. Dlžník sa jednoduchým spôsobom očistí a „funguje bez problémov“ ďalej. Môže si vyplácať nie malé zisky a brať ďalšie úvery. Ideálne by bolo, že kým sa dlžník nezbaví dlhov úplne a nevyplatí veriteľom všetko čo má, majiteľ by nemal vidieť jedno euro zisku.

Viem si predstaviť, že zisk, ktorý firma v reštrukturalizácii vygeneruje, by sa mal vrátiť späť do firmy na jej rozvoj a na splácanie dlhov. O tom by mohol napríklad rozhodovať veriteľský výbor, ktorý by na to dohliadal. V prípade, keď sa zisky z takejto spoločnosti len vyberajú alebo sa použijú iba na ďalšie umorovanie dlhov, znamená to iba jedno - firma skôr či neskôr skrachuje, pretože sa nebude ďalej rozvíjať.  

Vláda dnes tvrdí, že reštrukturalizácia je úplne normálna a funguje aj v iných krajinách. Čo vám na tom vadí?

Áno, reštrukturalizácia funguje aj v zahraničí. Ale rozhodne nie takýmto spôsobom, v takýchto rozmeroch a s takouto legislatívou ako na Slovensku. Primárne, reštrukturalizácia nie je zlá vec, práve naopak. Má predsa zachrániť pracovné miesta, investície či obchody. Pre štát má zmysel zachraňovať firmy, ktoré sú dôležitého strategického významu, alebo zamestnávajú tisíce ľudí v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou.

No iba také, ktoré preukazujú životaschopnosť a u ktorých hodnota fungujúceho podniku prevyšuje zisk z rozpredaja aktív, realizovaný konkurzom. Možno je všetko v poriadku na prvý pohľad, ale prokuratúra by sa určite mala poobzerať aj po ďalších právnych aspektoch – napríklad s ohľadom na povinnosť podania návrhu na konkurz v prípade predĺženia je aj na Slovensku.

Koniec I. časti rozhovoru