Základ je v tom, že poisťovňa potrebuje údaje na to, aby mohla túto povinnosť splniť. Ide teda o to, ako sa bude robiť záznam o klientových potrebách, ktorý je určený poisťovni. Väčšinou sa darí dohodnúť sa na tom, že využijeme záznam, ktorý v súčasnej dobe robia všetci sprostredkovatelia. Ten vyžaduje zákon 38 o sprostredkovateľoch. Problém je v tom, kto bude dotazníky fakticky vyhodnocovať. V tom nie sú poisťovne jednotné. Uvedomujú si, že na to nemajú ľudí ani zavedený systém, ktorý by umožňoval veci digitalizovať.
- Takže by to mal robiť niekto iný. Sprostredkovatelia ?
Je tu snaha, aby sprostredkovatelia kontrolovali, že zmluva zodpovedá záznamu. To až taký problém nie je, ostatné je to naša povinnosť v rámci tzv. odbornej starostlivosti. Ale je tu nové riziko, že klient kedykoľvek v budúcnosti odhalí nejakú nezrovnalosť. Potom môže odstúpiť od zmluvy, čo je novinka. V tom prípade je povinnosťou poisťovne vrátiť mu celé poistné. Príde si poisťovňa pre toto poistné k sprostredkovateľovi v prípade, že želanie klienta vyhodnocoval on? Keby to okrem sprostredkovateľa vyhodnocovala ešte poisťovňa, bola by to v konečnom dôsledku jej chyba, že na to neprišla.
Mám tiež obavu, že až na to prídu niektorí klienti, vymyslia spôsob, ako to urobiť, aby takáto chyba vznikla a zneužijú to tým spôsobom, že budú mať desať rokov poistený dom a potom sa zrazu ozvú s tým, že v zázname bolo, že chcú mať poistenú aj kôlničku. Tá poistená nebola, takže chcú všetko vrátiť ... To je podľa mňa nezmysel. Poisťovňa desať rokov kryla ich riziká, ale podľa nového občianskeho zákonníka, pretože tam bol nejaký nesúlad, mala by vracať celé poistné? Išlo by teda o klasické odstúpenie od zmluvy, teda od samého počiatku.
V zákone je tiež napísané, že sa vezme do úvahy, či pri uzatváraní bol pomáhaním sprostredkovateľ nezávislý na poisťovni. Potom sa hneď ponúka otázka: ako sa to vezme do úvahy? Ale to nikto nevie.
To vedie tiež k diskusiám, kto je nezávislý sprostredkovateľ. Je veľký rozdiel , ak sa vezme nezávislosť majetková alebo nezávislosť zmluvná. V tom prvom prípade je väčšina poisťovacích agentov nezávislá, v tom druhom nie. Ale je tu väčší potenciálny problém: škoda spôsobená informácií alebo radou.
- Máte na mysli možnosť klienta vymáhať škodu za zlú informáciu alebo radu?
Presne tak. Navyše tu máme veľký problém, ktorý chceme riešiť spoločne s Českou asociáciou poisťovní (ČAP): pre tieto prípady totiž neexistuje na našom trhu komplexné profesijné poistenie!
- Ako tomu mám rozumieť? Poisťovne ponúkajú najrôznejšie produkty, napriek tomu takéto poistenie neexistuje? Prečo?
Komplexné profesijné poistenie pre finančný poradca skutočne neexistuje. Možno sa poistiť, ale len v súlade so zákonom 38 o poisťovacích sprostredkovateľoch. Možno si poistiť niektoré činnosti pre banky, ako je potrebné predaj hypoték, ale nemožno treba vôbec poistiť predaj investícií. Neexistuje komplexné profesijné poistenie finančného poradcu. V úlohe finančných poradcov všetkým radíme eliminovať finančné riziká poistením, ale komplexné poistenie pre našu profesiu na českom trhu neexistuje. Problém je zrejme v tom, že na rozdiel od daňových poradcov, architektov, advokátov, atď. také komplexné poistenie nevyžaduje zákon, išlo by teda o poistenie dobrovoľné.
Už sme ako AFIZ raz požadovali taký produkt, ale u žiadnej poisťovne sme neuspeli. Žiadna taký produkt nemala a žiadna nebola ochotná ho ani vytvoriť tzv. na zákazku. Avšak to bolo pred piatimi rokmi. Teraz je tu nový občiansky zákonník, takže podľa mňa nastal čas, aby takýto produkt uzrel svetlo sveta. Chystáme sa o tom rokovať s ČAP. Som presvedčený, že ak bude sprostredkovateľ kvalitne poistený, ide aj o ochranu klienta. Myslím si, že sprostredkovateľov je dosť, takže produkt by mohol byť aj komerčne zaujímavý. Je mi však jasné, že sa všetci boja odhadnúť riziká pri investíciách a teraz dosť možno aj u zodpovednosti podľa nového občianskeho zákonníka.
- Ako je to v novom Občianskom zákonníku s možnosťou poisťovne vypovedať zmluvu o životnom poistení ?
Stále platí, že poisťovňa nemôže ukončiť zmluvu o životnom poistení, ibaže by klient pri uzatváraní poskytol nepravdivé údaje. Ide o blokovanie pre prípad, aby poisťovňa nepovedala klientovi, že je už moc starý, riziko sa zvýšilo a tak mu zmluvu vypovieme ... Životné poistenie je kryté zákazom výpovede zo strany poisťovne, respektíve v zákone je napísané, že k výpovedi životného poistenia sa neprihliada. Ale to platilo vždy, to nie je žiadna novinka. Kým zmluvu o poistení majetku môže poisťovňa kedykoľvek vypovedať, u životného poistenia to možné nie je. Poisťovňa preberá zvýšené riziko, súvisiace so zhoršením zdravotného stavu klienta v priebehu poistenia a musí s tým počítať pri kalkulácii poistného.
Ak sú poskytnuté informácie pravdivé a poisťovňa klienta prijme, nemôže mu zmluvu vypovedať. Klientom zostáva až do doby, kedy sa končí poistná zmluva tak, ako bol jej koniec dojednaný. Týmto spôsobom boli zmluvy o životnom poistení chránené vždy, pretože inak by nedávali zmysel. Jedinou možnosťou, ako zmluvu na životné poistenie zrušiť zo strany poisťovne, je prípad , že klient pri uzatváraní niečo zatají: napríklad sa s niečím lieči alebo mal úraz a poisťovni to nepovedal. Potom môže poisťovňa odstúpiť od zmluvy.
- V tejto súvislosti mi to nedá , aby som nespomenula pokutu 6 miliónov korún, ktorú pred nedávnom "uštedrila " Česká národná banka jednému zo sprostredkovateľov. Dokáže dotyčný takú čiastku uhradiť?
To je potrebné posudzovať v kontexte príjmov, myslím , že v tomto konkrétnom prípade to problém nebude. Ostatne, ČNB by do takto vysokej pokuty nešla, keby nevedela, že pokuta je primeraná jeho príjmom. ČNB podľa zákona 38 vo väčšine prípadov neudeľuje pokutu okamžite , ale najprv ukladá tzv nápravné opatrenia. Tak to bolo aj v tomto prípade. Dotyčný mal napríklad ČNB vykazovať všetky svoje obchody. Pretože to zrejme nerobil, tak mu ČNB po určitej dobe dala pokutu za neplnenie nápravného opatrenia.
- Ako je vidieť , ČNB začala intenzívne kontrolovať . Ako to vníma AFIZ?
Rozhodne to vítame. Kontroly ČNB preniesla aj na svoje pobočky. Podľa našich skúseností ČNB síce sprostredkovateľom nič neodpúšťa, ale pri kontrolách postupuje veľmi korektne.
Samozrejme, niektoré výklady považujeme za sporné, resp. účelovo extenzívny. Napríklad povinnosť pri vstupe do siete uzavrieť zmluvu na finančný produkt je považovaná za zakázaný vstupný poplatok. Keď má sieť ako podmienku uzavrieť si u nich nejakú zmluvu, potom časť provízie, ktorá pripadne sprostredkovateľovi, je ČNB vykladaná ako zakázaný vstupný poplatok. Pokiaľ viem, tak tento výklad zákona zatiaľ žiadny súd nepotvrdil.
Nie som v žiadnom prípade zástancom povinnosti uzatvárať nejakú zmluvu na finančný produkt ako podmienku nadviazanie spolupráce. Som ale dôsledným zástancom predvídateľnosti práva. Ak sa zhodneme, že podmienka uzavretia zmluvy je nežiaduca, napíšte to takto presne do zákona, aby každý na prvý pohľad jasne vedel, čo je zakázané. Pomáhať si extenzívnym výkladom ustanovenia o zákaze vstupného poplatku, je podľa mňa zle. Bohužiaľ ČNB k tomu vedie aj fakt, že za tento delikt môže ako za jeden z málo uložiť poisťovaciemu sprostredkovateľovi pokutu okamžite, teda bez predchádzajúceho uloženia nápravného opatrenia.
- Zmenilo sa správanie sprostredkovateľov voči klientom, alebo ešte stále trvá obľúbené prepoisťovanie poistných zmlúv?
Pomaly sa to určite mení k lepšiemu. Firmy si okrem iného uvedomujú, že to vyzerá krásne, keď im taký sprostredkovateľ prináša veľké objemy obchodu , ale on od nich tiež môže odísť a zmluvy pri tejto praxi odídu s ním, a to nie je v záujme nikoho. Musím ale pripomenúť , že spomínané "prepoisťovanie" kedysi začala nemenovaná poisťovňa so svojimi plošnými konverziami poistných zmlúv. Práve tým sa naštartovala myšlienka prepracovávať existujúce zmluvy!
- Je obmedzenie týchto praktík zakotvené v etickom kódexe AFIZ ?
Ak je to neodôvodnené, to znamená, že klient má zmluvu, ktorá sa nemusí vypovedať, ale ide upraviť tak, aby mu ďalej vyhovovala, tak ide o porušenie odbornej starostlivosti, ktorá je súčasťou etického kódexu. Samozrejme to nie je možné brať plošne. Nemôžeme povedať , že každé prepísanie zmluvy je zle, je to potrebné vždy posúdiť individuálne u konkrétnych zmlúv konkrétneho klienta.
Niektoré poisťovne na to idú celkom dobre. Všetky novinky totiž dokážu doplniť aj do starých zmlúv, bez toho aby sa museli prepracovávať. Takže poradca nemôže tvrdiť: Klient, je tu nový modernejší produkt , takže musíme starú zmluvu zrušiť. Myslím si , že je to veľmi dobrá cesta, pretože vďaka tomu poradca stráca odborný argument. Práve ten nám väčšinou poradcovia dodajú, keď riešime nejakú sťažnosť. Oni tvrdia: Klient tam nemal to či ono a nešlo to do zmluvy doplniť. Potom by nezostalo, než aby platil starú zmluvu ak nej ešte novú. Alebo bolo možné starú zmluvu zrušiť a uzatvoriť novú zmluvu... Takže v minulosti víťazila možnosť uzavrieť novú zmluvu a nemožno plošne povedať, že to bolo zle . Práve preto možno také nové možnosti inovácie starých zmlúv jedine vítať.
Ďakujem vám za rozhovor.
Dagmar Šístková, oPojištení.cz
Komentáre
Pridať komentár