Prieskum zisťoval, či pracujú v odbore, ktorý vyštudovali, ale aj to, či im diplom pomohol v budovaní ich kariéry. V novembri 2026 ho zrealizovala Ambis Univerzita prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos.
Odpoveď na prvú otázku je pre tretinu respondentov jednoznačná: bez VŠ titulu by v kariére nedosiahli to, čo sa im podarilo. Ďalších 33 % si myslí, že diplom síce nemal na ich úspechu kľúčový podiel, ale pomohol im. Zhruba štvrtina tvrdí, že nemal žiadny vplyv, a len 3 % hovoria, že im uškodil.
Bez VŠ titulu sa vo svojej profesii nezaobídu absolventi zdravotníckych odborov. Až pre 62,5 % bol nevyhnutný pre dosiahnutie toho, čo sa im v pracovnom živote podarilo. Ďalším 21 % aj keď menej významne, ale pomohol. Kľúčový podiel na kariérnom úspechu však mal aj pri absolventoch odborov bezpečnosť a medzinárodné vzťahy, ale aj učiteľstvo – potvrdilo to 52 % oslovených. „Pre všetky tieto skupiny je typické, že ich profesia si vyžaduje veľmi detailné znalosti. Tie sa inak ako vysokoškolským štúdiom a praxou získať nedajú,“ hovorí Martina Mannová, rektorka Ambis Univerzity.
Mohlo by vás zaujímať: INSIA má novú digitálnu tvár. Ukazuje, kým sme dnes
Jedna vec je význam diplomu, druhá správne zvolený odbor. Až tretina oslovených Sloveniek/Slovákov nepracuje v odbore, ktorý vyštudovali na VŠ/univerzite. Na porovnanie, v Česku sa niečím úplne iným živí 28 % ľudí vo veku 30 až 50 rokov s vysokoškolským vzdelaním.
Česi sú na tom lepšie aj v ukazovateli, koľko ľudí sa trafilo pri výbere predmetu štúdia – presne v ňom pracuje takmer 37 % českých a vyše 34 % slovenských respondentov. „Je kľúčové, aby sa kariérne poradenstvo na stredných aj vysokých školách nezameriavalo len na to, čo mladý človek chce študovať, ale predovšetkým na to, čím sa po ukončení vzdelávania plánuje živiť,“ hovorí Martina Mannová.
A ktoré odbory sú najčastejšie v súlade s budúcou kariérou? Na čele je podľa očakávaní zdravotníctvo. Osem z desiatich ľudí v ňom po absolvovaní VŠ aj pracuje (v ČR dokonca až viac ako 90 %). Na druhom mieste s 55 % skončilo učiteľstvo a na treťom s vyše 53 % právo.
Naopak najčastejšie úplne inde ako vo vyštudovanej špecializácii pracujú absolventi prírodných vied, matematiky a poľnohospodárstva (cca 54 % mimo odboru), psychológie, sociálnej práce a iných spoločenských vied (47 %) a humanitných odborov ako umenie, história či filozofia (46 %).
Mohlo by vás zaujímať: Na špecialistu čakajú Slováci aj päť mesiacov. Využívanie virtuálnej kliniky UNIQA vzrástlo o 167 %
Pomerne veľká skupina Sloveniek a Slovákov vo veku 30 až 50 rokov by v prípade opakovanej voľby siahla po úplne inom odbore, než z akého majú diplom. Pri mužoch by tak urobilo 32 % a pri ženách takmer 42 % majiteliek VŠ diplomu. Najčastejšie by siahli po prihláškach na technické študijné smery, psychológiu a IT. Svoje roky strávené štúdiom však neľutujú: len 3 % respondentov prieskumu Ambis by v prípade opakovanej voľby vôbec nešli na vysokú školu/univerzitu.
„Dnes digitálne inovácie umožňujú plnohodnotné štúdium aj v zmiešanom formáte - prezenčné a diaľkové, či dokonca v online formáte. Náš prieskum v lete tohto roka odhalil, že 5 % Slovákov a Sloveniek vo veku 30 – 50 rokov študuje na VŠ a ďalších 23 % to plánuje. Väčšina z nich práve formou diaľkového či zmiešaného štúdia,“ hovorí Martina Mannová. Získať nové vedomosti či dokonca diplom tak nie je problém ani popri zamestnaní.
Aktuálny prieskum tieto informácie doplnil o zistenie, kde Slovákom a Slovenkám vo veku 30 – 50 rokov najviac uteká vlak. Podľa ich vlastných slov je to hlavne v oblasti cudzích jazykov (tam by si malo doplniť vedomosti 53 % oslovených), v práci s umelou inteligenciou (29 %), vo zvládaní stresu či medziľudských vzťahoch (23 %). Zhodne pätina respondentov si uvedomuje, že by si mala zlepšiť svoje digitálne zručnosti, ako aj komunikáciu a tzv. soft skills.

Komentáre
Pridať komentár