Vianoce ukázali, že sa spoliehame na život na dlh. Čo robiť, aby nás nepotopil?


			Vianoce ukázali, že sa spoliehame na život na dlh. Čo robiť, aby nás nepotopil?

Aj tieto Vianoce ukázali, že väčšina Slovákov sa spolieha na život na dlh. Či už využije platobnú úverovú kartu, alebo úver od banky prípadne nebankovky. Hoci presná evidencia neexistuje, z našich skúseností vidíme, že každý rok narastá počet poberateľov úverov.

 

„A rovnako sa každý rok presviedčame o tom, že sú ľudia, ktorým finančné plánovanie nehovorí vôbec nič. Je však zbytočné sa potom vyhovárať napríklad aj na nebankovku, že ich obrala o majetok a zdravie,“ upozorňuje Rastislav Podhorec, predseda Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP). Čo teda robiť, aby nás po Vianociach dlhy nestiahli ku dnu?

Ako a prečo ste sa zadlžili

V prvom rade je potrebné na svoju finančnú kondíciu myslieť už vopred a zodpovedať si na tri základné otázky: prečo sa vlastne zadlžujem, komu a aké sú moje schopnosti splatenia úveru načas. „Väčšina ľudí žiadajúcich neskôr členov AFISP o pomoc, pritom často na otázku, na čo slúžil úver, ktorý ich dostal do ťažkostí, odpovedá: Neviem, nejaká hlúposť, už si to nepamätám,“ hovorí o dôsledkoch Podhorec. 

Ako prízvukuje, okrem finančného plánovania je potrebné si tiež vždy preveriť, či sme sa zadlžili vo finančnej inštitúcii, ktorá je pod dohľadom Národnej banky Slovenska. Hoci na rozdiel od nebankoviek je schvaľovací proces úveru v bankách zložitejší, práve tie dokážu v prípade neschopnosti dlžníka splácať úver vyslať varovný signál a v konečnom dôsledku upozorniť, či nehrozí, že prídeme kvôli štedrejšiemu darčeku pod stromček neskôr o strechu nad hlavou.

Ako ukazujú aj skúsenosti asociácie, často práve v tomto období podľahneme nevýhodným rýchlym pôžičkám, lebo z časových dôvodov či neznalosti neporovnávame produkty viacerých bánk. A čo je horšie, pozeráme sa na úrok a výšku splátky, no nie napríklad aj na celkové náklady - mieru RPMN.

Ako „prestaviť“ úver

Riešením v prípade nevýhodného zadlženia sa, je podľa Podhorca znovunastavenie podmienok, ktoré sú pre dlžníka prijateľné. Je zrejmé, že žiadna finančná inštitúcia porušenie dohôd nebude tolerovať. Aj preto je lepšie nečakať a riešiť nepriaznivú situáciu hneď. Napríklad prenastavením úveru či novým, výhodnejším úverom. „Veľmi užitočnú úlohu môže zohrať finančný sprostredkovateľ, konzultant - napríklad niektorý z členov AFISP. Služby sú pre záujemcu zdarma,  no pomôže mu posúdiť účelnosť úveru, jeho vhodnosť a vysvetlí detaily zmluvy. Finančný sprostredkovateľ má v zásade prehľad o situácii na trhu. Je, samozrejme, lepšie, ak nepatrí do siete niektorej finančnej inštitúcie, pretože tým získava prehľad o produktoch rôznych spoločností a medzi nimi vie nájsť najlepšiu,“ vysvetľuje.

Veľmi dôležitým kritériom úveru sú spomínané celkové náklady RPMN, no rovnako aj flexibilita finančnej inštitúcie, jej servis, nastavenie schvaľovacích procesov a podobne. „Mýtus o malých písmenkách je potrebné tiež objasniť. Problém malých písmen nie je v ich veľkosti, ale v tom, že bežný občan nerozumie terminológii, ktorá je v zmluvách. Práve tu môže tiež pomôcť finančný sprostredkovateľ a pojmy a ich dôsledky objasniť. No nové ustanovenie zákona už odstraňuje malé písmená,“ dodáva Podhorec.

Najlepší úver? Pre každého platí iné

Ako zároveň konštatuje, univerzálna rada na nastavenie podmienok pri úvere neexistuje. „Každý má úplne špecifické podmienky, ktoré menia typ rady. To čo zafunguje u jedného, u iného nemusí fungovať vôbec,“ vysvetľuje. Ľudia však musia vedieť konať, vedieť za kým ísť a ako s danou inštitúciou komunikovať.  „Vidíme to aj v televíznej relácii Krotitelia dlhov, ktorého je asociácia odborným garantom. Krotitelia riešia prípady zadlženia. To vzniklo ako dôsledok iných finančných chýb. 

Najlepšou radou je obrátiť sa na profesionála, zveriť sa s celkovou situáciou a vykonať také úkony, ktoré sa možno v danej chvíli nezdajú celkom logické, ale ich zmysel je v predchádzaní budúcim problémom,“ upozorňuje Podhorec.  Oceňuje však, že aj vďaka tejto relácii a rôznym článkom sa na Slovensku predsa len zvyšuje informovanosť verejnosti o spotrebných úveroch, vyplývajúcej zodpovednosti a rizikách zlej platobnej disciplíny.

AFISP

Zdroj: AFISP

Sledujte nás

Facebook Twitter LinkedIn

Komentáre

Pridať komentár

Nie sú žiadne komentáre.

RSS

Súvisiace články