V dôsledku pandémie sa môže v tejto kategórii ocitnúť ďalších 20 až 50-tisíc ľudí. V našom prípade sa chudoba určuje od hranice príjmu pre jednočlennú domácnosť na úrovni 5 222 eur, čo predstavuje sumu približne 435 eur na mesiac.
Medziročný nárast samotnej hranice chudoby pre tento typ domácnosti predstavoval približne 29 Eur na mesiac. Pre domácnosť 2 dospelých s 2 deťmi do 14 rokov bola celková ročná hodnota hranice rizika chudoby na úrovni 10 966 eur, čo pre tento typ domácnosti predstavovalo priemerne 914 eur na mesiac.
„Za posledných desať rokov sa čisté mesačné príjmy domácnosti zvýšili o tretinu, zároveň sa však o takmer rovnaké percento zvýšili aj výdavky. Preto máme stále vysoké percento ľudí, ktorí spadajú do kategórie materiálnej deprivácie, napríklad si nemôžu dovoliť ísť ani raz za rok na jednotýždňovú dovolenku mimo domu alebo jesť mäso či rybu aspoň každý druhý deň. Majú nedoplatky spojené s hypotékou alebo nájomným, úhradou za energie alebo splácaním nákupov na splátky a iných pôžičiek.
Očakávame, že vzhľadom na súčasnú situáciu spojenú s pandémiou koronavírusu a nadchádzajúcou treťou vlnou, sa počet ľudí v materiálnej deprivácii môže opäť navyšovať. Naše odhady hovoria o zhruba 20 až 50 -tisíc ľuďoch, ktorí budú pociťovať aspoň tri z deviatich aspektov materiálnej deprivácie,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.
Najvyšší podiel osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením zaznamenal Banskobystrický kraj (24,3 %). Nad celoslovenským priemerom sa nachádzal aj Prešovský a Košický kraj (20,8 % a 19,4 %). Naopak pod celoslovenským priemerom sa ocitli osoby v Žilinskom kraji (14,3 %) a ohrozenie chudobou alebo sociálnym vylúčením najmenej pociťovali osoby v Bratislavskom, Nitrianskom, Trenčianskom a Trnavskom kraji. Celkovo boli najviac ohrozenou skupinou nezamestnané osoby.
Rizikom chudoby bolo ohrozených 56,1 % osôb, pričom oproti predchádzajúcemu roku nastal mierny pokles o 0,6 percentuálneho bodu. V ostatných kategóriách ako sú dôchodcovia a pracujúci bol oproti minulému roku zaznamenaný mierny nárast (o 1,0 a 0,8 p.b.), pričom kategória pracujúcich zostáva stále najmenej ohrozenou skupinou (5,2 %).
„Po kríze, najmä v roku 2010, počet ľudí ohrozených chudobou výrazne rástol. Dôvodom bolo prepúšťanie, rekordná nezamestnanosť v krajine, celkový prepad ekonomiky. Napriek tomu, že aktuálne prežívame krízu verejného zdravia, teda príčiny krízy sú iné ako v roku 2009, sa niekoľko mesiacov zastavená ekonomika podpísala pod nárast nezamestnanosti a zníženie životnej úrovne ľudí. Menej ľudí však prepadlo až k hranici chudoby či sociálneho vylúčenia. Otázne je, do akej miery sa ešte prejavia dôsledky pandémie v dlhodobejšom horizonte a ako veľmi ešte ekonomiku ovplyvní tretie vlna pandémie,“ dodala Buchláková.
V súvislosti s príjmovou chudobou sa sleduje aj tzv. miera veľmi nízkej pracovnej intenzity. Ide o podiel osôb, ktoré žijú v domácnostiach s veľmi nízkou pracovnou intenzitou (menej než 20%), k celkovej populácii.
Pracovná intenzita domácnosti predstavuje pomer medzi počtom mesiacov, ktoré všetci členovia domácnosti v pracovnom veku odpracovali počas príjmového referenčného obdobia na strane jednej a celkovým počtom mesiacov, ktoré by mohli byť teoreticky odpracované týmito členmi domácnosti na strane druhej. Definícia pracovného veku sa vzťahuje na osoby vo veku 18-59 rokov, s vylúčením osôb, ktoré sú študentmi vo veku 18- 24 rokov.
V domácnostiach s veľmi nízkou pracovnou intenzitou žilo na Slovensku celkovo 4,3 % obyvateľov. Najvyšší podiel osôb, ktoré boli ohrozené nízkou pracovnou intenzitou, bol zaznamenaný v Banskobystrickom kraji (8,1 %). Nad celoslovenským priemerom sa nachádzal aj Košický a Prešovský kraj (7,4 % a 5,9 %). Naopak menej ohrození nízkou pracovnou intenzitou boli obyvatelia Žilinského, Trenčianskeho, Nitrianskeho a Trnavského kraja, pričom miera nízkej pracovnej intenzity mala najnižšiu úroveň v prípade Bratislavského kraja (1,3 %).
„Problémom je, že z chudoby nevytrhne ľudí ani podpora štátu. Len tretina ľudí na Slovensku, ktorí poberajú sociálne dávky a príspevky, sa vďaka nim dostáva mimo pásma chudoby. Až dve tretiny v ňom naďalej zostávajú. Na druhej strane, sociálne transfery vedú k zníženiu počtu osôb klasifikovaných ako „osôb ohrozených chudobou“ v Európskej únii o vyše tretinu (32,4 %). Do týchto výpočtoch sa nezarátavajú dôchodky,“ doplnila Buchláková.
Komentáre
Pridať komentár