Dávno neplatí, že štát dôchodok zatiahne za nás, a preto so sporením si na penziu ráta už viac ako tri štvrtiny obyvateľstva. Ako si teda Slováci podľa vás najčastejšie šetria na penziu?
Veľa ľudí žiaľ vedie konzumný spôsob života, pri plnení si krátkodobých cieľov, dôchodok je pre nich vzdialená téma. Ale napriek tomu na Slovensku stále viac rezonuje otázka dôchodku a ľudia by si mali uvedomovať čoraz viac, že spoliehať sa na štát už nemôžu. Keď sa bližšie pozrieme prečo je tomu tak, iste v prvom rade je to demografická krivka. V porovnaní s minulosťou sa dnes rodí o polovičku menej detí, čo znamená, že keď dnešná populácia v produktívnom veku pôjde na dôchodok, budú dnešné deti mať na pleciach naše dôchodky, čo nie je udržateľné. V druhom rade sa ľudia dožívajú viac a viac rokov, čo predlžuje dĺžku žitia v dôchodkovom veku.
Je v tomto prípade vhodné spoliehať sa len na štát a dôchodok cez Sociálnu poisťovňu?
Štát bude viac a viac pre prenášať zodpovednosť za budúcnosť na ľudí samotných. Veľmi veľa ľudí má uložené peniaze na účtoch, ktoré sú úročené pod hranicou inflácie, čím dlhodobo prichádzajú o svoje peniaze. Keďže hovoríme o zabezpečení dôchodku, počítame s dlhým horizontom v desiatkach rokoch, bolo by preto rozumné uvažovať aj o investícií do akciových fondoch. V tomto smere ľudia na Slovensku majú veľké medzery, pretože takýto druh investície využíva len niečo do 5 % obyvateľstva, pričom v zahraničí sa blížia k 60 %.
Na dôchodkový vek dnes možno od štátu počítať len s penziou okolo 361,50 eura. Je to odhadom polovica toho, čo by malo pokrývať bežný štandard života po šesťdesiatke. Aké možnosti teda v praxi môžeme využiť na šetrenie na dôchodok?
Ak si urobíme priemer toho, na čo najviac míňame, tak zistíme, že 50 % zárobku míňame na stravu a rôzne inkasá za energiu... Tým, že v budúcnosti, ako sa spomína, nemôžeme počítať s vyšším dôchodkom ako polovicou súčasného príjmu, mali by sme si položiť otázku, aký dôstojný život chcem žiť. Preto, ak chceme mať viac ako len na jedlo a energie, odporúčam začať šetriť! Šetriť sa dá rôznymi spôsobmi, no nemali by sme zabúdať, že dom sa stavia od základov.
Čo znamená, že v prvom rade by sme si mali zabezpečiť svoj príjem spojený s investičným sporením, ktoré je oslobodené od platenia poistného v prípade trvalej invalidity viac ako 70 %. Následne by sme sporenie na dôchodok mali smerovať do rôznych sporiacich schém s využitím pravidelnej investície, sporenie s podporou štátu, ale netreba zabúdať ani na možnosť kúpy nehnuteľností a vzápätí poberať výnos z prenájmu, prípadne vziať zodpovednosť do vlastných rúk a investovať do vlastného podnikania. Čo by som určite zvážil sú špekulatívne investície so sľubovaným vysokým výnosom a nákup komodít, ktoré majú vysoké predajné a odkupné marže.
Koľko teda nasporiť na penziu, aby sme na dôchodku netreli biedu? Minimálna mzda na Slovensku je 337,70 eura, priemerná mzda 867 eur. V číselnom vyjadrení, koľko by si mal nasporiť na penziu ten, kto zarába minimálnu mzdu koľko klient s priemernou mzdou?
Je veľmi dôležité začať sporiť v čo najmladšom veku, aby nás dôchodok stál čo najmenej z nášho rozpočtu, lebo čím kratší čas máme, tým viac peňazí musíme vynaložiť.
Príklad: 20 ročný klient chce mať dôchodok vo výške minimálnej mzdy a sporil by 42 rokov, pri priemernom dožití 15 rokov na dôchodku, jeho investícia by sa zhodnotila 6 % ročne (p.a.) a štát by sa podieľal 50 % na výplate renty. Tomuto klientovi by stačilo sporiť 13 € mesačne, naopak 35-ročný by už potreboval 37 € mesačne. V prípade priemernej mzdy, čo je 867 €, by si mal mladý dvadsiatnik odložiť pri nezmenených parametroch 34 € a keby počkal do svojich 35 rokoch mal by počítať s výškou 95 € mesačne. Preto odporúčam začať dlhodobo sporiť na dôchodok už od narodenia detí.
Štatistiky ukazujú, že až 80 percent pracujúcich, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, sa spolieha výlučne na štátnu penziu.
Človek robí celý život, aby si mohol užiť tzv. jeseň života. Aj keď sa štát tvári ako veľmi solidárny, tak na solidárnosť sa musíme skladať všetci. Lenže problém je v celkovej natalite obyvateľstva. Najviac na solidárnosť tým pádom dopláca stredná trieda vyššími daňami a odvodmi. Lenže štát bude poskytovať vyšší a vyšší dôchodok len za podmienok rastúceho HDP, zníženia odvodové a daňového zaťaženie, vysokej zamestnanosti a zníženia výdavkov štátu. Inak musíme počítať s neskorším odchodom do dôchodku, čo už vidíme v okolitých štátoch a nízkou valorizáciou dôchodkov.
Aké typy ľudí sú najviac ohrození v dnešnej dobe budúcim dôchodkom a kto na to môže najviac doplatiť?
Najviac ohrození sú ľudia, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, prípadne neprispievajú do sociálneho systému, tí si musia uvedomiť, že štát za nich neprispieva do systému, nepočítajú sa odrobené roky, preto nemôžu očakávať dôchodok, ale len príspevok na prežitie. Ďalší, ktorí to nebudú mať ľahké, sú ľudia okolo 55 rokov. Týchto ľudí charakterizuje minulosť, v ktorej žili, spoliehanie sa na istoty od štátu, veľké zmeny, ktorými si museli prejsť, záujem podporiť deti na štart do života, dôvera v bankový sektor a nedôvera v investície. Čo znamená, ak títo ľudia si dokázali nasporiť, tak ich peniaze sú väčšinou uložené na nízko úročených vkladoch a nenavýšia im celkový dôchodok od štátu.
5/ Štát koncom minulého roka skomplikoval šetrenie na dôchodok, keďže nedávno prebehli zmeny v druhom pilieri a chystajú sa zmeny v treťom pilieri. Na čo sa majú bežní občania podľa vás pripraviť?
Terajšia vláda stavia na istotách, čo nám dokázala už prvým zásahom do II. piliera, keď v čase najväčšej krízy zkonzervatívnila fondy v II. pilieri. Tým znemožnila užiť si budúci výnos, ktorý bol spôsobený nákupom výhodných akcií, dvoma otvoreniami II. piliera a dobrovoľnosťou vstupu začínajúcim pracujúcim a nakoniec znížením percenta odvodov z 9 % na 4 %. Týmto zásahom sme si opäť potvrdili, že pokiaľ budú piliere politickou otázkou, musíme sa spoľahnúť viac na seba ako na štát. V posledných dňoch dôchodkové správcovské spoločnosti zasielajú svojim klientom listy, v ktorých im dávajú možnosť voľby medzi garantovaným a negarantovaným zhodnotením. Mojim klientom odporúčam podpísať vyhlásenie, že chcú ostať v akciovom fonde s možnosťou prechodu do indexového fondu.
Je tu generácia dnešných 40 až 50-tnikov, ktorým sa už veľmi neoplatí šetriť si na 2. či 3. dôchodkový pilier, prípadne živnostníkov, ktorí dosahujú minimálny zisk - aké možnosti pre nich existujú?
Keby som bol zamestnaný a mal by som 40 rokov, určite by som zvážil vstup do II. piliera, lebo mám pred sebou ešte cca 25 rokov práce. Vstupom do III. piliera nikto nič nepokazil, pokiaľ im doň prispieva zamestnávateľ. Zvýšiť si dôchodok cez Sociálnu poisťovňu by som neodporučil, veď pri platbe 130 € mesačne z minimálneho vymeriavacieho základu, si navýšim svoj dôchodok asi o 6 €.
Hovorí sa, že životné sporenie je zrejme najdrahším spôsobom šetrenia na penziu. Skúste nás v tom zorientovať.
Sporiť cez životné poistenie, ak vnímame cez poplatkovú štruktúru, vychádza drahšie ako sporenie cez sporiace schémy. Ale ak sa pozrieme na spôsob pravidelnosti v platení sporenia, pokladám životné sporenie za výhodnejší variant. Výhodou sporenia cez sporiace účty môže byť vyšší výnos, ale jeho nevýhodou je dobrovoľnosť resp. pravidelnosť platieb a chýbajúce oslobodenie od platenia v prípade invalidity, ktoré je veľkou pridanou hodnotou práve v sporení cez životné poistenie. Najvýhodnejšia alternatíva je kombinácia daných produktov. Podľa mňa nie je otázkou aký budem mať výnos, ale či si vôbec nasporím?
oPoisteni.sk
Osobná skúsenosť
Takto si šetrím na penziu. Cez životné poistenie i sporením
Ja osobne som si začal sporiť na dôchodok v kapitálovom životnom poistení už ako 18-ročný, aj keď som nevedel, čo dôchodok znamená. Dnes to vnímam ako správne rozhodnutie, lebo spoločnosť mi garantuje výnos TÚM 6 % ročne (p.a.). Dodnes tu zmluvu mám. Následne, keď som začal pracovať vo financiách a získaval som finančné znalosti, dôchodok som začal vnímať ako prioritu číslo jedna. Dnes využívam všetky dostupné formy sporenia, pričom rozkladám riziko. Sporím hlavne cez investičné životné poistenie so zabezpečením príjmu, a súčasne využívam sporiace schémy. Do môjho dôchodku investujem dlhodobo cca 20 %z príjmu a som presvedčený, že dané formy sporenia mi výrazne pomôžu užívať si dôchodok a nie ho prežívať.
Karol Mikolka, Team Manager Partners Group SK
Komentáre
Pridať komentár