Intrum ako európsky líder trhu kredit manažmentu každoročne analyzuje schopnosť spotrebiteľov spravovať ich financie. Nazerá tiež na vývoj ich preferencií, platobných zvyklostí ale aj na to, do akej miery sú schopní konať zodpovedne. Tento rok sa do prieskumu zapojilo 24 198 spotrebiteľov z 24 európskych krajín.
„Samozrejme, dopady pandémie Covid-19 a opatrení, ktorými sa vlády snažili zabrániť šíreniu choroby, mali dopady na finančné zdravie spotrebiteľov. Tento rok sme urobili k riadnemu prieskumu aj špeciálny prieskum zameraný priamo na dopady Covid-19 krátko po vypuknutí pandémie. Kým v prvom polroku tie dopady ešte neboli až také výrazné, rozšírený prieskum v treťom štvrťroku už ukázal, že finančný stres u spotrebiteľov narastá,“ vysvetľuje situáciu Martin Musil, výkonný riaditeľ spoločnosti Intrum.
Spotrebitelia majú také obavy o svoje finančné zabezpečenie, ako ešte nikdy doteraz. Kvôli Covid-19 si uvedomili, že nemajú dostatočnú finančnú zábezpeku na to, aby dokázali žiť bez stresu. Potvrdzuje to polovica Slovákov. Vyšší stres zažívajú ženy, ľudia s nižším príjmom a samozrejme rodičia.
Pod stres sa výrazne podpísal aj pokles príjmov
V druhom štvrťroku ešte 40 % domácností tvrdilo, že ich príjem zostal nezmenený pod vplyvom pandémie. Väčšina udávala pokles do 10 až 20 percent mesačného príjmu. U 6 % došlo k poklesu 51-90 percent príjmu. 2 % respondentov stratilo takmer celý alebo celý príjem. V treťom štvrťroku ostala finančne stabilná jedna tretina Slovákov (33 %).
Na to, aby sme dokázali porovnať skutočnú situáciu v jednotlivých krajinách, sme v roku 2019 vyvinuli špeciálny nástroj - Intrum Barometer finančnej pohody. Tento rok už teda dokážeme porovnávať jednotlivé výsledky.
Veľkým prekvapením je Estónsko, Litva a Česko, ktoré v rebríčku výrazne postúpili vyššie. Na prvých dvoch pozíciách sa nič nezmenilo. Rebríček finančnej pohody vedú Nemci a za nimi Rakúšania. Ani na chvoste sa nič nezmenilo, kde sídli Grécko. Taliansko, Španielsko a Švajčiarsko sú krajiny, ktoré poklesli najvýraznejšie.
Celkovo až 11 krajín v rebríčku medziročne pokleslo, 10 si situáciu zlepšilo a 3 ostali na rovnakej pozícii. Slovensko patrí medzi krajiny, kde sa situácia mierne zhoršila.
Najvyššia finančná pohoda je v Nemecku
Nemecko si udržiava najvyššiu pozíciu a to aj napriek pretrvávajúcim obmedzeniam hospodárskej aktivity v dôsledku Covid-19. Zdá sa, že stimulačné opatrenia a schémy ochrany pracovných miest[1] zabezpečili príjmy nemeckých domácností a umožnili spotrebiteľom naďalej platiť svoje účty včas.
Nemeckí spotrebitelia sú známi svojim pragmatickým postojom k výdavkom a zameraním sa na úspory. Toto sa tiež odráža v poprednom umiestnení v pilieroch schopnosť platiť účtu a úspory do budúcna. Zdá sa však, že v oblasti finančnej gramotnosti by potrebovali pridať, tu medziročne poklesli o 9 miest.
Slovensko je v celkovej finančnej pohode na 17. mieste z 24
Pilier schopnosť platiť účty: 20. miesto
Pilier úspory do budúcna: 16. miesto
Pilier finančná gramotnosť: 19. miesto
V roku 2020 sme zaznamenali pokles Slovenska o jedno miesto v celkovom hodnotení. Rastúce účty a pokles príjmov oslabili finančnú pohodu Slovákov. Úroveň stresu narastá. Výrazný problém nastal v disponibilných mesačných financiách.
Hrubý disponibilný príjem domácností počas krízy klesol: 44 % uviedlo, že ich príjem klesol v dôsledku Covid-19 pričom európsky priemer je 35 %. Tieto tlaky viedli k tomu, že Slovensko v uplynulom roku kleslo v schopnosti platiť účty o tri priečky.
V pilieroch úspory do budúcna a finančná gramotnosť zostáva umiestnenie nezmenené. Napriek tomu úroveň stresu naďalej narastá. Viac ako polovica spotrebiteľov (52 %) súhlasí s tým, že rastúce účty majú negatívny vplyv na ich celkovú pohodu, čo je nad európskym priemerom 47 %.
Ekonomická neistota inšpirovala spotrebiteľov
Prieskum ukazuje, že hospodárska neistota vedie k novému záujmu o zvyšovanie finančnej gramotnosti v celej Európe. Asi polovica európskych spotrebiteľov tvrdí, že zlepšenie finančného zabezpečenia sa od vypuknutia krízy stalo pre nich najvyššou prioritou a rovnaké je to aj na Slovensku.
Dokonca až 39 % Slovákov sa začalo vzdelávať v oblasti financií, aby sa tak pripravili na hospodársku neistotu. Obľúbenou formou takéhoto vzdelávania je napr. čítanie finančných rubrík v novinách a časopisoch a počúvanie podcastov. Primárnym zdrojom finančného vzdelávania je internet a jeho význam medziročne stúpa.
Celkovo Slováci považujú svoje finančné vzdelanie za uspokojivé pre každodenné spravovanie svojich domácich financií. Komplexnejšie otázky však radšej zverujú do rúk odborníkom. Len 15 % Slovákov priznáva, že sa orientuje vo financiách komplexne.
Komentáre
Pridať komentár