Zvažujete odklad splácania úveru? Prinášame rady, ako si pomôcť 

Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko radí, ako v oboch prípadoch postupovať a odporúča, na čo si dať pozor.

Kto nevie splácať, potrebuje okamžite znížiť výdavky  

Národná banka Slovenska sa od mája 2020 ľudí s úvermi pýta na ich finančnú situáciu.  Kým v prvej vlne prieskumu 9 % domácností hovorilo, že nebude vedieť splácať svoj úver po skončení odkladu, v lete sa podiel vyšplhal až na 12 %.

V aktuálnej 4. vlne, ktorá prebehla od 20. októbra do 2. novembra, to boli už len 4 %. Z  počtu približne 140-tisíc odložených splácaní úverov (stav kolíše, keďže každý mesiac pribúdajú nové odklady a zároveň časti klientov odklady končia) stále ide o približne 5-tisíc domácností.

Banky aj NBS však hovoria, že reálne zásadné problémy nehrozia. Miera zlyhaných úverov domácností, ktorá sa dlhodobo pohybuje na 1,5 %, by podľa najnovšieho vyjadrenia NBS mohla narásť v budúcom roku na 1,7 %. To NBS nepovažuje vzhľadom na vytvorené bankové rezervy za problém. Výsledkom je, že ministerstvo financií nepredĺžilo možnosť odkladu splácania. Zároveň si však pripravilo pôdu, aby tak mohlo urobiť operatívne, ak by to napriek očakávaniam bolo potrebné.

Reálny problém splácať budú mať ľudia, ktorým sa znížil príjem. Podľa Štatistického úradu totiž prvýkrát za posledné roky príjmy v prvom polroku 2020 nerástli. To sa zmenilo v 3. kvartáli, kedy priemerná mzda narástla na 1 113 eur. Horšie sú na tom ľudia, ktorí prišli o prácu.

Čo s tým môžu ľudia urobiť? Opatrenia závisia od toho, či majú vytvorenú finančnú rezervu. Odporúča sa mať v banke dlhodobo vytvorenú okamžite dostupnú rezervu vo výške 3-6 mesačných bežných výdavkov vrátane úverov. Ľudia s takouto rezervou nemajú problém ani v prípade, že stratia prácu, keďže majú počas hľadania nového zamestnania pokryté výdavky. Toto je však realita len malej časti Slovákov. Pre zvyšok platia dve odporúčania:

• čím skôr zanalyzovať svoje výdavky a znížiť ich, kde sa dá
• snažiť sa o zníženie splátky predĺžením splatnosti úveru a konsolidáciou úverov

Zo skúsenosti s klientmi som presvedčený, že v každom rodinnom rozpočte sa nájdu rezervy, čiže výdavky, ktoré možno vyškrtnúť alebo aspoň obmedziť. Ľudia s dlhom po skončení odkladu nebudú extra chránení a ak nedokážu splácať, príde na rad dražba a strata bývania.

To je vážna situácia, preto treba siahnuť aj po bolestivých škrtoch v rodinnom rozpočte. K analýze úspor patria, samozrejme, aj výdavky na rôzne poplatky, poistné zmluvy a úvery. S touto analýzou dokáže pomôcť finančný sprostredkovateľ.

Treba maximálne znížiť mesačnú splátku úveru

Súbežne s redukciou výdavkov treba maximálne znížiť mesačnú splátku úveru. To sa dá bezproblémovo predĺžením splatnosti. Na Slovensku sú banky ponúkajúce splatnosť hypoték až 40 rokov. Pri rekordne nízkych úrokoch je miera preplatenia úveru aj s predĺženou splatnosťou nízka.

A to zvlášť vtedy, ak zostáva splatiť menšiu časť úveru. Okrem toho, človek sa vie vrátiť ku kratšej splatnosti v momente, keď mu narastie príjem. Konsolidácia úverov sa týka najmä spotrebných úverov, ktoré klienti v posledných rokoch využívali na dofinancovanie hypoték. Výrazne lacnejšou alternatívou je stavebný úver alebo medziúver.

Štatistika NBS hovorí jasne: v októbri bol priemerný úrok pri nových spotrebných úverov 8,35 %, avšak pri stavebných úveroch 3,43 a pri medziúveroch 3,41 %. Navyše, veľmi krátka, maximálne 8-ročná splatnosť spotrebného úveru výrazne zvyšuje splátku. Stavebný úver má pritom splatnosť podobnú ako hypotéka (max. 30 rokov).

Prišiel som v 2. vlne o prácu, čo mám robiť?

O odklad splácania na maximálne 9 mesiacov sa dá požiadať do 31. decembra 2020. Proces je jednoduchý: stačí elektronicky požiadať banku o odklad a tá žiadosť bez ďalšieho dokladovania spracuje.

Kto spĺňa jedinú podmienku – nie je v omeškaní so splátkou – odklad získa. Netreba si však žiadosť nechávať na poslednú chvíľu. Ak človek prišiel o prácu, má len minimálne rezervy a reálne mu hrozí, že stratí strechu nad hlavou, je určite lepšie odložiť si splácanie. Akonáhle sa finančná situácia človeka zlepší, je však vhodné odklad zrušiť. Odloženie totiž úver zbytočne predražuje – úroky za mesiace odkladu bude treba splatiť či už navýšením splátok alebo predĺžením splatnosti úveru.

Ľudia by sa nemali spoliehať na to, že o odklad sa bude dať požiadať aj v budúcom roku. Vláda má síce vytvorenú poistku (v zákone o zrušení bankového odvodu sa preventívne upravila formulácia, ktorá nesplácanie úveru aj po 1.1.2021 nepovažuje za zlyhaný úver), zatiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by ju išla vyžiť.

Prevencia pred problémami so splácaním: sporenie a investovanie

Kľúč k tomu, aby nabudúce masové odkladanie splácania nebolo potrebné, predstavuje sporenie a tvorba rezerv. Slováci boli kedysi typickým sporivým národom: z príjmu si odkladali vyššie percento, ako sa všeobecne odporúča.

Je to prístup chudobnejších národov, ktoré po generácie žijú s obavou o budúcnosť a kvôli nízkemu príjmu a slabému bankovému sektoru vedia, že si pri problémoch musia pomôcť sami. V posledných tridsiatich rokoch však miera sporenia rýchlo klesala súbežne s tým, ako rástla životná úroveň a ľudia stále viac „fungovali“ na dlh.

Celý problém zhoršoval najmä splátkový predaj a spotrebné úvery. Kým spotrebné úvery v koronakríze dočasne klesli (avšak v októbri už dosiahli opäť dvojnásobok aprílového objemu), splátkový predaj zaťažuje peňaženky ľudí bez prestávky. V posledných rokoch sa situácia v sporení konečne zlepšuje a miera úspor rastie. Slovensko sa konečne približuje k ideálnym 10 %, ktoré by sme si mali odkladať z príjmu.

Ako sa dopracovať k finančnej stabilite v 3 krokoch:

1. Kto funguje od výplaty k výplate, musí v prvom rade osekať náklady a zároveň zvýšiť príjem

• Osekanie nákladov so sebou nesie aj nepohodlné riešenia, napríklad presťahovanie sa do menšieho nájomného bytu alebo dočasný návrat k rodičom, kým sa človek finančne nestabilizuje.
• Oveľa rýchlejšie výsledky možno dosiahnuť zvýšením príjmu. Pokojne aj čiastočným úväzkom, drobným podnikaním alebo malými remeselnými prácami, v ktorých je človek dobrý.

2. Druhým krkom je tvorba rezervy

• Každý by mal mať vytvorenú rezervu vo výške 3-6 mesačných výdavkov. To znamená, treba sčítať nájomné, zálohy na energie, telefóny, platby poistení, náklady dopravu a stravu a číslo vynásobiť šiestimi.
• Dôležité je zvyknúť si fungovať bez peňazí, ktoré sa odkladajú. Keď príde výplata, treba hneď časť odložiť bokom, najlepšie trvalým príkazom na osobitný účet, na ktorom sa tvorí rezerva.
• Keď má človek k dispozícii menej, dokáže sa prispôsobiť. Samozrejme, predpokladom je nepoužívať kreditnú kartu, ktorá dáva pocit, že veci vlastne nič nestoja a umožňuje bezbolestne míňať...
• Pri základnej rezerve netreba riešiť fakt, že z jej hodnoty uberá inflácia. Rezerva má totiž vykryť okamžitý výpadok a kedy nebola hneď dostupná, musel by človek hľadať preklenovací úver s veľmi vysokým úrokom až 20 %. Samozrejme, časom treba výšku rezervy prispôsobovať reálnym výdavkom – ak rastú, treba rezervu zvýšiť.

3. Pravidelné investovanie zhodnocuje úspory

• Keď má človek vytvorenú takúto rezervu, prichádza okamih, kedy treba peniaze presmerovať úplne inam. Konkrétne do pravidelného investovania.
• Pre bežného človeka je pravidelné investovanie do fondov dnes jediný udržateľný spôsob s kontrolovanou mierou rizika, ako svoje úspory zhodnocovať. Zároveň priemeruje cenu, za ktorú nakupuje a chráni pred extrémami.
• Je dôležité pokračovať v odkladaní si minimálne 10 % príjmu, nechať si odborníkom vyskladať portfólio z podielových fondov a držať sa dlhodobo investičnej stratégie.