Napriek tomu Slováci pri krytí životných rizík zvyšujú sumy, za ktoré sa nechávajú poistiť. Od roku 2022, kedy inflácia presiahla trinásťpercentnú hranicu, sa priemerné poistné zvýšilo zhruba o 30 percent a prirodzene rešpektovalo tempo rastu spotrebiteľských cien.
„Aj keď stále voči poisteniu existuje čiastočná nedôvera, záujem oň v dobách krízy výrazne rastie,“ tvrdí Filip Bartoš, riaditeľ distribúcie životnej poisťovne YOUPLUS.
Mohlo by vás zaujímať: Zaostrené na rodinu. Päť dôležitých otázok, na ktoré si odpovedať pri poistení rodičov a detí
Záujem o produkty zo segmentu životného poistenia v spoločnosti kontinuálne rastie. Významne viac na nich pritom myslia ľudia s priemerne nižšími aj vyššími príjmami. Paradoxne najmenej angažovaná v tomto smere je stredná trieda, ktorá tvorí základ akejkoľvek vyspelej ekonomiky.
„Títo ľudia väčšinou majú pocit, že majú adekvátny príjem a z nejakých dôvodov nechcú uzatvárať poistenie, hocikedy poisťovniam dokonca neveria. Aj časť populácie, ktorá má priemerne nižšiu mzdu, si uvedomuje väčšiu potrebu poistenia pre prípad krízy,“ vysvetľuje Filip Bartoš, riaditeľ distribúcie životnej poisťovne YOUPLUS.
Mohlo by vás zaujímať: Sen o vlastnom bývaní sa môže zmeniť na nočnú moru. Štyri najčastejšie chyby pri poistení hypotéky
Dodáva, že postupne sa aj tento negatívny trend mení vďaka práci poisťovacích maklérov, ktorí problematiku klientom opakovane vysvetľujú.
„Bohužiaľ majú skúsenosti s príbehmi ľudí, ktorí zarábali slušné peniaze, ale v prípade núdze sa bez zodpovedajúcej poistnej zmluvy dostali do ťažkej životnej situácie,“ opisuje Bartoš. Podľa neho existuje len minimálna časť populácie, ktorá si životné poistenie ako produkt samostatne vyhľadá a aktívne sa oň zaujíma.
Záujem o poistenie v časoch krízy prirodzene rastie
Krajiny strednej Európy zažili v posledných piatich rokoch veľa kríz, ktoré do značnej miery premenili svet poisťovníctva. Jednou z tých najväčších bol skokový nárast inflácie – teda problém, ktorý stále doznieva a čiastočne pretrváva dodnes.
„Ľudia síce nemali peniaze na rozhadzovanie, napriek tomu si do istej miery uvedomovali dôležitosť finančného krytia. Keď sa inflácia vyšplhala v roku 2022 na zhruba trinásťpercentnú mieru, mesačné poistné sumy sa zvyšovali a prirodzene rešpektovali tempo rastu spotrebiteľských cien.
Nárast poistnej čiastky za posledné dva roky je podľa našich dát skokový, na Slovensku sa pohybuje okolo tridsaťpercentnej hranice,“ tvrdí Bartoš s tým, že výška poistného kopíruje stále rastúce príjmy zamestnancov v štátnej správe aj v súkromnom sektore za posledné tri roky.
Mohlo by vás zaujímať: UNIQA získala striebornú EFFIE Awards Slovensko za kampaň o duševnej nepohode
Rastúca krivka priemerného poistného sa väčšinou odvíja od aktuálnej makroekonomickej situácie, ktorá v posledných rokoch nie je príliš priaznivá.
„Rastie potom uvedomenie populácie as ním aj dopyt po poistných produktoch, typovo samozrejme v období pandémie alebo napríklad hypotekárnej krízy. Všeobecne sa dá povedať, že v časoch krízy je rast poistných čiastok významne vyšší, zatiaľ čo v dobách relatívneho hospodárskeho pokoja naopak stagnuje,“ opisuje Bartoš aktuálny stav na domácom trhu s poistením.
Naopak, menej aktívni sú klienti v období, keď je situácia na trhu dobre čitateľná, napríklad vo fáze konjunktúry. Často totiž podľahnú dojmu, že im žiadne významné riziko nehrozí.
Dávkovému poisteniu do desiatich rokov odzvonilo, tvrdí odborník
V rámci európskeho trhu s poistením drží pomyselnú taktovku západnej krajiny ako napríklad Nemecko, Belgicko, Švajčiarsko alebo Francúzsko. Tu vymizli dávkové tarify v podobe bolestného za drobné úrazy a predávajú sa iba tie zásadné, ako napríklad invalidita, smrť alebo trvalé následky.
„Na Slovensku sledujeme iba postupný, napriek tomu celkom zreteľný odklon od dávkových taríf. Tie momentálne v krajinách západnej Európy takmer neexistujú a životné poistenie je tu skloňované iba s krytím vážnych zdravotných rizík.
A do tejto fázy celkom nepochybne mieri aj domáci trh – plný nástup tohto trendu môžeme očakávať v horizonte desiatich rokov,“ predikuje Bartoš. Dodáva, že dávkové tarify pravdepodobne zaniknú podľa vzoru západných európskych trhov. Nasvedčuje tomu vývoj situácie z posledných rokov, kedy sa podiel vážnych rizík na trhu pohybuje okolo hranice osemdesiatich percent.
Pritom pred zhruba pätnástimi rokmi bola situácia takmer presne obrátená. „Slováci mali – a niektorí stále majú – pocit, že až vo chvíli, keď z produktu dostanú akékoľvek peniaze, poistka funguje a má zmysel. Pritom keď sa pozriem na priemerné plnenie z dávkových taríf, pohybuje sa okolo dvoch až troch stoviek eur. Trúfam si povedať, že pre drvivú väčšinu klientov určite nie je likvidačná, ak by takú čiastku nedostali, a zároveň to nie je tak výdatná finančná injekcia, ktorá by zásadným spôsobom riešila ich finančnú situáciu,“ tvrdí odborník.
Dávkové tarify tak môžu pre mnohých ľudí fungovať ako dôkaz, že peniaze nevyhadzujú z okna. Naopak v spomínaných západných krajinách rozhodne nie je bolestné v rádoch nižších stoviek eur dôvodom, prečo by si mali poistnú zmluvu dojednať.
„Ďaleko viac si uvedomujú potrebu kryť vážne riziká, ktoré môžu byť veľkým zásahom do finančného rozpočtu jednotlivca i celej rodiny a v prípade absencie dojednania životného poistenia môžu byť dopady na rodinu často aj fatálne. Do tohto nastavenia ako spoločnosť spejeme, ale ešte tam nie sme a bude to pár rokov trvať,“ predpovedá Filip Bartoš.
Komentáre
Pridať komentár