Prvú časť rozhovoru si prečítate tu.
Už tretí rok nás trápi covid, do toho sa pridala vojna na Ukrajine, inflácia a ďalšie problémy, ktoré významne ovplyvňujú chod celej spoločnosti. Ako toto krízové obdobie podľa vás zvláda české poisťovníctvo?
Myslím si, že české poisťovníctvo ako celok zvláda súčasnú situáciu veľmi dobre. Ľuďom sa kvôli rastúcej inflácii výrazne zdražel bežný život. To je fakt, s ktorým sa nedá nič robiť. Zatiaľ sa však tuzemským poisťovniam darí klientom trpezlivo vysvetľovať, že poistenie je tá posledná položka, na ktorej by mali šetriť.
Ľudia by si mali naopak uvedomiť, že správne nastavené poistenie je stabilizačným elementom, ktorý im môže významne pomôcť, keď sa s ich zdravím alebo majetkom stane niečo negatívne. Myslím si, že české poisťovne túto funkciu bezpochyby plnia. Ale samozrejme si uvedomujeme, že ťažká doba nie je zďaleka na konci a ľudí čakajú ešte mnohé ďalšie výzvy.
Mohlo by vás zaujímať: Ratingová agentúra potvrdila pre UNIQA rating „A“
Mohli by ste sa podeliť s Vaším osobným názorom na vojnu na Ukrajine? Máte predstavu, ako podľa Vás celý konflikt dopadne?
Pamätám sa, že som bol vlani 24. februára práve na ceste do našej slovenskej centrály UNIQA v Bratislave, kam som každý týždeň jazdil, keď som sa dozvedel, že vojna začala. Bol som doslova šokovaný. Dovtedy som si myslel, že budem patriť do generácie ľudí, ktorá taký veľký a nezmyselný konflikt v Európe už nikdy nezažije.
Bolo ale súčasne veľmi dôležité a povzbudzujúce sledovať, akú veľkú vlnu solidarity toto ruské barbarstvo hneď vzbudilo v celej spoločnosti. Len v rámci spoločnosti UNIQA sme sa okamžite dokázali postarať o viac ako 150 našich kolegýň a kolegov z UNIQA Ukrajina, ktorých príbehy boli niekedy naozaj až neuveriteľné.
Ich odvaha tvárou v tvár takémuto zlu bola obdivuhodná. Veľmi rýchla bola aj reakcia trhu. Ako príklad uvediem, že v Česku aj na Slovensku kancelárie poisťovateľov hradili škody za utekajúcich ukrajinských vodičov, ktorí nemali zodpovedajúce poistenie. To si myslím, že v tej chvíli veľmi pomohlo.
A ako celý konflikt dopadne? To je skôr veštením z krištáľovej gule. Vyzerá to, že sa z toho aj napriek náznakom ukrajinskej protiofenzívy stáva zamrznutý konflikt a dostať obe strany k rokovaciemu stolu nebude vôbec jednoduché. Nieto potom, aby sa dokázali na niečom zmysluplne dohodnúť a tieto dohody hlavne dodržať. Skôr alebo neskôr k tomu snáď dôjde, obávam sa však, že v tomto roku to ešte nebude.
Prejaví sa podľa Vás prebiehajúci ekonomicko-spoločenský vývoj v cenách produktov? A prípadne stretávate sa so situáciami, kedy klienti prestávajú platiť poistné, pretože už naň jednoducho nemajú peniaze?
V cenách produktov sa aktuálna nepriaznivá situácia principiálne musí prejaviť. Keď sa pozrieme napríklad na dnešný asi najbežnejší produkt, ktorým je povinné ručenie, tak logicky musí dôjsť k jeho zdraženiu, a to z dvoch dôvodov.
Tým prvým je, že rastie priemerná cena škody, ktorá je spôsobená rastom ceny náhradných dielov a práce v servisoch. Na tento fakt poisťovne chtiac nechtiac musia reagovať. Táto „plechová“ inflácia počas roka vyskočila o takmer 12 percent!
Druhý dôvod sa týka škôd na zdraví, ktoré sú závislé od rastu priemernej mzdy. No a tá rastie, teda logicky musí dôjsť k zvyšovaniu ceny. S tým poisťovne nemôžu nič robiť. Síce sa neustále snažia zefektívňovať svoje procesy a redukovať tak interné náklady, to však nejde robiť do nekonečna. V oblasti havarijného poistenia spôsobujú zvyšovanie ceny v kontexte o desiatky percent rastúcej ceny samotných vozidiel, a to aktuálne hlavne tých ojazdených.
Mohlo by vás zaujímať: UNIQA testuje zákaznícku skúsenosť. Klienti povedali názor na robotickú asistentku i iné služby
A podobne tomu je aj v oblasti poistenia domácností a nehnuteľností, kde rast ceny produktov ide ruka v ruke s rastom cien nehnuteľností ako takých, a so zvyšujúcou sa čiastkou, ktorú musia klienti vydávať za stavebné materiály a stavebné remeslá.
Poisťovne síce v súlade s tým indexujú poistné čiastky, ako len môžu, toto automatické a pravidelné navyšovanie ale súčasne znamená aj rast poistného. Avšak v súvislosti so súčasným hektickým vývojom to nemusí ani v krátkodobom horizonte stačiť. Je to vidieť aj pri obnosových poisteniach, kde síce k indexácii nedochádza štandardným spôsobom, ale aj tu sa bude musieť situácia nejakým spôsobom riešiť.
Ako príklad by som spomenul poistenie denných dávok, kde si myslím, že by mala začať prebiehať logická diskusia s klientmi o tom, či sú tieto dávky v dohodnutej výške ešte postačujúce, alebo či ich treba navýšiť. Že by som však vyložene sledoval medzery v platbách pri prijatom poistnom zo strany klientov, to sa zatiaľ nedeje. Ako som už spomínal, poistenie by mala byť tá posledná položka, na ktorej by ľudia mali šetriť.
Dôverujú podľa Vás klienti v súčasnej dobe poisťovniam?
Som pevne presvedčený, že dôvera ľudí v tuzemské poisťovníctvo sa v posledných rokoch jednoznačne zvýšila. Česká asociácia poisťovní robí pravidelne prieskumy, v ktorých sa práve na vnímanie poisťovní zo strany klientov zameriava.
A táto spätná väzba ukazuje jasne pozitívny trend. A za to som samozrejme veľmi rád. Povedal by som, že v tomto smere bolo určitým katalyzátorom katastrofické moravské tornádo z roku 2021, ktoré bolo veľmi medializované a ktoré celkom jasne ukázalo, že poisťovne sú schopné pružne reagovať a pomáhať tam, kde to bolo naozaj potrebné.
Ako vnímate porovnanie vo vývoji segmentov životných produktov a tých neživotných. Existuje podľa Vás cesta, ako životnému poisteniu vrátiť jeho „zašlú slávu“?
Štatistiky ČAP úplne jasne ukazujú, že produkty neživotného poistenia tie životné produkty, čo sa rastu týka, jasne valcujú. Je to spôsobené mnohými faktormi, tým hlavným je podľa môjho názoru rast materiálneho bohatstva našej spoločnosti aj princíp indexácie, o ktorom sme sa už bavili a ktorý pomáha tomuto odvetviu k prirodzenému rastu poistného.
Pri životnom poistení sme boli v posledných dvoch dekádach konfrontovaní s komplexnou zmenou prístupu k produktom ako takým. V 90. rokoch na trhu jasne dominovalo klasické kapitálové poistenie s pevnou technickou úrokovou mierou. Tá bola okolo štyroch percent a klientovi zaistila kumuláciu kapitálu bezrizikovým spôsobom.
Mimochodom tieto zmluvy stále ešte bežia. S poklesom úrokových sadzieb na prelome tisícročia sme sa dostali do situácie, keď už produkty tohto typu nedávali ekonomický zmysel a poisťovne ich prestali ponúkať, pretože by neboli schopné splniť svoje záväzky.
Kapitálové poistenie vystriedalo investičné životné poistenie. To bolo poistenie, ktoré vo svojej dobe pomocou investičných nástrojov pomáhalo klientom na kapitálových trhoch zhodnocovať finančné prostriedky v rámci vhodne zvolenej stratégie. Keď vyprchal klientsky potenciál „investičného poistenia“, tak sa životné poistenie vydalo po ceste, ktorú by som nazval „návrat ku koreňom“.
V súčasnej dobe je tak tento produkt výrazne orientovaný na rizikovú zložku. V tomto kontexte by som potom chcel najmä upozorniť na poistenie invalidity. Táto oblasť je obzvlášť v poslednej dobe extrémne dôležitá, pretože v nej zaznamenávame alarmujúcim spôsobom rastúci počet prípadov.
V ľuďoch je zakorenená predstava, že invalidita najčastejšie vzniká následkom úrazu. To však nie je pravda, invalidita primárne vzniká ako následok choroby. A pretože už nedochádza k dojednaniu tohto produktu ako rezervotvorného v zmysle kumulácie kapitálu, tak priemerné poistné je nižšie, čo je potom aj dôvod, prečo vývoj predpísaného životného poistenia pokrivkáva za neživotnými produktmi.
Keby som to teda zhrnul, tak podľa mňa nejde o to vrátiť životnému poisteniu jeho zašlú slávu, ako ste sa pýtali v otázke, ale skôr ho vhodne vložiť do súčasného systému a ľuďom detailne vysvetľovať jeho funkciu a tiež, prečo je také dôležité správne nastavenie výšky poistného.
Rovnako ako pri neživotných produktoch je totiž potrebné s touto čiastkou správne pracovať, pretože ak pred desiatimi rokmi pre prípad smrti stačil napríklad jeden milión českých korún (Kč), tak tento rok už sa pohybujeme okolo jeden a pol milióna Kč.
A ešte obozretnejšie by mal klient postupovať v prípade trvalej invalidity. V komunikácii s klientom potom zohrávajú svoju nezastupiteľnú úlohu kvalitní finanční poradcovia, ktorí by mali raz za rok vykonať, lekárskou terminológiou povedané, „preventívnu prehliadku“ svojho klienta. Zistiť, čo sa u neho zmenilo, a na základe toho upraviť aj existujúce poistné krytie.
Mohlo by vás zaujímať: Martin Žáček: Férovosť je v poisťovníctve kľúčovou hodnotou
Európska regulácia je evergreenom, ktorý zamestnáva špecialistov poisťovní každý rok. Pre tohtoročnú sezónu bude tou kľúčovou legislatívou takzvaná motorová smernica. Je na ňu podľa vás poistný trh pripravený?
Myslím si, že áno. Táto transpozícia je pripravovaná už pomerne dlho a trh má k dispozícii všetky potrebné informácie. V tejto súvislosti by som potom chcel vyjadriť svoje uznanie ministerstvu financií, ktoré odvádza skvelú prácu. Zvlášť rád by som poďakoval Vladimírovi Prikrylovi, ktorý je pomyselným guru legislatívnej oblasti súvisiacej s poistným trhom.
A ako už toľkokrát v histórii, aj teraz je ním a jeho tímom vedená veľmi konštruktívna komunikácia, ktorá zahŕňa nielen požiadavky európskej regulácie, ale zohľadňuje aj potreby nášho poistného trhu. Motorová smernica všeobecne prináša veľké množstvo dôležitých zmien, za mňa by som spomenul aspoň to, že sa novo začnú poisťovať silnejšie elektrokolobežky.
Evidujeme totiž čoraz vyšší počet úrazov a nehôd, ktoré vznikli po nehode tohto na prvý pohľad nevinného dopravného prostriedku. Vo veľkých mestách je už každodenným koloritom situácia, kedy sa toto vozidlo riadené hocikedy nie celkom kompetentným človekom pomerne vysokou rýchlosťou rúti po chodníku a ľudia pred ním len tak tak stačia uhýbať.
Povinnosť mať poistenie by sa vzťahovala na stroje vážiace viac ako 25 kíl alebo schopné vyvinúť rýchlosť vyššiu ako 25 km/h. Pozitívne tiež je, že dôjde ku koncu povinnosti mať fyzicky pri sebe zelenú kartu (aj keď dnes reálne bielu), čím sa vodičom zjednoduší život a urýchlia sa procesy, v ktorých bol tento dokument potrebný. Začne tiež dochádzať k online prenosu dát do Českej kancelárie poisťovateľov, čo síce môže znieť ako veľká systémová digitálna úloha, myslím si však, že český poistný trh je na všetko dobre pripravený.
S touto legislatívou je spojená diskusia o definícii úrazu. Ako vnímate túto problematiku?
Podľa môjho názoru by táto definícia mala byť upravená vo všeobecných poistných podmienkach každej z poisťovní pôsobiacich na českom trhu. Nie som v tomto smere veľkým priaznivcom striktného výkladu z pera tuzemského regulátora.
Keď sa totiž pozrieme napríklad na úraz v dôsledku zasiahnutia elektrickým prúdom, tak aktuálne by táto situácia nebola súčasťou definície úrazu, tak ako to navrhuje ministerstvo financií. A pritom sa jedná o klasickú poistnú udalosť, ktorá sa deje celkom často. Dúfam teda, že v tomto smere dôjde ešte k nejakej úprave.
Veľká téma je tuzemský dôchodkový systém. Myslíte si, že sa v najbližšom čase dočkáme veľkej reformy?
Čo nevidieť bude celá spoločnosť konfrontovaná s nezadržateľnou demografickou krivkou, kedy sa počet pracovne aktívnych ľudí výrazne premení voči spoluobčanom, ktorí budú v dôchodku. Český dôchodkový systém je tak vo veľmi komplikovanej situácii.
Dlhodobo u nás panuje jedna z najnižších nezamestnaností v Európskej únii, čo vo svojej podstate znamená, že by sme mali generovať prebytok v penzijnom systéme. Napriek tomu riešime výrazný deficit. To je skrátka a dobre dlhodobo úplne neudržateľné. Vláda sa tejto téme intenzívne venuje, ale tieto pomyselné diery v pletive, ktoré vznikli v dávnej minulosti, sa jej len ťažko podarí zalátať.
Podľa mňa bolo veľkou chybou, že sa zrušil druhý pilier dôchodkového systému, pretože ten predsa len umožňoval kumulovať na privátnom učte potrebný kapitál. Pozrime sa napríklad na Slovensko. Tam druhý pilier zrušený nebol a v dnešných dňoch je na jeho účte už pomerne vysoké množstvo finančných prostriedkov.
Počas niekoľkých rokov sa tak desiatky až stovky tisíc zmlúv dostanú do výplatnej fázy. To len potvrdzuje funkčnosť tohto systému, ktorý bol u nás bohužiaľ čisto z populistických dôvodov zrušený. Čo sa týka aktuálnej reformy, tak nemám žiadne prehnané očakávania, myslím si, že sa budú pravdepodobne meniť iba čiastkové parametre systému. Je to naozaj veľký problém a sám som zvedavý, ako ho vláda Petra Fialu vyrieši.
Na scénu sa vrátila debata o nadštandardoch v zdravotníctve. Po nádejnom rozjazde to vyzerá, že z ich praktickej realizácie opäť nič nebude…
Nadštandard je veľmi zvláštne slovo. Veľmi sa mi nepáči. V Česku musíme vychádzať zo základnej premisy, že každý jedinec dostane rovnakú zdravotnú starostlivosť. Na tom sa nič meniť nesmie. Na druhej strane naozaj potrebujeme do nášho zdravotníctva dostať ďalšie finančné prostriedky.
A nevidím dôvody, prečo by sa nemohlo ľuďom povoliť, aby si zaplatili napríklad ošetrenie lekárom mimo pracovného času, drahšiu sadru alebo kvalitnejšiu kolennú náhradu. To predsa nie je nič proti ničomu. Do systému by sa dostalo viac peňazí, a hlavne by sa podarilo stabilizovať personálnu otázku.
Dnes je české zdravotníctvo na špičkovej úrovni, a to hlavne vďaka vynikajúcim a obetavým lekárom a sestrám. Stačí sa pozrieť do ďalších krajín Európskej únie a zistíme, akých kvalifikovaných a odborných máme v Česku zdravotníkov. A našou spoločnou úlohou, obzvlášť potom v kontexte v predošlej otázke spomínaného demografického vývoja, je zabrániť odchodu týchto profesionálov do zahraničia.
A to práve môžu dokázať financie získané z nadštandardných služieb. Ešte raz opakujem, naozaj nemám na mysli rušenie princípu rovnosti slovenského zdravotníctva pre každého občana. Nebojme sa otvoriť o tejto problematike verejnú diskusiu. Neustále zaznamenávam, že je táto téma často vnímaná ako niečo nepatričné až neslušné. A to aj na politickej úrovni. Lenže to predsa nie je pravda!
Mohlo by vás zaujímať: Riziká jazdy na elektrickej kolobežke stúpajú. Od budúceho roka budú mať povinné PZP
V Česku funguje monopol na zdravotné poistenie cudzincov, o ktorý sa v poslednej dobe dosť intenzívne zaujíma aj Európska komisia. Mohli by ste popísať súčasnú situáciu v tejto veľmi neprehľadnej oblasti?
Vývoj v tejto oblasti je skutočne žalostný. V Českej republike máme rešpektovaný a stabilný komerčný poisťovací sektor. A pokiaľ teda existuje komerčný produkt, tak ho má dojednávať tento typ poisťovní.
Preto je úplne neakceptovateľné, aby vznikol monopol jedného trhového subjektu, a to na úkor konkurenčných firiem. To porušuje základné pravidlá Európskej únie a narúša samotnú podstatu podnikania. A to je napokon aj dôvod, prečo Česká asociácia poisťovní podala Európskej komisii podnet, aby vyšetrila tuzemskú monopolizáciu komerčného biznisu v prospech Pojišťovny VZP.
Európska komisia tento podnet uznala ako validný a na tomto základe začala požadovať o celej situácii detailné informácie. V tejto chvíli sa tiež pripravuje v Parlamente druhé čítanie senátnej novely a ja optimisticky dúfam, že k zrušeniu monopolu čo nevidieť dôjde. V opačnom prípade sa totiž vystavujeme prísnym, ale úplne oprávneným, sankčným mechanizmom zo strany Európskej únie.
Dôležitou témou v blízkej budúcnosti sa stane poistenie dlhodobej starostlivosti, ktoré je spojené s nie príliš pozitívnymi demografickými predpokladmi. Čo si o tejto problematike myslíte?
Téma dlhovekosti a s tým spojenej seniorskej sebestačnosti nadobúda v poslednom čase na aktuálnosti a dôležitosti. Počet seniorov rýchlo rastie a my sme dnes svedkami toho, že máme zúfalý nedostatok zariadení, ktoré sú schopné starším spoluobčanom poskytnúť kvalifikovanú starostlivosť.
Celý rad ľudí v produktívnom veku je potom nútený zostávať doma, či inak obmedzovať svoje ekonomické aktivity tam, aby sa staral o svojich starnúcich rodičov. České poisťovníctvo tak stojí pred úlohou pripraviť špecializované produkty, ktoré pomôžu vybudovať infraštruktúru zariadení ponúkajúcich tieto služby a ktoré tiež pokryjú náklady spojené s umiestnením a poskytovanou odbornou starostlivosťou.
Myslím si, že české poisťovne sú na túto úlohu pripravené. Existujú už aj prvé projekty, ako podporiť výstavbu a prevádzku týchto seniorských centier. Som tiež rád, že sa otvorila debata o daňovom zvýhodnení týchto poistných produktov, pretože sa vo výsledku ich vplyv odrazí aj v pomoci zamestnávateľom stabilizovať rady zamestnancov.
Čo si myslíte o fenoméne umelej inteligencie? A máte predstavu, ako tento nástroj využiť v poisťovníctve?
Umelá inteligencia je úžasná vec. Kto si už vyskúšal ChatGPT, musel byť prekvapený z toho, v akej kvalite boli reakcie tohto softvérového nástroja vygenerované. Na druhej strane však cítim, že je potrebné byť celkom opatrný.
Už dnes sa snažíme využívať rôzne chatboty pre základné typy komunikácie s klientom a v tejto oblasti priestor na využitie AI samozrejme existuje. Všeobecne si však myslím, že nasadenie umelej inteligencie do kľúčových procesov poisťovní ešte nie je úplne na programe dňa. Bezpochyby však v tejto oblasti leží veľký potenciál do budúcnosti.
Nepriblížila sa naozaj doba, kedy samotným dojednaním životného poistenia, čo je mimoriadne komplikovaný produkt, prevedie klienta celý procesom umelá inteligencia? Nebude tým v podstate ukončená éra sprostredkovateľov poistenia?
V máji roku 1999 bola naša poisťovňa prvá, ktorá na tuzemskom trhu zaviedla online poistenie. Bolo to „cestovné poistenie“, na ktorom sme spolupracovali s Expandia bankou a ktoré bolo určené iba jej klientom s online účtom. V tom čase som si ako nadšenec pre moderné technológie hovoril, že o desať rokov budeme plne pôsobiť v online prostredí. No a opak bol pravdou.
V roku 2012 sme dokonca prevzali kmeň vtedajšej poisťovne Direct. Tá sa snažila byť čisto digitálnou poisťovňou, bohužiaľ však neuspela. Dnes sme opäť o desať rokov ďalej, a tak zásadný posun, ako sa v oblasti sprostredkovania poistenia očakával, určite nenastal. Ani insurtech sa nestal plnohodnotnou konkurenciou tradičných poisťovní, skôr sme svedkami účelných kooperácií medzi nimi.
A ani súčasný fenomén umelej inteligencie to veľmi nezmení. Je síce možné, že v prekontraktačnej fáze napríklad v súvislosti so zdravotným dotazníkom môže AI nájsť svoje uplatnenie, už dnes napokon využívame v rámci underwritingu určité algoritmy, ktoré nám významne pomáhajú s automatizáciou celého zjednávacieho procesu, nemyslím si však, že umelá inteligencia dokáže v najbližšej dobe nahradiť živého poradcu.
Osobná dôvera medzi sprostredkovateľom a jeho klientom, ktorí sa potrebujú o poistnom riešení na mieru detailne porozprávať, totiž medzi klientom a umelou inteligenciou nemôže nikdy dosiahnuť takú vysokú úroveň. Osobný vzťah sa k umelej inteligencii holt veľmi vybudovať nedá (úsmev).
Na záver sa spýtam, či by ste sa, pán riaditeľ, mohli sa čitateľmi podeliť o Vaše profesijné krédo, ktoré Vás sprevádzalo bohatou kariérou?
Celý svoj profesný život mám veľmi blízko k číslam a snažil som sa tak držať zásady, ktorá mi v kariére často pomohla. Vždy som si hovoril: „Nikdy never číslam, ktoré si si sám nezanalyzoval!“ (úsmev)
Ďakujem Vám za rozhovor.
Komentáre
Pridať komentár