V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim v skratke analyzovať najviac používané výhrady.
Mýtus č. 1:
Anuitná novela zásadne mení podmienky
Pôvodný text zákona o SDS (v súčasnosti stále platný) hovorí o tom, že výplata dôchodkov z II. piliera sa zrealizuje tak, že sporiteľ si za svoje úspory kúpi doživotný dôchodok v príslušnej poisťovni, ktorú si sám vyberie. Druhá možnosť je, že k doživotnému dôchodku si zakúpi – za časť svojich úspor – tzv. programový výber, čo je vlastne forma dočasného dôchodku vyplácaného DSS.
Po dlhých diskusiách v pracovnej skupine sa rozhodlo, že dôchodky sa budú vyplácať ako doživotné, programovým výberom, a po novom pribudla aj možnosť ich poberania formou dočasného dôchodku z poisťovne. To je jediný rozdiel oproti doterajšiemu stavu. Skutočne teda novela zásadne mení podmienky?
Mýtus č. 2:
Sporitelia boli oklamaní – sľubovalo sa im, že si budú môcť nechať vyplatiť peniaze na ruku
Je rozdiel sľubovať, a mať niečo zakotvené v zákone. Pri realizácii výplat dôchodkov – ale aj pri realizácii akejkoľvek inej činnosti – je podstatné to, čo je v zákone, nie to, čo údajne niekto niekedy sľúbil. Pripomeniem, čo hovorí desať rokov platný zákon: všetci si budú musieť vo výplatnej fáze zakúpiť doživotný dôchodok, a ak má niekto dostatok peňazí, prikúpi si k nemu programový výber. Nepíše sa tu teda nič o peniazoch na ruku.
Je pravda, že minimálna doba poberania programového výberu je stanovená na jeden mesiac – to však všetky zainteresované subjekty označili za anomáliu, ktorú treba zmeniť a dobu poberania predĺžiť. Dôvod? Peniaze, určené na dôchodok sa majú primárne použiť na dôchodok, nie na jednorazový výber ako z bankomatu. Často sa argumentuje slobodnou vôľou sporiteľa – nech si on sám rozhodne, čo so svojimi úsporami urobí. Znie to pekne, ak by sa ale potom na druhý deň neocitol v hmotnej núdzi a rozdiel nemuseli doplácať ostatní daňoví poplatníci.
Mýtus č. 3:
Je to podvod – tvrdili nám, že sa to bude môcť dediť!
Opäť zákon: ten upravuje dedenie, avšak iba v sporiacej fáze a v prípade programového výberu. Nový stav bude taký, že dediť sa bude nasporená suma vo výplatnej fáze (až do momentu výplaty prvého dôchodku) a nevyplatený zvyšok v prípade programového výberu. Takže: nájdi desať rozdielov!
A k dedeniu doživotného dôchodku iba toľko – kde na svete sa doživotný dôchodok dedí? S niečím takým však nepočítal ani pôvodný návrh zákona. Niekto môže namietať, že poisťovne by mali tým, ktorí sa dožijú nižšieho veku, než je povedzme priemer, vyplatiť akýsi nespotrebovaný zvyšok. Potom ale treba súčasne zaviesť aj pravidlo, na základe ktorého tí, ktorí naopak žijú dlhšie, než sa predpokladalo, budú musieť doplatiť navyše za svoj dlhý život. To však už nie je poistenie.
Mýtus č.4:
Novela výrazne sprísňuje podmienky nároku na programový výber
Uveďme si to na konkrétnych číslach: podľa doteraz platnej právnej úpravy má nárok na programový výber každý, kto si pred tým zakúpil doživotný dôchodok vo výške minimálne 0,6-násobku životného minima (cca. 120 eur mesačne). Na nákup takto vysokého doživotného dôchodku by musel použiť približne 20 000 – 25 000 eur. Za zvyšok, ktorý túto sumu presahuje, si môže kúpiť programový výber. Podľa týchto pravidiel ide v prvých rokoch o sotva 1% sporiteľov, rádovo teda o desiatky ľudí.
A po novom? Ten, kto bude mať záujem o programový výber (alebo o dočasný dôchodok), bude musieť mať v úhrne z oboch pilierov doživotné krytie vo výške 4-násobku životného minima (cca. 790 eur mesačne). Na prvý pohľad teda sprísnenie. No rozmeňme si to na drobné: ten, kto začne poberať dôchodok z II. piliera v prvých približne piatych rokoch, počas celého svojho aktívneho života poslal asi 90% odvodov na dôchodkové poistenie do I. piliera a iba približne 10% do druhého piliera. Je teda logické, že aj pomer doživotných dôchodkov z oboch pilierov bude veľmi podobný. V našom prípade teda zhruba 710 eur z prvého a 80 eur z druhého piliera. Po novom teda priemernému, štandardnému sporiteľovi stačí na získanie nároku na programový výber kúpa doživotného dôchodku vo výške asi 80 eur mesačne, a nie 120 eur ako doteraz. Skrátka, v prvých rokoch sa táto možnosť bude týkať dvoch, a postupne 3-4% sporiteľov. K programovému výberu sa tak dostanú aj tí, ktorí si nasporili približne 15 000 eur.
Celé to má ešte jeden aspekt. Ako som uviedol, doteraz mohli sporitelia použiť na programový výber iba časť svojich úspor (väčšinou veľmi malú). Po novom budú naň môcť použiť podstatnú časť úspor, a tí, ktorí iba z I. piliera dostávajú 790 eur, dokonca všetky svoje úspory. Akosi mi uniká podstata avizovaného „sprísnenia“ podmienok.
Mýtus č.5:
Poisťovne si budú môcť nechať až 20% výnosu (kým DSS iba 10%), teda dvojnásobok toho čo DSS
K tomu sa dá povedať iba jedno: ak si už autor tejto myšlienky neprečítal celý text novely, aspoň si mohol dočítať odsek, ktorý kritizuje. Novela hovorí o tom, že poisťovne budú okrem garantovaného zhodnotenia (ktoré ide v prospech klienta úplne celé) rozdeľovať dôchodcom aj tzv. podiely na prebytku, ktorý vznikne lepším zhodnotením technických rezerv. Z tohto prebytku budú musieť poisťovne časť rozdeliť medzi dôchodcov s tým, že výšku podielu si dohodnú v zmluve, avšak nesmie to byť menej než 80%.
Opäť trocha čísel: ako príklad uveďme zhodnotenie úspor v DSS na úrovni 3%. Podľa zákona, 10% z tohto výnosu (teda 0,3%) si ponechá ako odplatu DSS, a zvyšok dostane klient – čiže čistý výnos sporiteľa je v tomto prípade 2,7%. Vo výplatnej fáze, poisťovne kalkulujú vopred s nejakým očakávaným priemerným výnosom na technických rezervách – technická úroková miera je momentálne 2,5%.
Táto TÚM je priamo už započítaná aj vo výške dôchodku, a poisťovňa ju dôchodcovi už nesmie nikdy zmeniť. Z toho vyplýva, že je to de facto garantovaný výnos počas celej doby poberania dôchodku a patrí celý klientovi. Pri rovnakom skutočnom zhodnotení, teda o 3% (ako pri úsporách v DSS) tak poisťovňa nadvýnos – teda 0,5% rozdelí klientom tak, že 0,1% si môže (ale nemusí) nechať, a 0,4% vráti klientovi. Dôchodca tak z celkového výnosu 3% dostane 2,9% - v prípade DSS je to 2,7%. DSS si necháva 0,3%, poisťovňa 0,1%. Podľa mojich skromných prepočtov tak poisťovni ostáva 3-krát menší podiel na výnose, než DSS, a nie 2-násobne vyšší. Navyše, v prípade nižšieho zhodnotenia pod úroveň TÚM (napr. 1,8%) vzniknutý rozdiel dopláca poisťovňa zo svojho. Naopak, DSS si aj pri takomto zhodnotení príde na svojich 0,18%.
Mýtus č.6:
Ak dôchodca zomrie po krátkej dobe, zvyšok jeho úspor si nechá poisťovňa
V skratke: ak by to spravila, príde o licenciu. Peniaze, ktoré sa takpovediac nespotrebovali, pretože poberateľ umrel napr. po troch rokoch – hoci sa čakalo, že bude žiť, tak ako priemer, povedzme 20 rokov, si nestrká poisťovňa do vrecka, ale používa ich na výplatu ostatným – ešte žijúcim – poberateľom dôchodku. Aj vďaka tomuto princípu budú môcť byť dôchodky pre všetkých o túto sumu vyššie. Princíp ekvivalencie (čisté poistné a hodnota vyplatených plnení sa musí rovnať) je platné nie len vo svete, ale aj v našom poistnom sektore.
Mýtus č.7:
Celá novela je výhrou poisťovní a výplatná fáza pre ne výborným biznisom
Ešte doplním: poisťovne vraj dostanú 6 miliárd eur na zlatom podnose. Po prvé, nedostanú, pretože časť ostane v DSS (programový výber). Po druhé časť síce dostanú, ale v priebehu najbližších 30-40, možno i viac rokoch, a tieto peniaze sa nebudú všetky nachádzať v poisťovniach v jednom momente (nezabúdajme, že sa predsa každý mesiac z nich vyplácajú dôchodky). Ale pozrime sa na situáciu najmä z hľadiska prvých rokov: podľa aktuálnych prepočtov sa každý rok bude do výplatnej fázy dostávať asi 3 000 sporiteľov, pričom priemerný stav ich úspor v tej dobe bude okolo 3 000 – 4 000 eur. To znamená, že tento „biznis“ má ročný objem približne 10 miliónov eur – tie sa rozdelia medzi všetky poisťovne, ktoré budú do výplat zapojené. Pre poisťovne to tak predstavuje asi 0,85% (!) ich súčasného predpisu poistného v životnom poistení.
Na druhej strane, systém výplat je pomerne komplikovaný a administratívne náročný. To si vyžiada nielen obrovské počiatočné investície spojené so zapojením sa do výplatnej fázy, ale aj trvalo vyššie prevádzkové náklady, než v prípade iných, komerčných poistných produktov. Už dnes niektoré poisťovne odhadujú, že v prvých 7-10 rokoch bude poskytovanie dôchodkov zo SDS stratové. A ak sa podmienky budú meniť príliš často je možné, že sa tento horizont ešte predĺži. Toto sú príčiny, prečo sa poisťovne v skutočnosti do tohto segmentu príliš nehrnú, a väčšina životných poisťovní oň ani nemá záujem – aspoň nie v prvých rokoch. Takže takýto výborný biznis to je.
Záver
Nikto netvrdí, že anuitná novela je pripravená dokonale, a že nič lepšie sa vymyslieť nedá. Rokovať sa dá o všetkom, čo sa opiera o fakty a rozumné argumenty. Na druhej strane, nazývať navrhnutý spôsob výplaty dôchodkov podvodom, likvidáciou II. piliera, či dokonca krádežou, nie je oprávnenou a konštruktívnou kritikou, ale s prepáčením primitívnym vykrikovaním spoza plota. Systém výplat, tak ako je navrhnutý, sa bežne používa aj v iných krajinách s podobným dôchodkovým systémom, ako napr. Chile, Veľká Británia, Estónsko. S týmto modelom výplat sa počíta aj v susednej Českej republike (v mnohom oveľa prísnejším – v ČR napríklad programový výber nepoznajú vôbec, k poisťovniam je naopak oveľa liberálnejší). Nie je zvláštne, že v týchto krajinách verejnosť už roky či desaťročia toleruje takýto „podvod a krádež“? Skrátka, pred tým, než začneme niečo zavrhovať, sa treba ísť pozrieť aj za naše slovenské humno. Je to naozaj taký šok, že si za svoje dôchodkové úspory budeme musieť kúpiť dôchodok, a nie napríklad cestu okolo sveta, novú strechu na dom, či splatiť hypotéku pre svoju dcéru?
Posledná poznámka sa týka hysterických výkrikov o tom, že pripravená anuitná novela vedie k likvidácii II. piliera na Slovensku. Okrem možnosti, že poisťovne budú vyplácať doživotné dôchodky, tu je a celý čas bola už iba jedna alternatíva, ktorú vláda niekoľkokrát aj medializovala – totiž, že dôchodky by nemal vyplácať súkromný sektor, ale Sociálna poisťovňa. Tá by tak popri rizikách dlhovekosti, ktoré vyplývajú z nepriaznivého demografického vývoja v I. pilieri, prebrala aj riziká výplat v II. pilieri. Odtiaľ je však už len krôčik k otázke: načo je nám potom II. pilier, ak napokon všetko riziko preberá štát? To, ktorá z alternatív je bližšie ku koncu II. piliera na Slovensku, nechávam na posúdenie čitateľovi.
Miroslav Čamek
Slovenská asociácia poisťovní
Komentáre
Pridať komentár