Penzisti budú mať od 1. júla nárok na minimálny dôchodok

Minimálny dôchodok sa bude zvyšovať s každým ďalším odpracovaným rokom. Kto bol napríklad dôchodkovo poistený 40 rokov, jeho minimálny dôchodok v budúcom roku by mal predstavovať 311,10 eura.

Aké sú nové pravidlá minimálnej penzie

Nové pravidlá minimálneho dôchodku sa budú vzťahovať na poberateľov starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, ako aj invalidného dôchodku bez ohľadu na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Rezort práce vyčíslil, že zavedenie minimálneho dôchodku sa má dotknúť 75.392 dôchodcov.

Ľudia s nárokom na minimálny dôchodok ho budú po novom poberať len z jednej inštitúcie, a to zo Sociálnej poisťovne (SP). Nebudú musieť osobitne žiadať o jeho vyplácanie. Zároveň rezort práce počíta s tým, že dôchodcovia by už nemali byť odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi.

Minimálny dôchodok sa bude valorizovať ako životné minimum, a to vždy k 1. januáru daného kalendárneho roka. Pri 30 odpracovaných rokoch rezort práce stanovil koeficient pre určenie minimálneho dôchodku vo výške 1,36-násobku životného minima. Percentuálna výmera životného minima sa bude zvyšovať za každý ďalší kvalifikovaný rok dôchodkového poistenia od 31 rokov do 39 rokov o 2 percentuálne body (p.b.) a od 40 odpracovaných rokov o 3 p.b.

Zároveň sa ale tento minimálny dôchodok bude krátiť ľuďom, ktorí si sporia v druhom dôchodkovom pilieri. A to podľa rovnakých zásad, ako sa znižuje dôchodok takéhoto človeka v prvom pilieri. Zároveň sa bude pri posudzovaní dôchodku a určovaní minimálneho dôchodku brať do úvahy len dôchodok z prvého piliera.

Vyrovnávací príplatok a rozšírenie okruhu poistencov štátu

Do zákona o sociálnom poistení sa zavádzajú aj nové právne inštitúty, akými sú vyrovnávací príplatok a minimálny dôchodok a rozširuje sa okruh poistencov štátu o kategóriu ohrozeného a chráneného svedka.

Ako uviedol rezort v dôvodovej správe k novele zákona, svedkovia a chránení svedkovia sú z dôvodu ohrozenia ich života a zdravia v súvislosti s podaním svedeckej výpovede dlhodobo ukrývaní, často aj v zahraničí a podľa potreby aj pod zmenenou identitou, takže nemôžu vykonávať určitý čas zárobkovú činnosť. „Účelom navrhovanej právnej úpravy je pokryť toto obdobie dôchodkovým poistením a zabezpečiť, aby sa zhodnotilo na ich budúce dôchodkové nároky," píše sa v dôvodovej správe.

Cieľom zavedenia vyrovnávacieho príplatku je dorovnať rozdiel medzi sumami českého starobného dôchodku a slovenského starobného dôchodku a sumou fiktívneho starobného dôchodku, na ktorý by mali občania nárok, ak by sa spoločný štát nerozdelil.

Vyrovnávací príplatok sa má podľa návrhu novely zákona vzťahovať na osoby poberajúce dôchodok zo Slovenska a Česka, ak získali najmenej 25 československých rokov dôchodkového poistenia pred 1. januárom 1993 a získali od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 aspoň jeden rok dôchodkového poistenia podľa slovenských právnych predpisov. Zrkadlovú právnu úpravu už prijalo aj Česko, dôchodkové nároky dotknutých občanov bývalého spoločného štátu sa tak budú posudzovať v princípe rovnako.