Vyplynulo to z prieskumu Poštovej banky, ktorý pre ňu uskutočnila spoločnosť 2muse od 19. februára do 5. marca 2018 na vzorke 1 454 respondentov. Za finančne gramotných sa považuje takmer 80 % Slovákov. „Ani finančne sebavedomí však nedosiahli lepšie skóre v porovnaní s tými, ktorí rovno uviedli, že financiám nerozumejú. Z maximálneho počtu šiestich bodov za správne odpovede väčšina respondentov získala iba jeden,” uviedla hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.
Finančné správanie Slovákov ovplyvňuje aj miera finančného optimizmu či pesimizmu. Až 42 % respondentov v prieskume Poštovej banky uviedlo, že svoju finančnú situáciu vníma v porovnaní s predchádzajúcim rokom ako rovnakú. Podiel finančne negatívne naladených Slovákov klesol oproti roku 2014 takmer o desať percentuálnych bodov, avšak podiel vyslovených optimistov nevzrástol.
Iný prieskum, prieskum bratislavskej Ekonomickej univerzity medzi druhákmi na vysokých školách, ukázal taktiež prehnané sebavedomie Slovákov. Až 70 % si myslelo, že sa vo financiách vyzná, v skutočnosti však boli ich vedomosti podobne nízke ako v menej sebavedomej menšine. „Omylom mladých ľudí sú najmä chybné očakávania, ktoré produkt nedokáže naplniť, alebo príliš rýchle konanie, keď siahnu po prvej ponuke a nemajú chuť urobiť si porovnanie,” vysvetlil finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
Prieskum OVB na 500 študentoch stredných škôl zase ukázal, že mladí majú o finančných produktoch mylné predstavy zdeformované reklamou. Napríklad o nákupe na splátky si až tretina myslí, že nejde o úver. Podobne zlé je to pri hypotékach. Keďže reklama sa orientuje najmä na úrokové sadzby, posudzuje až 48 % výhodnosť úverov prostredníctvom tohto parametru. Rozdiel medzi debetnou a kreditnou kartou dokáže popísať len polovica študentov napriek tomu, že kartu k bežnému účtu využíva 73 % z nich.
Európsky prieskum poisťovne NN zase zistil, že finančným produktom a súvislostiam rozumie len 9 % Slovákov. Vo finančnej gramotnosti za Slovákmi v Európe skončili už len Španieli a Turci. Prieskum spoločnosti KRUK zase ukázal, že význam skratky RPMN nepozná takmer 85 % ľudí.
J&T Banka zase rozbehla projekt, ktorý testuje investičné znalosti Slovákov. Priemerný výsledok testovania viac ako sedemtisíc Slovákov bol dva mínus. Výsledky testu investičných vedomostí ukázali, že aj keď sú Slováci v investovaní opatrní, vyznajú sa v ňom. „Ak vezmeme do úvahy, že Slováci narábajú s voľnými peniazmi pomerne konzervatívne, musím s potešením povedať, že výsledky testu prekonali naše očakávania. Základné znalosti z oblasti investovania sú dobré a môžeme ich ďalej rozvíjať,“ uviedla generálna riaditeľka J&T Banky Anna Macaláková.
Komentáre
Pridať komentár