Na finančnom trhu je komerčné poisťovníctvo špecifickým sektorom. Stojí na princípoch, ktoré ho významne odlišujú od bánk a iných inštitúcií finančného sektora. V reálnom živote vyvoláva táto špecifickosť problémy s jeho ponímaním.
Nielen laická verejnosť, ktorá si občas stotožňuje „investíciu“ do vkladu v banke s „investíciou“ do poistného v životnom poistení, ale aj profesionáli, ktorí majú rozhodujúci vplyv na reguláciu finančného sektora, pristupujú k poisťovníctvu ako k nejakej odnoži bankovníctva, kde stačí iba používať inú terminológiu než v banke, ale pravidlá môžu byť rovnaké.
Zlý smer
Tento prístup sa vyskytuje nielen na Slovensku, ale aj v rámci EÚ. Dôkazom sú legislatívne pokusy, keď sa prejavila snaha riešiť krízu finančného sektora nasadením rovnakých pravidiel pre celý finančný trh, vrátane poisťovníctva. Pritom vládne všeobecná zhoda v tom, že krízu svojou činnosťou vyvolali banky a jedine banky museli národné vlády aj zachraňovať. Bez ohľadu na to sa v EÚ navrhovali a navrhujú mnohé všeobecne platné opatrenia na riešenie krízy, ktoré sú pre poisťovníctvo nevhodné (napr. garančné schémy, rezolučné fondy), alebo sú duplikáciou legislatívy, ktorá už bola vytvorená špeciálne pre poisťovníctvo (napr. požiadavky na corporate governance, ktoré sa už riešia v rámci Solvency II).
Na druhej strane, účasť poisťovacieho sektora na rozhodovacích procesoch v orgánoch zriadených na riešenie krízy, resp. v jej dôsledku je minimálny, skoro až žiadny. Dobrým príkladom je Európsky systém finančného dohľadu. V orgáne pre makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom – v Európskom výbore pre systémové riziká (ESRB) – je zastúpenie poisťovacieho sektora žalostne nízke. V generálnej rade ESRB, ktorá je rozhodovacím orgánom, je iba jediný zástupca sektora, a to predstaviteľ EIOPA – Európskeho dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov. Okrem neho sú členmi prezident a viceprezident ECB, guvernéri centrálnych bánk EÚ, zástupca Európskej komisie, predseda EBA (European Banking Authority) a ESMA (European Securities and Markets Authority), predseda Poradného technického výboru, predseda a podpredsedovia Poradného vedeckého výboru. Nehlasujúcimi členmi generálnej rady sú vysokí predstavitelia orgánov dohľadu nad finančným trhom členských krajín EÚ a predseda Hospodárskeho a finančného výboru.
Podobný prístup k poisťovníctvu sa však uplatňuje aj v širšom, svetovom rámci. Stačí sa pozrieť na štruktúru orgánov pracujúcich pod hlavičkou G-20, kde hrá rozhodujúcu rolu FSB (Financial Stability Board) zložený v drvivej väčšine zo zástupcov bankového sektora. Poisťovníctvo je tam zastúpené iba prostredníctvom asociácie dohľadov nad poisťovníctvom.
To je aj dôvod, prečo európska federácia asociácií v poisťovacom sektore Insurance Europe (predtým CEA) vydáva osobitné publikácie a dokumenty, ktorých cieľom je vysvetľovať rozhodujúcim ľuďom a verejnosti účel a fungovanie poisťovníctva.
Solvency II – nerozhodnosť a neistota
Moderná regulácia poisťovníctva, ktorá mala za cieľ „predbehnúť“ bankovú reguláciu, mala byť zabezpečená dávno pred vypuknutím finančnej krízy, keď európske regulačné orgány začali pripravovať rozsiahlu revíziu predpisov upravujúcich poisťovníctvo. Mala zahrnúť nielen nový spôsob preukazovania solventnosti poisťovne, ale revidovať aj všetky prijaté smernice týkajúce sa poisťovníctva. Tento proces sa zavŕšil v roku 2009 prijatím smernice č. 2009/138/ES Solvency II. Odvtedy sa poisťovne mentálne aj prakticky pripravujú na zavádzanie týchto pravidiel. To pre ne znamená značnú administratívnu, personálnu a finančnú záťaž. Bohužiaľ, dôsledky finančnej krízy a mnohé technické problémy, ktoré sa vyskytli v súvislosti s pripravovanou transpozíciou smernice, viedli k potrebe novelizovať ju ešte pred vlastnou transpozíciou. Novelizácia, bohužiaľ, z mnohých politických, ale aj iných dôvodov mešká. Je odôvodnená obava, že nebude prijatá do konca roka 2013. S tým súvisiaca regulatórna neistota významne ovplyvňuje podnikateľské prostredie v poisťovníctve, a to rovnako ako priame dôsledky finančnej krízy - kúpyschopnosť obyvateľstva a mohutná európska kvázi antikrízová, ale aj domáca kvázi konsolidačná regulácia.
V posledných rokoch ani domáca legislatíva zameraná na konsolidáciu verejných financií nepomáha rozvoju sektora (napr. zrušenie daňových úľav pre životné poistenie, mimoriadny odvod, zvýšenie dane z príjmu). Pre poisťovne znamená nebezpečenstvo aj prihlásenie SR k zavedeniu dane z finančných transakcií. Tá by mohla priniesť odklon aktivít súvisiacich s obchodovaním s cennými papiermi (a umiestňovaním technických rezerv) do krajín, ktoré túto daň nezaviedli – ideálna sa na to javí napríklad ČR. Pod tlakom týchto opatrení je pre zahraničných akcionárov (okrem dvoch subjektov patria všetky licencované poisťovne na Slovensku do veľkých poisťovacích skupín) rýchlym a jednoduchým riešením transformovať poisťovne patriace do poisťovacích skupín na pobočky poisťovní z iných členských štátov. Poisťovníctvo sa totiž v EÚ vykonáva na báze otvoreného trhu. Prakticky to znamená, že poisťovne môžu podnikať v rámci celej EÚ na základe jedinej licencie.
Nezvratný trend
Je nutné pripomenúť, že v SR neustále klesá počet poisťovní so slovenskou licenciou (od roku 2000 zaniklo z rôznych príčin 17 poisťovní). Rastie počet pobočiek z iných členských štátov (ďalej iba pobočka) a poisťovní fungujúcich na základe slobody poskytovania služieb. Na Slovensku má právo vykonávať poisťovaciu činnosť 17 poisťovní so slovenskou licenciou, 19 pobočiek poisťovní z iných členských štátov a 522 poisťovní poskytujúcich služby na základe slobody poskytovania služieb.
Niektoré indície naznačujú, že proces zmien licencovaných poisťovní na pobočky bude pokračovať, a teda počet licencovaných poisťovní sa môže opäť znížiť. Aj keď pre klienta sa tým obvykle nezníži rozsah poskytovaných služieb, určite to bude mať dosah na verejné financie. A to minimálne vplyvom na
– zamestnanosť, pretože pobočka nepotrebuje predstavenstvo, dozornú radu, sofistikovanejšie povolania ako risk manažér, aktuár, interný audit, produktové oddelenia, kompletná správa a likvidácia a iné, pretože tieto služby si bude kupovať od matky. V SR tak zostanú iba distribučné kanály
– množstvo kapitálu (technických rezerv) investovaného do aktivít na Slovensku
– slovenskú reguláciu poisťovacej činnosti, ktorej garantom je MF SR, pretože pobočky podliehajú z väčšej časti regulácii podľa krajiny sídla matky
– slovenský dohľad nad výkonom poisťovacej činnosti v SR, ktorý vykonáva NBS, pretože pri pobočke je prakticky iba sprostredkovaný cez dohľad nad matkou
– zníženie daňových príjmov štátu pre odliv kapitálu zo SR
– ochranu spotrebiteľa, keďže pobočky podliehajú dohľadu a z väčšej časti aj regulácii podľa krajiny sídla matky.
Celkový pohľad: prostredie je nevyhovujúce
Podľa názoru poisťovní združených v SLASPO tieto skutočnosti nasvedčujú, že podnikateľské prostredie na Slovensku nie je priaznivé na vykonávanie poisťovacej činnosti. Hlavným prejavom je stagnácia predpísaného poistného, nezáujem investorov o udržanie sídla poisťovní na území SR. Dôsledkom je nezáujem o poistenie, lebo jeho zmysel a význam nechápu nielen bežní občania, ale ani tí, ktorí majú v štáte rozhodovacie právomoci. SLASPO preto predložilo relevantným predstaviteľom regulačných a dohľadových inštitúcií podnety na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré by nezaťažili štát, ale podporili by možnosti obyvateľov a podnikateľských subjektov ľahšie získať prístup k svojmu vlastnému zabezpečeniu pre prípad choroby či staroby a ujmy na majetku.
Desatoro podnetov na zlepšenie podnikateľského prostredia
Vyvážený politický postoj k poisteniu
Štátni predstavitelia rôznych vládnych garnitúr stavali poisťovne do svetla ziskuchtivých molochov, ktorým záleží iba na zisku. Iba ojedinele sa verejne pripustila ich rola významných zamestnávateľov, investorov, podnikateľských subjektov, ktoré sa významne podieľajú na príjmoch štátneho rozpočtu prostredníctvom daní a poplatkov, a predovšetkým ich rola nositeľov rizika, ktorých dôležitosť sa preukazuje najmä pri katastrofických udalostiach. Toto prehliadanie významu komerčného poisťovníctva sa naplno prejavuje v nedostatočnej, zastaranej a nekoordinovanej legislatíve vzťahujúcej sa na poistenie. Chýbajú jasné ustanovenia o poistnej zmluve, spotrebiteľských právach, antidiskriminácii a pod. Príslušné ministerstvá (regulátori) nevyužívajú dôsledne odborný potenciál poisťovacieho sektora pri tvorbe legislatívy regulujúcej poisťovníctvo, napriek tomu, že ide o veľmi špecifickú oblasť finančného trhu, a teda k dispozícii je relatívne málo špecialistov, ktorí sa problematikou zaoberajú a rozumejú jej. Takíto odborníci zväčša pracujú priamo v poisťovníctve, a nie v štátnej správe.
Riešenie vidí SLASPO vo väčšom zapojení odborníkov z poisťovníctva do tvorby domácej legislatívy a do procesu prípravy oficiálnych stanovísk Slovenskej republiky, uplatňovaných v Rade EÚ a iných relevantných orgánoch EÚ. Logistika zapojenia trhu do týchto procesov by mohla mať rôznu formálnu podobu, napr. zriadenie obdoby českého Výboru pre finančný trh, ktorý je poradným orgánom Bankovej rady Českej národnej banky, alebo členstvo SLASPO v Rezortnej koordinačnej skupine zodpovednej za koordináciu politiky SR voči EÚ. Veľmi naliehavo sa žiada dosiahnuť, aby pri niektorých agendách, ako sú dôchodky a diskriminácia, spolupracovali viaceré kompetentné ministerstvá. Preto navrhujeme vytvoriť Komisiu na riešenie legislatívnych problémov poisťovníctva za účasti MS SR, MF SR, MPSVaR a NBS.
Podpora komerčného poistenia – prínos pre konsolidáciu verejných financií
Historicky je slovenské obyvateľstvo zvyknuté na absolútne zabezpečenie štátom. Preto komerčné poistenie ako doplnkový zdroj zabezpečenia na starobu, choroby alebo ujmy na majetku nie je bežným ľuďom dostatočne známe. To je na príčine, že poistenosť osôb a majetku je na Slovensku relatívne veľmi nízka, len ťažko porovnateľná s vyspelými európskymi krajinami. Príčinou nízkeho podielu je okrem historickej skúsenosti nášho obyvateľstva aj to, že žiadna z ponovembrových vlád sa nepokúšala zaviesť rozumnú ekonomickú motiváciu obyvateľov zabezpečiť sa proti rizikám staroby, choroby alebo ujmy na majetku. Predchádzajúca vláda dokonca vyslala opačný signál – zrušila daňovú úľavu pre tretí pilier a zakazovala poistiť majetok štátu, aby sa ušetrilo na poistnom. Zvýšenie samostatnosti osôb pri ochrane svojej osoby a majetku pred rizikami zníži pri nepriaznivých životných alebo prírodných situáciách tlak osôb na sociálne zabezpečenie od štátu.
V júni 2012 vydala Európska komisia Bielu knihu – Program pre primerané, bezpečné a udržateľné dôchodky (COM(2012) 55 ). Okrem iného hovorí o rozvíjaní doplnkového súkromného dôchodkového sporenia cestou daňových a finančných stimulov a kolektívneho vyjednávania. Pod doplnkovým súkromným dôchodkovým sporením sa tu však rozumejú nielen zamestnanecké a osobné dôchodky, ale aj životné poistenie a ďalšie formy akumulovania aktív, ktoré sa môžu využiť s cieľom zachovať životnú úroveň po odchode do dôchodku.
Sme presvedčení, že vývoj na Slovensku je v priamom rozpore s cieľmi, ktoré deklaruje tento dokument. Už predchádzajúca vláda zrušila daňovú podporu pre sporiteľov pre druhý (DDS) aj tretí (poistenie, sporenie) pilier a odstránili sa odvodové stimuly pre zamestnávateľov. Teraz sa vláda vrátila k daňovej podpore sporiteľov aj zamestnávateľov, ale iba pre účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia podľa zák. č. 650/2004 Z. z.
SLASPO je pripravené diskutovať s regulátormi o rozumnej ekonomickej motivácii. Rozumieme pod ňou inštitúty využívané vo vyspelých krajinách, napr. možnosť odpočítať poistné na životné poistenie z daňového základu alebo viazanie štátnej pomoci v prípade živelných pohrôm na individuálne poistenie (ak objekt bol poistiteľný, neposkytnúť pomoc z verejných zdrojov) a pod.
Oslobodenie štátu od neprimeraných záväzkov
Systém nastavený smernicou Solvency II má ambíciu takmer absolútne ochrániť klienta, voči ktorému má poisťovňa na základe poistnej zmluvy dlhodobé záväzky, pred insolventnosťou poisťovne. Preto sa domnievame, že aj aktivity štátu, z ktorých vyplýva povinnosť garantovať dlhodobé finančné záväzky voči občanom (najmä dôchodky z druhého piliera), by sa mali realizovať iba cez inštitúcie regulované porovnateľne s poisťovňami alebo priamo cez poisťovne. Zavedením prísnych pravidiel pre všetkých (podľa princípu rovnaké riziko – rovnaké pravidlá) by štát mal zabezpečiť rovnako obozretné narábanie s preberaním rizika a s finančnými prostriedkami s tým súvisiacimi, a tým sa vyhnúť priamej zodpovednosti štátu za prípadné finančné záväzky takýchto inštitúcií, teda aj tlaku na verejné financie.
Preto je SLASPO pripravené spolupracovať s relevantnými regulátormi (MF SR a MPSVaR) pri nastavovaní pravidiel pre činnosti súvisiace s dlhodobými záväzkami voči občanom. Vzhľadom na to, že podľa súčasného zákona o poisťovníctve môžu vykonávať poisťovaciu činnosť (t. j. prijímanie rizík a činnosti s tým súvisiace) iba poisťovne, ktorým bolo udelené povolenie podľa zákona 8/2008 Z. z., sme presvedčení, že akúkoľvek ďalšiu činnosť, ktorá nesie znaky poisťovacej činnosti podľa tohto zákona, môžu vykonávať iba poisťovne s týmto povolením. Aj činnosti, ako je vyplácanie dôchodkov z druhého piliera, prípadne aj úrazové poistenie (predtým poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za pracovné úrazy a choroby z povolania) by mali vykonávať iba poisťovne alebo iné inštitúcie, ktoré musia pracovať na základe rovnakých pravidiel pri preukazovaní schopnosti plniť dlhodobé záväzky (ide najmä o tvorbu technických rezerv a vykazovanie solventnosti) .
Plné znenie nájdete v časopise Poistné rozhľady, ktorý si môžete objednať na www.slaspo.sk.
Komentáre
Pridať komentár