V prvej časti tradičného rozhovoru pre portál oPojištění.cz sa Ivan Špirakus, generálny riaditeľ INSIA a predseda Asociácie českých poisťovacích maklérov, vracia k dopadom povodní na správanie klientov, k pretrvávajúcemu problému podpoistenia nehnuteľností, k vývoju práce s rizikom aj k tomu, ako sa do poistného trhu prebietajú politické zmeny, európska regulácia a postupná digitalizácia.
Ďakujem vám, pán riaditeľ, že ste si urobili čas pre tradičný rozhovor portálu oPojištění.cz, a na úvod sa spýtam, keby ste mohli jedným slovom charakterizovať rok 2025 v kontexte vývoja poistného trhu, aký výraz by ste zvolili?
Zhrnúť celý rok jedným slovom je vždy trochu skratkovité a zložité, pokiaľ by som však mal vystihnúť jeho podstatu, hovoril by som predovšetkým o stabilite. Rok 2025 totiž v kontexte poistného trhu nepriniesol žiadne dramatické zvraty, ale skôr pokračovanie vyváženého vývoja, a to napriek mnohým vonkajším i vnútorným výzvam, ktorým sme museli čeliť.
Oproti predchádzajúcim rokom, najmä roku 2024, možno s určitou úľavou konštatovať, že nedošlo k významným katastrofickým udalostiam ani k zásadným regulatórnym zásahom, ktoré by trh výrazne rozkolísaly. V porovnaní s obdobím, kedy sa sektor vyrovnával s vysokými škodami, rozsiahlymi legislatívnymi zmenami či tlakom na zásadné úpravy obchodných modelov, bol vývoj v roku 2025 relatívne pokojný a predvídateľný.
To však neznamená stagnáciu. Trh sa postupne posúval dopredu, objavovali sa nové témy a trendy, či už v oblasti geopolitických rizík, ďalšieho rozvoja umelej inteligencie alebo drobných regulačných úprav, ktoré je nutné priebežne reflektovať.
Zároveň sa podarilo realizovať množstvo pozitívnych a praktických krokov. Ako konkrétny príklad je možné uviesť spustenie aplikácie Búračka zo strany Českej asociácie poisťovní, ktorá predstavuje ďalší významný posun v digitalizácii a zjednodušení riešenia poistných udalostí. Aj z tohto pohľadu vnímam rok 2025 ako obdobie, ktoré síce neprinieslo zásadnú revolúciu, ale ponúklo toľko potrebnú stabilitu, na ktorej je možné ďalej stavať.
Existuje prirovnanie, podľa ktorého je poistný trh veľmi citlivým barometrom celkovej ekonomiky. Čo v tomto kontexte podľa vás rok 2025 ukázal o skutočnej kondícii českých firiem a domácností?
Poistný trh skutočne veľmi citlivo reaguje na to, v akej kondícii sa ekonomika nachádza, a z pohľadu roku 2025 mám pocit, že obraz českých firiem aj domácností je skôr povzbudivý. Samozrejme sa objavujú signály, ktoré treba vnímať, napríklad mierny nárast počtu bankrotov zhruba o osem percent, ale osobne to nevnímam ako niečo, čo by malo vyvolávať zásadné obavy. Keď sa na ekonomiku pozerám v širšom kontexte, vidím obdobie, ktoré fungovalo pomerne dobre. Pribúdalo novo poskytnutých hypoték, ľuďom rástli mzdy a veľmi pozitívne vnímam najmä to, že sa podarilo dostať infláciu na rozumnejšiu úroveň.
Mohlo by vás zaujímať: INSIA radí: PZP vs. havarijné poistenie. Čo potrebujete vedieť o poistení auta
Z pohľadu poisťovníctva je to dôležité nielen technicky, ale aj ľudsky – nižšia inflácia znamená menší tlak na rodinné rozpočty a zároveň menšiu nutnosť neustále zasahovať do poistných zmlúv. Podpoistenie, ktoré si nesieme z minulých rokov, samozrejme nezmizlo zo dňa na deň a stále predstavuje tému, ktorú musíme riešiť. Súčasné ekonomické prostredie ale dáva firmám aj domácnostiam lepší priestor sa k týmto veciam vracať s rozvahou, nie pod tlakom. Celkovo mám pocit, že kondícia českej ekonomiky je dobrá a bolo by skvelé, keby sa tento vývoj podarilo udržať čo najdlhšie.
Predminulý rok 2024 bol v znamení veľkých jesenných povodní, zmenil sa podľa vás po týchto udalostiach vzťah klientov a firiem k poisteniu? Mám tým na mysli, či je napríklad ich pohľad na poistné produkty menej formálny a skôr strategickejší?
Určitý posun bezpochyby nastal, najmä v regiónoch, ktoré boli povodňami zasiahnuté najviac. Práve tam si firmy aj domácnosti veľmi konkrétne uvedomili, akú rolu poistenie v krízových situáciách skutočne zohráva.
Súčasne verím, že aj samotné poisťovne si z týchto udalostí odniesli cenné skúsenosti, predovšetkým pokiaľ ide o priebeh a organizáciu likvidácie škôd. V oblastiach, kde sa poisťovniam podarilo klientom poskytnúť rýchlu a zmysluplnú pomoc, sa jasne potvrdilo, že poistný sektor je v okamihoch rozsiahlych škôd úplne kľúčový.
Rozhodujúca je dostupnosť riešenia, jeho efektivita a rýchlosť. Veľká časť poistných udalostí, najmä v rámci poistenia občanov, bola vyriešená v pomerne krátkom čase. Pri firemných škodách je naopak pochopiteľné, že celý proces trvá dlhšie, okrem iného kvôli nutnosti vyhodnotiť dopady prerušenia prevádzky.
Zároveň sa ukázalo, že bezprostredná osobná skúsenosť má výrazne silnejší vplyv ako sprostredkované vnímanie. V priamo zasiahnutých regiónoch bol posun vo vzťahu k poisteniu viditeľný, zatiaľ čo u klientov v iných častiach republiky, ktorí povodne sledovali skôr z diaľky, bol tento efekt obmedzenejší. Určitý posun v prístupe teda nastal, ale nešlo o zásadnú, plošnú zmenu. V tomto smere sa vývoj príliš nelíši od skúseností z predchádzajúcich povodní.
Vidíte dnes väčšiu ochotu klientov akceptovať vyššie ceny, spoluúčasti a limity, alebo skôr ďalej tlačia na cenu v každej situácii?
Určitý posun je viditeľný a nemožno ho prehliadať. Poistný trh si z posledných rokov odniesol celý rad skúseností, ktoré sa postupne premietajú do každodennej praxe aj do práce s klientmi. Česká asociácia poisťovní napríklad rozšírila a spresnila svoju kalkulačku pre stanovenie poistných čiastok pre občanov a zároveň podporila sériu odborných školení určených maklérom a sprostredkovateľom.
Práve cez tieto nástroje sa dlhodobo posilňuje dôraz na správne nastavenú poistnú čiastku, ktorý zostáva jednou z kľúčových tém celého trhu. Došlo tiež k zlepšeniu práce s povodňovými mapami a všeobecne s hodnotením rizík, čo umožňuje realistickejšie a presnejšie nastavenie poistných parametrov, či už ide o cenu, spoluúčasť alebo limity plnenia. Tieto kroky prispievajú k tomu, že diskusia s klientmi je dnes viac vecná a opretá o dáta, nie iba o cenu.
Domnievam sa tiež, že ďalší vývoj ešte zreteľnejšie ukáže, že české povodňové mapy aj celková úroveň analýzy rizík, ktorú máme k dispozícii, patria v medzinárodnom porovnaní k veľmi vyspelým a v mnohých ohľadoch predbiehajú prax v mnohých ďalších krajinách.
A aký máte názor na parametrické poistenie pri riešení katastrofických škôd? A vidíte v Česku priestor na jeho širšie využitie?
Priestor pre parametrické poistenie tu bezpochyby existuje, ale zatiaľ ide skôr o okrajové riešenie. Stále je to nástroj určený pre pomerne špecifické situácie a segmenty trhu. V zahraničí sa s ním stretávame častejšie, spravidla však na trhoch s nižšou mierou poistenosti, kde umožňuje aspoň základné a rýchle krytie pri rozsiahlych katastrofických udalostiach.
Princípom je rýchla výplata menších čiastok veľkému počtu poškodených, čo má v určitých situáciách svoje nesporné výhody. V českom prostredí sa zatiaľ najviac experimentuje s parametrickým poistením sucha, čo je veľmi zaujímavá téma najmä pre poľnohospodárstvo. Teoreticky by tento typ poistenia mohol nájsť uplatnenie aj v menších segmentoch, napríklad u drobných pestovateľov alebo záhradkárov.
Mohlo by vás zaujímať: Skupina Acrisure oznámila ďalšiu akvizíciu: Efficient Insurance Solutions (EIS)
Napriek tomu sa domnievam, že širšie nasadenie parametrického poistenia v najbližšej dobe na slovenskom trhu realistické nie je a zostane skôr záležitosťou úzko vymedzených oblastí. Typickým príkladom parametrického poistenia na vyspelých trhoch je poistenie počasia, kde sa plnenie odvíja od jasne definovaných údajov z meteorologických staníc, ako sú teplota alebo zrážky.
Problémom však v súčasnosti je, že v dôsledku klimatických zmien sú historické dáta stále menej vypovedajúce. To zvyšuje neistotu a rizikovosť tohto typu produktov, a poisťovne sa preto do ich širšieho ponúkania príliš nehrnú. Výsledkom je, že parametrické poistenie je dnes často nákladné a z pohľadu poistiteľnosti ťažko uchopiteľné.
Ako už ste načrtol, jedným z dlhodobo diskutovaných problémov českého poistného trhu je podpoistenie nehnuteľností. Vnímate v tejto oblasti nejaký posun k lepšiemu, alebo sa situácia u nás veľmi nelepší?
Podpoistenie je stále súčasťou českého poistného trhu a rozhodne nemožno povedať, že by sa tento problém podarilo definitívne vyriešiť. Zároveň je ale fér dodať, že v posledných rokoch došlo v tejto oblasti k určitému posunu.
Významná časť poistných zmlúv prešla revíziou a poistné sumy boli upravené tak, aby lepšie odrážali skokový rast cien nehnuteľností a stavebných nákladov, ku ktorému došlo najmä v rokoch 2022 a 2023. Pri novo dohodnutých zmluvách je situácia podstatne priaznivejšia ako v minulosti. Sprostredkovatelia dnes pracujú s výrazne kvalitnejšími nástrojmi na stanovenie hodnoty majetku a poisťovne zároveň vyvíjajú väčší tlak na to, aby nastavenie krytia zodpovedalo reálnym rizikám.
Vďaka tomu sú poistné čiastky pri nových kontraktoch vo väčšine prípadov nastavené oveľa presnejšie. Napriek tomu na trhu stále zostáva nemalý objem starších zmlúv, ktoré doteraz touto aktualizáciou neprešli a na úpravu poistných parametrov ešte len čakajú. Práve tu bude aj do budúcnosti ležať hlavný priestor na ďalšie zlepšovanie.
Ako v tomto boji s podpoistením funguje spolupráca medzi maklérmi, sprostredkovateľmi a poisťovňami?
Spolupráca medzi maklérmi, sprostredkovateľmi a poisťovňami sa v tejto oblasti podľa môjho názoru jednoznačne zlepšuje. Posun je viditeľný predovšetkým vďaka systematickému dôrazu na vzdelávanie. Prebehla celá rada odborných akcií a školení, ktoré opakovane zdôrazňujú zodpovednosť poisťovacieho sprostredkovateľa poskytovať klientovi náležitú starostlivosť, kvalifikovanú radu a pomôcť mu nastaviť poistnú čiastku čo najbližšie k reálnej hodnote.
Veľký dôraz je pritom kladený aj na samotné pochopenie princípu poistenia – teda na fakt, že poistná čiastka sa stanovuje dopredu a má v okamihu poistnej udalosti zodpovedať skutočnej výške škody, nie byť spätne „doháňaná“.
Pozornosť sa navyše neupína iba na poistenie nehnuteľností. Vo firemnom poistení sa výrazne akcentuje aj oblasť prerušenia prevádzky, kde je správne nastavenie limitov často ešte zložitejšie, ale o to dôležitejšie. Aj tu prebiehali cielené školenia a vzdelávacie programy. Nemenej významnou témou je poistenie zodpovednosti.
Výška náhrad sa totiž často odvíja od priemernej mzdy, ktorá v posledných rokoch výrazne rástla, a spolu s ňou sa zvyšujú aj potenciálne nároky na odškodnenie – či už ide o stratu na zárobku, bolestné alebo sťaženie spoločenského uplatnenia. Limity poistného plnenia sa preto musia prirodzene posúvať.
Aj tu sa v určitom zmysle stretávame s „podpoistením“, hoci nejde o klasický majetkový koncept. Pokiaľ sú totiž firmy alebo jednotlivci poistení na päť či desať miliónov českých korún, môže sa stať, že takýto limit jednoducho nebude stačiť, vyčerpá sa a zvyšok náhrady zostane na pleciach klienta. Práve na túto realitu sa dnes spolupráca všetkých zúčastnených strán stále viac zameriava.
Rok 2025 priniesol zásadnú politickú zmenu, prebehli voľby a máme v Česku novú vládu. Ako túto politickú zmenu vnímate a čo by mohla priniesť poistnému trhu?
Politická reprezentácia má bezpochyby významný vplyv na fungovanie celej ekonomiky, a tým aj na poistný trh. V tomto kontexte považujem za férové pripomenúť, že už v minulom období sa podarilo presadiť jeden veľmi dôležitý posun, konkrétne vo vnímaní rizík spojených s dlhodobou starostlivosťou. Zavedenie daňovej podpory tohto typu poistenia do daňovej legislatívy vnímam ako krok, ktorého význam sa naplno prejaví až s odstupom času.
Možno dnes ešte nepôsobí ako akútna téma, ale za desať či dvadsať rokov pôjde o zásadnú celospoločenskú otázku. Pokiaľ sa totiž dlhodobá starostlivosť nebude financovať zo súkromných zdrojov, nevyhnutne dopadne na verejné financie, ktoré – hoci to niekedy môže pôsobiť – rozhodne nie sú bezodné.
Pokiaľ ide o ďalší vývoj po nástupe novej vlády, bude kľúčové, akým smerom sa vydá hospodárska politika. Cesta masívneho zvyšovania výdavkov a rozdávania peňazí so sebou vždy nesie otázku, aký dopad to bude mať na ekonomiku, či už na exportne orientované podniky, ktoré sú pre Českú republiku zásadné, alebo na domácu spotrebu. Z pohľadu poistného trhu je pre mňa najdôležitejšia predovšetkým predvídateľnosť.
Firmy potrebujú stabilné a čitateľné prostredie, aby mohli plánovať, rozvíjať svoje podnikanie a zodpovedne pracovať aj s riadením rizík a poistením. V tejto chvíli je ale nutné povedať, že konkrétne kroky novej vlády zatiaľ nie sú dostatočne zreteľné, a preto je ťažké čokoľvek presne predvídať.
Skúsenosť nás napokon opakovane učí, že medzi predvolebnými sľubmi a následnou realitou vládnutia býva rozdiel. Videli sme to aj v minulosti, keď sa aj vlády, ktoré pôvodne deklarovali výrazne expanzívny prístup, nakoniec museli prispôsobiť ekonomickým limitom a realite verejných financií.
Je podľa vás reálne, že deklarovaná v úvodzovkách povedané „neláska“ časti vládnych strán k Európskej únii povedie k oslabeniu vplyvu európskych regulácií na finančné trhy?
Všeobecne sa dá povedať, že regulácia – či už v európskom, alebo domácom kontexte – je dnes stále častejšie vnímaná ako oblasť, kde sa v niektorých segmentoch dostala až na hranicu únosnosti. Aj preto som s určitou úľavou privítal napríklad iniciatívu Českej národnej banky, ktorá v rámci svojho balíka opatrení časť regulačných povinností zrušila alebo aspoň zmiernila.
Je pravda, že sa tieto kroky týkali predovšetkým úverového trhu a menej priamo poisťovníctva, ale už samotný signál smerom k racionalizácii regulácie považujem za veľmi dôležitý. Navyše išlo o krok, ktorý vznikol nezávisle od súčasných politických proklamácií novej vlády a bol realizovaný už v minulom roku.
Do budúcnosti možno očakávať, že tlak na určité zjednodušovanie alebo kultiváciu regulačného rámca bude pokračovať. Zároveň je ale potrebné zostať nohami pevne na zemi. Česká republika je členom Európskej únie a túto skutočnosť nikto zásadne nespochybňuje. Z toho jednoznačne vyplýva, že európska regulácia pre nás platí a bude platiť, bez ohľadu na to, aká silná alebo kritická je politická rétorika.
Deklarovaná „neláska“ k Európskej únii alebo k jej reguláciám sa navyše veľmi často vyčerpá na úrovni politických vyhlásení a do konkrétnej legislatívnej praxe sa vôbec nepremietne. O skutočnom oslabení vplyvu európskej regulácie na finančné trhy preto nemožno realisticky hovoriť. V tomto smere sú mantinely dané a žiadna zmena rétoriky ich sama o sebe neposunie.
Čo zásadné sa v roku 2025 odohralo v oblasti európskych smerníc? Prebehla nejaká revízia alebo zmena, ktorá vám dávala zmysel? A čo naopak bude pre trh skôr záťažou?
V priebehu roku 2025 sa v oblasti európskej legislatívy neobjavila žiadna zásadná nová smernica, ktorá by sa bezprostredne a výrazne dotkla poistného trhu. Naďalej je však rozpracovaná smernica Retail Investment Strategy, ktorej dokončenie sa očakáva v priebehu roku 2026.
Následne príde implementačná fáza, ktorá sa už konkrétne premietne predovšetkým do oblasti životného poistenia, najmä tam, kde sa prelína s investičnými prvkami. Pozitívne vnímam najmä to, že táto smernica počíta so stratégiou označovanou ako Digital First.
To by znamenalo výrazný posun oproti súčasnému, už pomerne archaickému nastaveniu, kedy má klient primárne nárok na všetky informácie v papierovej podobe a až potom si môže zvoliť digitálnu formu. Obrátenie tejto logiky považujem za krok správnym smerom a za zmenu, ktorá dáva zmysel ako z pohľadu klientov, tak celého trhu.
RIS má byť takzvaná omnibus smernica, ktorá má ambíciu upraviť či zjednotiť viac základných európskych predpisov naraz. Jej hlavné ťažisko ale leží v oblasti investovania, a preto sa poistného trhu dotýka skôr okrajovo. Konkrétne ide o segment, kde sa prelínajú investičné produkty so životným poistením s rezervotvornou zložkou. Práve tu možno očakávať dôsledky, zatiaľ čo pre väčšinu ostatných oblastí poisťovníctva nepôjde o zásadnú zmenu, ale skôr o ďalší administratívny rámec, s ktorým sa bude nutné naučiť pracovať.
A nie je to v súvislosti s touto smernicou taký pokoj pred búrkou?
Určitý pokoj pred väčšou zmenou to samozrejme môže byť. Zároveň je ale potrebné vnímať špecifiká českého trhu, ktoré ho v tomto ohľade odlišujú od mnohých iných európskych krajín. U nás dnes úplne prevažuje rizikové životné poistenie a zhruba deväťdesiat percent produkcie sprostredkovateľov i poisťovní je postavených práve na tomto type krytia.
Produkty typu Investment Based Insurance, teda takzvané IBIPs, preto už dlhšiu dobu nepredstavujú hlavný smer ani kľúčový problém českého trhu životného poistenia. Z tohto pohľadu je dopad pripravovaných európskych zmien na domáce prostredie obmedzenejší, než by to bolo na trhoch, kde majú investičné zložky v životnom poistení výrazne silnejšie postavenie, ako napr. vo Francúzsku či v Rakúsku.
Ďakujem vám za rozhovor.
V druhej časti rozhovoru sa s Ivanom Špirakusom venujeme tomu, ako geopolitická neistota ovplyvňuje zaisťovací trh, aké miesto má Európa v premieňajúcom sa globálnom usporiadaní a ako sa do poisťovníctva stále výraznejšie premieta umelá inteligencia. Reč prichádza aj na nové výzvy spojené s automatizovanou dopravou, vývojom v zdravotníctve a rastúcou energetickou náročnosťou moderných technológií, rovnako ako na ďalšie smerovanie Asociácie českých poisťovacích maklérov a na inovácie spoločnosti INSIA.
Komentáre
Pridať komentár