Daň na všetko, čo sa (zatiaľ) hýbe

Sny a plány

Najprv malá rekapitulácia: Brusel už dlho hľadá spôsob, ako pre seba vyrobiť vlastný zdroj príjmov, teda vymyslieť daň, ktorá sa bude vyberať na európskej úrovni, a nebude príjmom členských štátov, lež bruselskej byrokracie ako takej. Finančná kríza a „zachraňovanie“ bánk poskytli vhodnú zámienku. Vymyslela sa daň z finančných transakcií, ktorá by sa mala platiť z každého obchodu s dlhopismi či akciami (navrhnutá sadzba 0,1 % z objemu), ako aj s derivátmi (0,01 % z objemu).

Jej existenciu zdôvodňuje ušľachtilá myšlienka: nech sa banky, ktoré, ako každý vie, spôsobili finančnú krízu (lebo boli nezodpovedné), pekne poskladajú na náklady, ktoré mali jednotlivé vlády (sú vo finančnej a dlhovej kríze, samozrejme, nevinne) s nápravou škôd. A aby bolo jasné – túto daň nechcú iba vlády, ale podľa prieskumu aj 64 percent obyvateľov únie.

Pôvodne navrhovala Európska komisia zavedenie FTT na území celej EÚ, čo však odmietli Briti a Česi. Potom prišla s návrhom na jej zavedenie v rámci eurozóny. Ani to sa nestretlo s pochopením: tentoraz Holandska. Brusel sa však nevzdal, a tak poradil krajinám, ktoré FTT chcú, aby rozbehli spoločné rokovania o nej v rámci režimu tzv. posilnenej spolupráce. A tak sa jedenásť nadšencov ďalej uberá vpred za dobrodružstvom, o dôsledkoch ktorého pravdepodobne nemá ani tušenia. Rovnako nemajú jasno ani v tom, na čo peniaze získané z FTT Brusel použije, ako sa FTT bude vyberať, ktoré investičné nástroje postihne atď. Na druhej strane už vedia, že získajú z FTT sumu približne 35 mld. eur. Toľko fakty. Ako to však bude vyzerať v praxi?

Realita

FTT je niečo, čo sa dá bez preháňania nazvať akousi „daňou na všetko, čo sa (vo finančnom svete) hýbe“. Ak individuálny občan, obchodník s cennými papiermi, banka, poisťovňa, dôchodkový správca bude chcieť kúpiť či predať cenný papier, akcie, dlhopisy či deriváty, za každú túto transakciu zaplatí spomínanú sadzbu. A to prosím dvakrát – raz pri nákupe, druhýkrát pri predaji.

Finančné inštitúcie, ktoré spravujú peniaze svojich klientov, obchodujú s cennými papiermi v portfóliách pravidelne, aby zabezpečili nielen primeraný výnos, ale aj bezpečnosť uložených peňazí prostredníctvom diverzifikácie. FTT tak odsaje podstatnú časť výnosov – nejde totiž „iba“ o 0,1 %, ale o to, že daň z jedného cenného papiera sa zaplatí mnohokrát. Po zavedení FTT tak cena všetkých dotknutých cenných papierov logicky klesne.

Konzultačná a výskumná spoločnosť London Economics už vyčíslila prvé odhady strát, aké jednotlivé krajiny utrpia týmto „vymazaním“ časti hodnoty cenných papierov. V prípade Nemecka je to približne 151 mld. eur, Španielsko príde asi o 80 mld. eur. Najhoršie však dopadne Taliansko, ktoré by stratilo takmer 205 mld. eur. Kuriózne je, že napríklad Británia stratí 4,5 mld. eur, a to napriek tomu, že FTT sa v tejto krajine nezavedie. Práve to je najväčšia zákernosť FTT: jej extrateritoriálne účinky aj na krajiny, ktoré s ňou formálne nemajú nič spoločné. Straty – nestraty, všetko jedno. Hlavne že Brusel si príde na svojich 35 mld. eur!

Mimochodom, je vôbec isté, že sa po zavedení FTT podarí vyzbierať takú sumu? História hovorí, že nie. Daň veľmi podobnú FTT zaviedli v roku 1984 vo Švédsku, kde v tom čase tiež mali veľké očakávania. Nakoniec sa ukázalo, že finančné transakcie, a s nimi aj inštitúcie a pracovné miesta v tejto sfére, sa Švédsku úspešne vyhli, a krajina získala z dane sotva 5 % očakávaného výnosu. V polovici deväťdesiatych rokov ju s hanbou a v tichosti zrušili. Dnes je Švédsko popri Veľkej Británii, Českej republike, Holandsku a Luxembursku jedným z hlasných kritikov FTT.

A čo ľudia?

Prvotné komentáre analytikov hovoria o tom, že FTT sa dotkne „aj bežných ľudí“. Nie je to tak: daň sa dotkne a v plnej miere ju zaplatia iba bežní ľudia, klienti finančných inštitúcií: vkladatelia, poistení, investori, budúci dôchodcovia. Teda my všetci. Firmy, ktoré FTT budú odvádzať, totiž nemajú iné peniaze než tie, ktoré získajú od svojich klientov. Takže je ilúzia myslieť si, že mňa sa to nedotkne – alebo iba čiastočne. Vlády rady argumentujú tým, že FTT sa netýka bežných vkladov občanov.

Otázka: čo myslíte, čo robí banka s peniazmi, ktoré si u nej uložíte napríklad na termínovaný vklad? Jednak ich ďalej požičia, jednak časť investuje – zväčša do konzervatívnejších cenných papierov, ako sú napríklad dlhopisy s kratšou dobou splatnosti – a za ich obchodovanie bude musieť odvádzať FTT. Bežní vkladatelia tak daň pocítia na nižších úrokových sadzbách. Oveľa horšie však dopadnú ľudia sporiaci si na dôchodok – z dlhodobého hľadiska im FTT ukrojí značnú časť ich úspor.

Európska komisia tvrdí, že zavedenie FTT je správne, pretože ho podporujú aj dve tretiny občanov. V takom prípade nám chce vlastne povedať, že dvaja z troch Európanov tlieskajú tomu, že budú okradnutí o časť svojich peňazí.

Tým sa však zlé správy nekončia. Po zavedení FTT môže každá krajina, ktorá sa k nej prihlási, zabudnúť na rast počtu nových pracovných miest vo finančnom sektore. Práve naopak, môže sa dôvodne obávať odlivu už existujúcich firiem do krajín, v ktorých sa FTT neplatí. Sú to ďalšie straty na daniach a zhoršenie fiškálnej situácie. To nič, najmä že to ľudia chcú a Brusel bude mať 35 mld. eur – ani o ich použití sa zatiaľ nič nevie. Možných negatívnych dopadov je neúrekom, ich analýze bude treba venovať osobitný článok.

A čo Slovensko?

Na záver si dovolím ešte poslednú otázku: Prekvapuje vás, že v skupine jedenástich štátov, ktoré sa k tomuto nezmyslu hlásia, je aj Slovensko? Mňa nie. Naše finančné inštitúcie boli vyzdvihované ako tie zodpovednejšie a žiadnu z nich nemusela vláda zachraňovať. Na druhej strane, keď treba platiť za iných, postavíme sa prví do radu. Najprv si zničíme vlastný finančný sektor a zamestnanosť v ňom, potom nám EÚ pošle nejaké dotácie na rozvoj politiky zamestnanosti mladých. Geniálne.  A opäť sa povie: bez peňazí z EÚ by sme neprežili.

Plné znenie nájdete v časopise Poistné rozhľady, ktorý si môžete objednať na www.slaspo.sk.

Miroslav Čamek

manažér pre životné poistenie

Slovenská asociácia poisťovní