1. Zdanenie poistenia je štandard používaný v EÚ.
Pravdou je, že viacero európskych štátov vyberaním nepriamych daní alebo parafiškálnych
odvodov fakticky iba obchádza smernicu 2006/112/ES (pôvodne z roku 1977), na základe
ktorej je poisťovníctvo v EÚ oslobodené od dane z pridanej hodnoty, pretože neslúži
k vytváraniu novej pridanej hodnoty, ale k obnoveniu hodnôt, ktoré už existovali, ale boli
zničené alebo poškodené poistnou udalosťou.
Rôzne štáty majú k takémuto konaniu rôzne motívy. Spoločným znakom vo väčšine civilizovaných štátov však je, že daň z poistného, resp. parafiškálne odvody, slúžia ku konkrétnemu účelu, alebo sú vyvážené iným systémovým opatrením – napr. ak je zavedená daň z poistného v životnom poistení, tak neexistuje žiadna daň z výnosu, je podporované ukončenie poistnej zmluvy v riadne dohodnutom čase
a daňovo znevýhodnené je iba predčasné ukončenie zmluvy.
2. Navrhovaná daň z poistného nahrádza nesystémový a neefektívny odvod z poistného
z neživotných poistení, zavedený od 1. 1. 2017.
„Nesystémový a neefektívny“ odvod 8 % z neživotných poistení bol zavedený od roku 2017
s odôvodnením, že sa „iba“ rozširuje povinnosť poisťovní platiť taký istý odvod, ako sa platí
už od roku 2002 z PZP.
Rozšírenie povinnosti platiť odvod z povinného poistenia aj na všetky dobrovoľné neživotné poistenia bolo samo osebe neústavné, hlavným dôvodom zrejmej neústavnosti pôvodného návrhu celoplošného odvodu však bola retroaktivita. Preto bol tento odvod nakoniec zavedený iba na poistné zmluvy, ktoré boli uzavreté po 1. januári 2017 (tzv. nové zmluvy) a vôbec sa netýkal životných poistení.
Preto tvrdenie predkladateľa, že sa iba nahrádza odvod daňou, je neúplné a v rozpore
so skutočnosťou, že sa navrhuje celoplošná daň na všetky poistenia, nielen neživotné, ale aj
životné, a nielen na nové zmluvy, ale na všetky, t. j. aj „staré“.
Navyše – návrh zákona, tak ako bol predložený do MPK, je opätovne nesystémový
a opätovne umožňuje nejednoznačný výklad. Táto nesystémovosť je umocnená návrhom
rôznych sadzieb dane pre jednotlivé odvetvia, ktoré spôsobia rôzne aplikačné problémy
(napr. úrazové poistenie ako samostatné poistenie bude posudzované inak ako pripoistenie
v životnom poistení), ale aj kombinácia viacerých rizík na jednej poistnej zmluve (napr.
cestovné poistenie) bude implementovateľná len za cenu vysokých nákladov.
3. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenska
Návrh zákona opätovne vyvoláva obavy z jeho retroaktívneho uplatňovania, keďže daň
sa uplatňuje na všetky poistné zmluvy, aj tie uzavreté pred účinnosťou zákona. Vznikne nová
daňová povinnosť, ktorá v čase uzatvorenia zmluvy nebola známa, čím sa dávnejšie
uzatvorená zmluva môže stať pre jednu zúčastnenú stranu nevýhodná. Buď pre klienta alebo
pre poisťovňu, podľa toho, na koho ťarchu sa daňová povinnosť bude realizovať.
4. Návrh zákona nebude mať vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
z pohľadu vytvárania bariér.
V skutočnosti zavedením dane na životné poistenia pôjde o výraznú konkurenčnú nevýhodu
poistenia voči investičným/sporiacim produktom ostatných subjektov finančného trhu (napr.
podielovým fondom, dôchodkové sporenie) a životných poisťovní oproti ostatným
poskytovateľom finančných služieb.
5. Nižšia sadzba dane pre poistenie úrazu a choroby má sociálny rozmer.
Návrh predpokladá sadzbu dane pre poistenie úrazu a choroby vo výške 4 % , kým na väčšinu
neživotných poistení až 8 %. Tvrdenie, že zdanenie poistení, ktoré majú vyslovene pomôcť
ľuďom v núdzi, má sociálny charakter, pretože sa použije nižšia daň, považujeme za cynické.
6. Administratívne náklady sektora nie je možné kvantifikovať.
MF SR uvádza náklady na strane FR SR (276 tis. EUR), ale ohľadom administratívnych
nákladov podnikateľských subjektov je v doložke vplyvov konštatované, že poisťovniam síce
vzniknú rôzne administratívne náklady (zmena IT systémov, s prekalkulovaním cien poistných
produktov, s úpravou poistných zmlúv, ako aj s vedením a uchovávaním záznamov
potrebných pre správne určenie dane), ale nie je možné ich kvantifikovať.
Navrhovateľ však poisťovniam ani nedal šancu to kvantifikovať, pretože sektor sa o obrovskej administratívnej náročnosti dozvedel až z návrhu zákona zverejneného v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
7. Vyhodnotenie konzultácii
Ministerstvo financií SR uvádza, že pri konzultácii SLASPO víta zmenu odvodu na daň, ale že ich postoj
k dani je opatrný, keďže nebol predložený žiadny konkrétny návrh, a že kladne prijali informáciu, že sa daň bude vzťahovať iba na odvetvia neživotného poistenia. Tiež žiadali o dostatočný čas na implementáciu , najmenej do 1.1.2019.
Realita návrhu zákona, ktorý uvažuje so zdanením všetkých poistení (aj životných) , s rôznymi
sadzbami, bez primeraného času na prípravu, však ide vysoko nad rámec konzultácií. S poľutovaním konštatujeme, že konzultácia sa úplne minula účinkom.
Negatívne dôsledky návrhu pre poistníkov:
- Daň negatívne ovplyvní rozpočet všetkých poistníkov – rovnako verejnej správy, podnikov,
ale aj domácností (MF SR si je toho plne vedomé) - Nepriama daň z poistného má byť platená poisťovňou na ťarchu poistníkov pri každom
platení bežného poistného v životnom a v neživotnom poistení bez toho, aby bola
kompenzovaná primeranými daňovými úľavami na „výstupe“, t. j. napr. v životnom poistení
pri vyplácaní poistného plnenia, kde je výnos zaťažený daňou z príjmu. - Občania (spotrebitelia) budú postihnutí trojnásobne:
o V oblasti životného poistenia pôjde trojnásobné zdanenie, pretože poistenie si platia
zo zdaneného príjmu, zdanený majú aj výnos z poistenia, a ešte by mali zaplatiť aj
daň z poistného, čo pri súčasnej výnosnosti aktív môže vo výsledku znamenať celkový
záporný výnos.
o Neživotné poistenie si občan tiež kupuje zo zdanených peňazí, za svoje zodpovedné
správanie zaplatí daň, a na rozdiel od podnikateľských subjektov si poistné nemôže
odpočítať zo základu dane.
Negatívny dopad na sektor poisťovníctva
- Stagnácia resp. zníženie záujmu o poistenie, ktorý je už v tejto chvíli aj tak veľmi nízky.
- Obmedzenie investícii do vývoja, IT a skvalitňovania služieb klientom, a tým aj zhoršenie
konkurenčného postavenia v porovnaní s inými subjektmi finančného trhu.
Účelnosť využitia finančných prostriedkov získaných z dane z poistenia - Podľa návrhu zákona budú poisťovne daň z poistenia vyberať a platiť do štátneho rozpočtu.
Predkladateľ nikde neuvádza, ako budú finančné prostriedky zodpovedne sa správajúcich
občanov a firiem použité. Nová daňová povinnosť by možno bola akceptovateľnejšia, ak by
predkladateľ, rovnako, ako je štandardné v ČŠ EÚ, ktoré ju majú zavedenú, účelovo viazal
získané financie na prevenciu, príp. odstraňovanie následkov poistných udalostí.
Navrhovanou daňou sa však získané finančné prostriedky stratia v štátnom rozpočte a reálne
sa tak daň z poistenia stáva iba ďalšou daňou a poistenie sa stáva luxusom, hoci je a malo by
zostať základnou nutnosťou ochrany zdravia, majetku, či vlastnej zodpovednosti FO a PO.
Fakty o poisťovníctve na Slovensku:
- Komerčné poisťovníctvo plní historicky rolu doplnku štátneho systému sociálneho
zabezpečenia, pretože tí ľudia, ktorí v prípade nepriaznivej udalosti majú nárok na plnenie
z poisťovne, nežiadajú štát o sociálnu alebo inú podporu. - V roku 2016 poisťovne na Slovensku vykázali náklady na poistné plnenia vo výške takmer 1,3
mld. eur. - Podiel poistného na HDP sa na Slovensku pohybuje pod úrovňou 3 % a má v ostatných rokoch
klesajúcu tendenciu (pre porovnanie v roku 2015 bol priemer tohto podielu v krajinách OECD
8,8 %). - Klesá počet poisťovní so slovenskou licenciou, ktorých je v súčasnosti 16 (pred piatimi rokmi
ich bolo 20). - Napriek tomu sektor poisťovníctva prispel za rok 2016 do štátneho rozpočtu sumou 64,5 mil.
EUR (daň z príjmu vo výške 51,4 mil. Eur a osobitný odvod z regulovaných odvetví vo výške
13,1 mil. EUR). - Ďalších vyše 22 mil. eur odviedli poisťovne poskytujúce povinne zmluvné poistenie MV SR
ako 8 % odvod na osobitný účet MV SR, z ktorého sa uhrádzajú náklady na plnenie úloh
súvisiacich s bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky - Daňové zaťaženie poisťovní sa už teraz pohybuje nad úrovňou 28 %.
Komentáre
Pridať komentár