Ak však vodič spôsobí nehodu na nevhodných pneumatikách, môže prísť o časť poistného plnenia z havarijného poistenia, v niektorých prípadoch dokonca o celé plnenie. Pri povinnom zmluvnom poistení (PZP) zase môže poisťovňa za zákonom stanovených podmienok požadovať od vinníka náhradu časti alebo celej vyplatenej sumy, teda uplatniť si takzvaný regresný nárok.
Poisťovne pritom postupujú rozdielne. Superpoistenie.sk upozorňuje aj na konkrétny prípad z tohto roka, keď slovenská poisťovňa znížila motoristovi poistné plnenie z havarijného poistenia o 50 %.
„Začiatkom roka 2026 riešila jedna zo slovenských poisťovní nehodu vozidla na zasnežených cestách v Tatrách. Auto malo obuté letné pneumatiky, dostalo šmyk, zišlo z vozovky a narazilo do stromov. Poškodenie bolo také rozsiahle, že išlo o totálnu škodu. Polícia označila nesprávny typ pneumatík za príčinu nehody, a tak poisťovňa pristúpila ku kráteniu plnenia z havarijného poistenia o 50 %,“ opisuje konkrétny prípad Vladimír Cvik, výkonný riaditeľ Superpoistenie.sk, podľa ktorého tento prípad ukazuje, že nesprávne pneumatiky môžu mať okrem bezpečnostných následkov aj výrazný finančný dosah.
„Pri drahšom vozidle môže aj čiastočné krátenie poistného plnenia znamenať stratu stoviek či tisícov eur. Vodiči by preto nemali vnímať prezutie len ako zákonnú povinnosť, ale aj ako faktor, ktorý môže ovplyvniť riešenie poistnej udalosti,“ upozorňuje Vladimír Cvik.
Poisťovne nemajú úplne totožné pravidlá. Rozhoduje aj príčina nehody
Z podkladov a vyjadrení poisťovní, ktoré získalo Superpoistenie.sk, vyplýva, že nevhodné pneumatiky nemusia vždy automaticky znamenať úplnú stratu nároku na poistné plnenie z havarijného poistenia. Pri posudzovaní nehody je dôležité najmä to, či pneumatiky preukázateľne prispeli k jej vzniku alebo zväčšili celkový rozsah škody.
Poisťovne pri dokazovaní využívajú policajné záznamy, obhliadku vozidla vrátane merania hĺbky dezénu, fotodokumentáciu a v sporných prípadoch aj znalecké posudky. Rozdiely sú však v samotných poistných podmienkach. Niektoré poisťovne definujú, že môžu pristúpiť k primeranému kráteniu podľa toho, či vodič porušil povinnosť a či to malo podstatný vplyv a prispelo ku vzniku nehody alebo zväčšeniu škody.
Iné majú stanovené konkrétne sankcie ako určité % z plnenia pri porušení povinnosti udržiavať vozidlo v riadnom technickom stave. Existuje aj úplná výluka z plnenia, ak vozidlo v čase havárie nespĺňalo podmienky zákona o cestnej premávke alebo bolo technicky nespôsobilé.
„Neexistuje jednotné percento, o ktoré poisťovne pri nevhodných pneumatikách znižujú plnenie. Jedna z poisťovní má napríklad v podmienkach havarijného poistenia stanovenú sankciu vo výške 25 % z poistného plnenia za porušenie povinnosti udržiavať vozidlo v riadnom technickom stave. Každý prípad sa posudzuje podľa okolností a konkrétneho znenia poistnej zmluvy a jej podmienok.
Platí ale zásadné pravidlo, že ku kráteniu alebo odmietnutiu plnenia zo strany poisťovne má prísť len vtedy, ak vodič vedome porušil svoje povinnosti a či toto porušenie malo podstatný vplyv na vznik nehody alebo rozsah škody. Samotné letné pneumatiky v zimných mesiacoch, keď je vozovka inak suchá a bez snehu či námrazy a takéto podmienky nemožno očakávať ani na plánovanej trase, ešte automaticky neznamenajú príčinu vzniku nehody a následne dôvod na krátenie. Jednoducho súvislosť a podstatný vplyv na škodu je rozhodujúci,“ vysvetľuje Vladimír Cvik zo Superpoistenie.sk.
Prípady krátenia plnenia z dôvodu nevhodných pneumatík pritom nie sú podľa oslovených poisťovní veľmi časté, v priemere jednotky prípadov mesačne. Presné súhrnné štatistiky za celý slovenský trh však nie sú k dispozícii.
Pri PZP môže poisťovňa požadovať vyplatené peniaze späť
Kým havarijné poistenie kryje škody na vlastnom vozidle, povinné zmluvné poistenie (PZP) slúži na náhradu škôd, ktoré vodič spôsobí iným účastníkom cestnej premávky. Aj pri PZP však môžu nevhodné pneumatiky predstavovať finančné riziko. Ak poisťovňa vyplatí poškodenému náhradu škody, v prípade porušenia povinnosti a za zákonom stanovených podmienok môže následne požadovať od vinníka vrátenie časti alebo celej vyplatenej sumy. Ide o takzvaný regresný nárok.
Mohlo by vás zaujímať: Október je najrizikovejší pre stret so zverou. UNIQA vtedy eviduje o 80 % viac škôd
Pri technicky nespôsobilom vozidle je podstatné, či vodič o jeho nevyhovujúcom stave vedel a či tento stav súvisel so vznikom škody. Týkať sa to môže napríklad pneumatík so zjazdeným dezénom, ktoré už nespĺňajú zákonné požiadavky. Pri použití letných pneumatík na zasneženej ceste je právne posúdenie zložitejšie a závisí od okolností konkrétnej nehody.
„Vodiči často predpokladajú, že keď majú uzatvorené PZP, škodu spôsobenú inému vozidlu za nich jednoducho zaplatí poisťovňa. Za určitých okolností však môže poisťovňa následne požadovať peniaze od vinníka. Preto netreba podceňovať ani technický stav pneumatík, najmä ich opotrebenie a hĺbku dezénu,“ dodáva Vladimír Cvik.
Na Slovensku rozhoduje počasie, v zahraničí aj kalendár
Na Slovensku nemajú vodiči osobných áut stanovený pevný termín, odkedy musia používať zimné pneumatiky. Rozhodujúce sú podmienky na cestách. Povinnosť vzniká pri súvislej vrstve snehu, ľadu alebo námrazy na vozovke, pričom vodič musí zohľadniť aj to, či možno takéto podmienky na trase očakávať. Minimálna hĺbka dezénu zimných pneumatík je 3 mm.
Mohlo by vás zaujímať: INSIA má novú digitálnu tvár. Ukazuje, kým sme dnes
V susedných krajinách sa však pravidlá líšia. V Česku platí obdobie od 1. novembra do 31. marca a v Rakúsku od 1. novembra do 15. apríla. Ani v týchto krajinách však samotný dátum neznamená automatickú povinnosť jazdiť na zimných pneumatikách. Rozhodujúce sú zimné podmienky, ich očakávaný výskyt alebo príslušné dopravné značenie.
V oboch krajinách sa zároveň vyžaduje minimálna hĺbka dezénu 4 mm. Naopak, Maďarsko a Poľsko všeobecnú povinnosť používať zimné pneumatiky nemajú. Nasledujúce porovnanie sa týka osobných a úžitkových vozidiel do 3,5 tony.
*V Maďarsku a Poľsku ide o všeobecné minimum hĺbky dezénu.
„Pri cestách do zahraničia nestačí sledovať len aktuálne počasie na Slovensku. Najmä v Rakúsku a Česku sa môžu vodiči stretnúť s odlišnými pravidlami. Odporúčame preto overiť si podmienky v každej krajine, cez ktorú plánujú cestovať. Správne pneumatiky totiž nie sú len otázkou bezpečnosti a dodržiavania predpisov. V prípade nehody môžu rozhodovať aj o tom, koľko peňazí vodič napokon dostane od poisťovne,“ uzatvára Vladimír Cvik zo Superpoistenie.sk.


Komentáre
Pridať komentár