Tento nečakaný rozdiel už môže ovplyvňovať distribúciu tepla po celom svete. Stále je ale s týmto procesom spojených niekoľko otáznikov.
Hmotnosť ľadu, ktorý zmizol medzi rokmi 1985 a 2022, bola expertmi podhodnotená až o 20 %, teda o viac ako 1 000 gigaton (1 bilión ton). Stalo sa tak prehliadaním vplyvu topenia po obvode Grónska, kde majú ľadovce kontakt s morom, napísali vedci v článku zverejnenom v polovici januára v časopise Nature.
Výskumný tím skombinoval na základe niekoľkých verejne dostupných zostáv dát viac ako 235 000 pozorovaní koncových bodov ľadovcov a vytvoril „ľadovú masku", ktorá zobrazuje rozsah ľadového príkrovu každý mesiac v rokoch 1985 až 2022.
„Prekvapením bola práve všadeprítomnosť trendu redukcie,“ povedal Chad Greene, odborník na ľadovce z pracoviska NASA´s Jet Propulsion Laboratory v kalifornskej Pasadene a hlavný autor štúdie. „S výnimkou jedného malého ľadovca, ktorý mierne rástol, všade, kam sme sa pozreli, dochádza k ústupu. Je to zrejmé na každom rohu ostrova,“ povedal Greene.
Hladina morí stúpa
Zmenšovanie grónskeho ľadového príkrovu už prispieva k vyššej hladine mora, ale topenie ľadovcov, ktoré Greene a jeho tím študovali, malo pravdepodobne zatiaľ minimálny dopad, pretože k nemu dochádzalo v hlbokých fjordoch ústiacich do oceánu, kde bol ľad už z väčšej časti pod vodou.
Mohlo by vás zaujímať: Aplikácia AutoMobil od INSIA je vynikajúco hodnotená. Je k dispozícii na stiahnutie zadarmo
S tým, ako táto časť ľadovcov mizne, sa však topenie vo vnútrozemí pravdepodobne zrýchli a podstatnejšie sa zvýši hladina morí, pretože voda z ľadovcov bude prúdiť do oceánu. „Sme svedkami toho, že upchávka v tomto úzkom hrdle bola odstránená, a v dôsledku toho mohli ľadovce v celom Grónsku urýchliť proces topenia,“ povedal Greene. „Keď odstránite ľad z fjordu, ľadovce sa zrýchlia a začnú prispievať k zvyšovaniu hladiny morí.“
Výpočet, o koľko viac ľadu sa stratí a ako rýchlo, závisí aj od citlivosti rôznych ľadovcov na klimatické zmeny. Rozloha ľadovcov sezónne kolíše; v zime rastú a v lete ustupujú. Vedci predpokladali, že tie, ktoré sa sústavne menili najviac, sú pravdepodobne najcitlivejšie na zmeny životného prostredia a globálne otepľovanie. „Toto zistenie je akýmsi smerom, kde hľadať ľadovce, ktoré budú v najbližších niekoľkých desaťročiach potenciálne najväčšími hráčmi pri zvyšovaní hladiny morí,“ konštatoval Greene.
Grónska ľadová pokrývka ustupuje aj kvôli vyšším globálnym teplotám, spôsobeným spaľovaním fosílnych palív človekom. Pred touto štúdiou sa celkový úbytok hmoty z príkrovu doteraz odhadoval na približne 5 000 gigaton, ako uvádza IMBIE, platforma pre medzinárodnú spoluprácu polárnych vedcov. Pokiaľ by sa všetok tento materiál rozpustil, hladina morí by mohla stúpnuť o viac ako 7 metrov.
Vplyv na cirkuláciu
Medzitým je úbytok ľadovcov v dôsledku odlamovania ľadovcov, kedy sa ľadovce rozpadajú a ich diely postupne odplávajú do mora, už natoľko významný, že môže ovplyvňovať cirkuláciu oceánov a distribúciu tepelnej energie po celej zemeguli, naznačuje štúdia. To by mohlo mať zvláštny význam pre atlantickú poludníkovú cirkuláciu alebo AMOC.
Mohlo by vás zaujímať: Chystáte sa tento rok na lyže alebo snowboard do zahraničia? Pozor na povinnosti na zjazdovkách!
AMOC je možné popísať ako planetárny dopravný pás energie, ktorý cirkuluje teplú vodu z nižších zemepisných šírok do severného Atlantiku a späť. Okrem toho, že táto cirkulácia otepľuje veľkú časť Európy a Spojeného kráľovstva, prináša so sebou aj živiny, ktoré sú kľúčové pre udržanie života v oceánoch.
Každoročné zamŕzanie povrchu Severného ľadového oceánu je hnacím motorom dopravného pásu. Ľad nemôže obsahovať soľ, a tak keď arktický morský ľad zamrzne, soľ je vytláčaná a klesá na dno mora. Táto hustejšia slaná voda potom prúdi na juh, čo zase naopak ťahá teplú vodu na sever.
Vedci sa rozchádzajú v názore na to, či sa AMOC blíži ku kritickému bodu, kedy by aj relatívne malé množstvo topiacej sa sladkej vody mohlo tento cyklus narušiť. Zdá sa však pravdepodobné, že väčší príliv z topenia by mohol mať na to určitý vplyv. „Zistili sme tisíc gigatún strateného ľadu navyše. Teraz hovoríme analytikom oceánov: dajte to do svojich modelov a uvidíte, či to niečo ovplyvní,“ povedal Greene.
„Množstvo 1 000 gigaton je významné – oveľa väčšie, než som predpokladala,“ pripustila Julienne Stroeve, vedecká riaditeľka neziskovej skupiny odborníkov na Arktídu Arctic Basecamp a profesorka polárnych pozorovaní a modelovaní na University College London. Aj podľa Stroeve je potrebné preskúmať, aký vplyv môže mať taký objem na oceánsku cirkuláciu.
Jediná oblasť planéty, ktorá sa ochladzuje, sa teraz nachádza pri juhovýchodnom pobreží Grónska, v oceáne, čo by mohlo byť spôsobené „osviežením“ oceánu väčším množstvom vody z roztopeného Grónska.
Či to prispieva aj k väčším zmenám v oceánskej cirkulácii, čiastočne závisí od toho, kde sladká voda nakoniec skončí, pretože ľadovce odplávajú z Grónska a roztápajú sa. Ide o to, aké je množstvo sladkej vody, ktorá sa dostáva do oceánu, povedala Julienne Stroeve.
Až doteraz sa vedci domnievali, že väčšina úbytku ľadu v Grónsku je spôsobená zvýšeným povrchovým topením, nie však deformáciou súvislej vrstvy ľadu a odlamovaním obrovských blokov, aj menších kusov ľadovcového ľadu z ľadovcov. „Teraz ma ale zaujíma, aká je hmotnostná bilancia medzi odlomením ľadovca a povrchovým topením, pretože mnoho vedcov tvrdilo, že povrchové topenie je dôležitejšie,“ povedala Stroeve. „Ale toto zistenie by mohlo tento príbeh zmeniť.“
Komentáre
Pridať komentár