Pozrime sa, s akými mantinely sa musia poisťovatelia vyrovnávať a aké majú možnosti reakcie na jednotlivé varianty riešení, a to vrátane tvrdého Brexitu. K tomu možno využiť rozbor zverejnený portálom Versicherungswirtschaftheute.
Pre poisťovateľov so sídlom v Spojenom kráľovstve, ktorí uzavreli cezhranične poistnú zmluvu napríklad s nemeckým poistníkom, vzniká v každom prípade potreba reagovať, a to bez ohľadu na skutočnosť, či vystúpenie bude s dohodou, alebo bez dohody. Otázkou je len, koľko času zostáva na adaptáciu na nové regulačné rámcové podmienky.
V súčasnej dobe prevádzkujú britskí poisťovatelia cezhraničné poisťovacie činnosti napríklad v Nemecku na báze princípu jedinej licencie (či európskeho pasu) podľa Čl. 15 ods. 1 smernice 2009/138 / ES Solventnosť II. V tomto ustanovení je zhruba upravené, že (udelené) povolenie je platné pre celé Spoločenstvo, pričom sa vzťahuje aj na právo usadiť sa a voľný pohyb služieb. Ak teda získa britský poisťovateľ príslušné povolenie od domovského orgánu dohľadu, môže pôsobiť v iných členských štátoch EÚ cezhranične, teda zakladať pobočky alebo využívať slobodu dočasného poskytovania služieb.
Postup pri prijatí dohody o vystúpení
Ak by bola prijatá dohoda o vystúpení podľa návrhu zo 14. 11. 2018, tak by platilo od 29. 3. 2019 do 31. 12. 2020 prechodné obdobie, ktoré môže byť predĺžené iba na základe konsenzu a len jedenkrát. V tomto prechodnom období by Spojené kráľovstvo nebolo síce zastúpené v inštitúciách EÚ a nebolo by zapojené do tvorby politiky EÚ, avšak v ostatných otázkach by malo naďalej práva a povinnosti členského štátu EÚ.
V poisťovníctve by v prechodnom období naďalej platila najmä smernice Solventnosť II a na ňu naviazané nariadenia a iné právne akty EÚ. To znamená, že britské národné právo by muselo do konca prechodného obdobia rešpektovať európske právo a tiež činnosť EIOPA by sa naďalej týkala aj Spojeného kráľovstva. Tým pádom by britskí poisťovatelia mohli byť po celej prechodné obdobie napríklad v Nemecku činní na základe slobody usadiť sa a slobody dočasného poskytovania služieb. Mohli by teda realizovať predlžovanie poistných zmlúv, uzatvárať nové poistné zmluvy, vykonávať správu poistenia a likvidáciu poistných udalostí.
Dohoda o vystúpení, respektíve jej návrh, obsahuje takzvaná záchytné ustanovenia, ktoré by nadobudli platnosť, ak by sa obe strany – Spojené kráľovstvo a EÚ – do konca prechodného obdobia nedohodli na novej regulácii vzájomných hospodárskych vzťahov. Tieto ustanovenia sú však obmedzené na pohyb tovaru a neobsahujú žiadne uľahčenie ohľadom cezhraničného poskytovania služieb. Britskí poisťovatelia by boli teda po skončení prechodného obdobia pokladaní za poisťovateľa z tretej krajiny. Potrebovali by preto podľa Čl. 162 ods. 1 smernice Solventnosť II získať v každom členskom štáte EÚ, v ktorom by chceli pôsobiť, povolenie na prevádzkovanie poisťovacej činnosti ako pobočka z tretej krajiny.
Postup pri neprijatie dohody o vystúpení
Ak dojednaná dohoda o vystúpení stroskotá, bude pre poisťovníctvo platiť právna situácia, ako v prípade skončenia prechodného obdobia predpokladaného dohodou. Doteraz zverejnené dokumenty EÚ neobsahujú ustanovenia o nejakej špecifickej ochrane poistného kmeňa pre britských poisťovateľov, ani pre aktívny poistný kmeň pri dlhodobých záväzkoch, vyplývajúcich z už zaniknutých poistných zmlúv (ide napríklad o tzv. dlhé riziká – poistenie zodpovednosti).
Britskí poisťovatelia by boli pokladaní po 29. 3. 2019 za poisťovateľa z tretej krajiny a v každom členskom štáte EÚ, v ktorom by chceli podnikať, aby museli požiadať o osobitné povolenie. Samozrejme, že v prípade prechodného obdobia by mali viac času na realizáciu potrebných opatrení, aby v budúcnosti vyhoveli právnym a dohľadovým požiadavkám v danom členskom štáte EÚ.
Britskí poisťovatelia by boli pokladaní po 29. 3. 2019 za poisťovateľov z tretích krajín a v každom členskom štáte EÚ, v ktorom by chceli podnikať, aby museli požiadať o osobitné povolenie. Samozrejme, že v prípade prechodného obdobia by mali viac času na realizáciu potrebných opatrení, aby v budúcnosti vyhoveli právnym a dohľadovým požiadavkám v danom členskom štáte EÚ.
Pre oblasť zabezpečenia by mohla Európska komisia jednostranne uznať podľa Čl. 172 smernicu Solventnosť II rovnocennosť režimu solventnosti Spojeného kráľovstva so solventnostným režimom EÚ, a tým oslobodiť britských zaisťovateľov od povinnosti získať povolenie v príslušnom členskom štáte EÚ.
Prirodzene, pre oblasť primárneho poistenia (prvopoistenie) by pre takýto krok bola podľa Čl. 171 smernice Solventnosť II potrebná dohoda medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom. Na nejaké krátkodobé riešenia v tomto smere by sa vraj britskí poisťovatelia nemali podľa zverejneného rozboru spoliehať. Po prvé nie je totiž žiadny nárok na to, aby EÚ uznala rovnocennosť solventnostných, respektíve dohľadových, systémov. Po druhé si EÚ bude chcieť asi ponechať otázku rovnocennosti až na rokovanie so Spojeným kráľovstvom o budúcej podobe vzájomných hospodárskych vzťahov.
Možnosti adaptácie na nové regulatórne podmienky
Pre britských poisťovateľov, ktorí prevádzkujú poisťovacie činnosti napríklad v Nemecku, existujú rôzne možnosti, ako sa adaptovať na nové zmenené regulačné rámcové podmienky. Existujúce pobočky môžu požiadať v súlade s nemeckým zákonom o dohľade nad poisťovníctvom o povolenie činnosti ako pobočka z tretej krajiny. Takýto prístup, teda založenie pobočky, je možné uplatniť aj v prípade, ak je činnosť prevádzkovaná na základe slobody dočasného poskytovania služieb. To by znamenalo prevod doterajších aktivít na novú pobočku z tretej krajiny. V tomto prípade je ale nutné počítať s tým, že povoľovací proces trvá nejakú dobu a tá môže byť v „pobrexitovej" fáze značne závislá od kapacity príslušného orgánu dohľadu.
Alternatívne by mohol britský poisťovateľ previesť svoj poistný kmeň, pokiaľ ide o riziká umiestnené napríklad v Nemecku, a to vrátane tzv. dlhých rizík z ukončených poistných zmlúv, na iného poisťovateľa so sídlom v EÚ. Tento iný poisťovateľ môže byť aj dcérskou alebo sesterskou spoločnosťou britského poisťovateľa prevádzajúceho poistný kmeň, ale to nie je nevyhnutné. Často sa k tomu volí spôsob prevodu poistného kmeňa podľa britského práva, ktorého účinky sa podľa Čl. 39 smernice Solventnosť II uznávajú v iných členských štátoch EÚ.
Možné sú aj cezhraničné fúzie kapitálových spoločností podľa Čl. 118 smernice 2017/1132 / EÚ o určitých aspektoch práva európskych spoločností, v dôsledku ktorých britský poisťovateľ úplne splynie s iným poisťovateľom so sídlom v EÚ. Za určitých predpokladov je tiež mysliteľné prevádzať poistné zmluvy na základe individuálne dohodnutého zmluvného prevodu so súhlasom príslušného poistníka (poistené osoby) na nového poisťovateľa so sídlom v EÚ.
Každý z vyššie uvedených spôsobov prevodu má špecifické prednosti a nevýhody. Napríklad pri použití britského práva si môže britský poisťovateľ ponechať čiastkové poistný kmeň, ktorý sa týka rizík v Spojenom kráľovstve a v tretích krajinách, a prevod obmedziť na poistné zmluvy s rizikami nachádzajúcimi sa v EÚ27. Pri fúzii môže byť prevedený iba celý poistný kmeň, čo vyžaduje buď predchádzajúce vyčistenie kmeňa o riziká nachádzajúce sa v Spojenom kráľovstve, alebo v tretích krajinách, alebo založenie pobočiek v týchto krajinách preberajúcim poisťovateľom so sídlom v EÚ.
Prevod môže byť vykonaný aj jednotlivo, ale vzhľadom k nutnosti mať súhlas poistníka je to možné len v málo prípadoch. Pri rozhodovaní britských poisťovateľov bude nakoniec veľmi dôležitý časový faktor. Optimálne by bolo, aby sa prevod poistného kmeňa alebo cezhraničné fúzie dohodli pred 29. 3. 2019, alebo pred ukončením prechodného obdobia v prípade prijatia dohody o vystúpení.
Tento prehľad má naznačiť, že európske právo poskytuje mantinely a šanca pre poisťovateľov, ako riešiť režim Brexitu s dohodou či bez dohody. Dáva určitú nádej, že súčasná neistota by nemusela byť tak veľká, ak by poisťovateľ konal preventívne a proaktívne.
Komentáre
Pridať komentár