Penzia z globálneho pohľadu: Rodová nerovnosť je strašiak

V nej sú prezentované aktivity tejto federácie v celom rade významných oblastí, ako je úloha poisťovníctva pri zmierňovaní a adaptácii na klimatickú zmenu či pri podpore prechodu na udržateľnosť.

 

Nie je v nej zabudnutá ani otázka poisťovania kybernetických rizík, regulácie či cezhraničný biznis atď. Správa zahŕňa tradične aj názory externých odborníkov. Jedným z nich je Stéphanie Payet, analytička pre oblasť penzií v OECD.

 

Stéphanie Payet sa vo svojom príspevku zamerala predovšetkým na rozdielne penzie mužov a žien. Tento rozdiel, ktorý označuje ako rodovú dôchodkovú medzeru, je v krajinách OECD naďalej významný, pretože v priemere predstavuje 26 %. Vychádza podľa nej z rodových rozdielov počas celého životného cyklu. 

 

K tomuto rozdielu prispievajú aj súkromné ​​systémy sporenia na dôchodok. Analýzy OECD potvrdili, že ženy sa menej než muži zapájajú do plánov sporenia na starobu.  Keď sa ich zúčastnia, tak uhrádzajú menšie príspevky ako muži. To znamená, že ženy získavajú z penzijných plánov menej, resp. menšie dávky. Medzera v penzijných aktívach sa objavuje už vo vekovej skupine 25-34 rokov a ďalej sa potom rozširuje. Navyše vzhľadom na to, že ženy sa v priemere dožívajú vyššieho veku, tak v mnohých príspevkovo definovaných plánoch sa budú musieť spoliehať na svoje aktíva po dlhšiu dobu.

 

Uzatváranie rodovej dôchodkovej medzery je veľkou výzvou vzhľadom na to, že príjem zo súkromných dôchodkových systémov je úzko spojený so zamestnaním a príjmovými modelmi. Rozdiely na pracovnom trhu medzi mužmi a ženami sú skutočne hlavným faktorom vytvárajúcim spomínanú medzeru. Ženy sú jednoducho menej zapojené do pracovného procesu a menej žien má dôchodkové dohody, týkajúce sa zamestnaneckého dôchodkového plánu. 

 

Ženy tiež majú tendenciu mať kratšiu kariéru, pretože si berú prestávky na starostlivosť o deti alebo príbuzných. Tým prispievajú do dôchodkového plánu menej rokov a tým pádom nazhromaždia menej finančných prostriedkov. Navyše ženy sú nadmerne zastúpené v skupine zamestnancov na čiastočný pracovný úväzok. Zamestnanie touto formou robí pracovníka nespôsobilým na zapojenie  sa do plánu úspor na starobe, ale zároveň to znamená nižšiu mzdu a nižší nárok na dôchodkové dávky.

 

Payet dokladá, že priemerná rodová dôchodková medzera pre zamestnancov na plný úväzok sa teraz v OECD pohybuje okolo 13 %. Pri danej sadzbe príspevku do dôchodkového plánu odvodzovanej od pracovného príjmu to značí, že ženy platia menšie sumy. 

 

Okrem aspektov daných pracovným trhom ovplyvňujú rodovú dôchodkovú medzeru aj iné faktory – behaviorálne, kultúrne a spoločenské – ktoré je účelné si uvedomiť. Ženy častejšie prejavujú vyššiu úroveň averzie k riziku ako muži, čo sa dá vyložiť ako preferencie investícií s nižším rizikom, a teda v priemere s nižším výnosom z úspor na starobe. Ženy majú v priemere nižšiu úroveň finančných znalostí ako muži, takže je pre nich v zásade ťažšie robiť informované rozhodnutia týkajúce sa úspor na starobu.

 

Podľa Payet nemožno nespomenúť, že dopady rozvodu alebo smrti manžela/manželky na úspory na dôchodok môžu byť horšie pre ženy ako pre mužov vzhľadom na to, že finančné rozhodnutie v rámci manželskej dvojice vykonáva prioritne osoba s hlavným príjmom, čo býva najčastejšie muž. Rodové stereotypy a rodové očakávania môžu tiež čiastočne vysvetliť, prečo ženy sú stále primárnym opatrovateľom o rodinu, čo ovplyvňuje ich pracovnú a zárobkovú históriu. 

 

Nakoniec Payet upozorňuje, že komunikačné kampane nevedú k zapojeniu žien do plánovania na starobu, pretože neberú do úvahy tú skutočnosť, že ženy reagujú odlišne na kontext aj na skladbu informácií. Zo všetkých uvedených dôvodov podľa Payet jasne vyplýva, že musí zasiahnuť politika.

 

Politici musia konať, aby sa znížili veľkosť rodovej dôchodkovej medzery, pokiaľ ide o súkromné ​​systémy sporenia na starobu. Môžu vylepšiť konštrukciu dojednaní a tým zaistiť, že nebudú zhoršované nerovnosťami plynúcimi z pracovného trhu. Payet konkrétne navrhuje: