Eskalácia obchodnej vojny odkrýva ďalšie riziká

Dovozné clá vo výške 25 %, ktoré začiatkom júla uvalili USA na čínsky tovar v hodnote 34 miliárd USA, a od 20. júla aj na ďalší tovar vo výške zvyšných 16 miliárd USD (podľa rozhodnutia z mája malo byť clo uvalené postupne na tovar v celkovej výške 50 mld. USD), by Čína mohla prostredníctvom obchodných kanálov zvládnuť.

Riziká sa však kopia, upozorňuje na to najnovšia analýza nadnárodnej spoločnosti Coface. Spoločnosť je globálnym lídrom v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika. Coface predpokladá rast HDP Číny v tomto roku 6,5 %, pričom mieru rizika pre krajinu, teda schopnosť firiem splácať pohľadávky svojim obchodným partnerom, hodnotí známkou B, čo je vcelku vysoké riziko.

Tarifný pingpong

USA uvalili clá na tovar z Číny, ktorý využíva štátnu podporu v rámci štátneho programu podpory čínskeho tovaru Made in China 2025. Čína ako odvetu na americké clá zaviedla obdobné opatrenia na dovoz amerického tovaru vo výške 34 miliárd USD, ktorého objem sa má po vzore USA tiež zvýšiť na celkových 50 miliárd USD. USA však v obchodnej vojne chcú pokračovať. Zoznam by sa mal rozšíriť na čínsky tovar v hodnote 200 miliárd USD pri sadzbe 10%. Opatrenie by malo nadobudnúť účinnosť po 30. auguste tohto roku.

„USA už dali najavo obavy v súvislosti s nekalými obchodnými praktikami v Číne. Medzi najčastejšie uvádzané dôvody, ktoré si zasluhujú opatrenia podľa článku 301, patrí štátna podpora čínskych firiem v rámci programu Made in China 2025, ako aj nespravodlivé požiadavky na poskytnutie práv duševného vlastníctva (alebo technológií) partnerom v spoločných podnikoch (joint-venture),“ podotýka ekonóm Coface Carlos Casanova.

USA dokonca začali prehodnocovať aj čínske investície. Znepokojenie rastie aj pokiaľ ide o schopnosť čínskych spoločností konkurovať americkým záujmom na tretích trhoch. „Z tohto dôvodu tak USA tlačia na priaznivejšie obchodné podmienky zo strany Číny a obchod používajú aj ako nástroj vyjednávania, hoci to môže mať negatívny dopad aj pre USA. Zavedenie ciel na dovoz čínskeho dovozu vo výške 200 miliárd USD totiž bude mať negatívny vplyv na hospodárstvo USA, pretože väčšina z tovarov sú medziprodukty, ktoré sú rozhodujúcimi elementmi pre amerických výrobcov," upozorňuje ekonóm Coface.

Eskalácia rizík a možná čínska odveta

Hoci akési „prímerie“ v obchodnej vojne je možné, vzhľadom na politiku amerického prezidenta Donalda Trumpa málo pravdepodobné. „Bez ohľadu na to, či by obe strany vedeli dosiahnuť dohodu, eskalácia obchodného napätia je zlá správa pre svetové trhy. Dá sa totiž očakávať, že Trump zavedie dodatočné sadzby aj na dovoz čínskeho dovozu v spomínanom objeme 200 miliárd USD. Čína však už nebude vedieť recipročne odpovedať, pretože z USA toľko tovaru neimportuje. Za rok 2017 to bol len objem za 155 miliárd USD. To znamená, že sa Čína bude musieť uchýliť k netarifným opatreniam vrátane možných opatrení na jednotlivé americké spoločnosti s veľkým zastúpením v Číne,“ upozorňuje ekonóm Coface.

Čína pritom nateraz vie zvládnuť dopad ciel na ekonomiku. Podľa prepočtov CEPII (Bénassy-Quéré, 2018) vedie zvýšenie ciel o 1% v priemere k poklesu vývozu o 1,4 %. Sadzba 25 % na tovar vo výške 50 miliárd USD tak bude mať podľa prepočtov dopad na Čínu 0,2 % HDP. Ďalších 10 % vo výške 200 miliárd USD by malo dopad okolo 0,5 % HDP.

„Čínska ekonomika však už nie je tak orientovaná na vývoz, ako kedysi. Napríklad za rok 2017 predstavoval 20 % HDP, kým v roku 2006 to bolo až takmer 40%,“ podotýka Carlos Casanova. Hoci to nie je zanedbateľné, Čína to dokáže zvládnuť. „Sekundárne vplyvy by mohli byť významnejšie, ak by ťažkosti v obchode mali negatívny vplyv na investície. Investície do fixných aktív sa v prvých šiestich mesiacoch spomalili na 6 %,“ dodáva ekonóm Coface.

Niektoré odvetvia pritom dopad obchodnej vojny pocítia viac ako iné. „Podmienky likvidity v sektoroch sa v posledných mesiacoch vyostrili, najmä v prípade malých a stredných podnikov, ktoré mali zvyčajne prístup k financovaniu len s vyššími sadzbami. Exportne orientované sektory, kde je veľa malých a stredných firiem a podiel amerického exportu na obrate je až 30%, sú najviac ohrozené,“ podotýka ekonóm. Platí to najmä pre odvetvia, či subsektory, kde je vysoký pákový efekt: výrobcovia elektrickej energie, automobilové komponenty, výrobcovia strojov a stavebných zariadení.

Negatívny dopad pritom môžu pocítiť aj iné ázijské krajiny, a to cez obchodné a dodávateľské reťazce. „Čína ako najväčší regionálny hráč je najväčším obchodným partnerom mnohých krajín v regióne. Pokles aktivity v Číne sa tak odrazí na poklese čínskeho dovozu z týchto krajín. V Ázii sa však nachádza celý rad významných globálnych reťazcov s vysokou hodnotou, čo sa odrazí aj tam,“ upozorňuje ekonóm Coface.

Ekonomiky s najvyšším pomerom vývozu do Číny podľa percenta HDP sú Malajzia (17 %), Taiwan (14 %) a Južná Kórea (11 %). „Tieto ekonomiky tak zrejme budú bojovať s oslabeným čínskym dopytom. Na druhej strane, Čína znížila sadzby na sériu poľnohospodársko-potravinárskych dovozov z Indie, Južnej Kórey, Bangladéša, Laosu a Srí Lanky. Agropotravinárske spoločnosti v týchto krajinách, najmä producenti a spracovatelia sóje, tak môžu profitovať z lepšieho prístupu na čínsky trh,“ dodáva.