Po dekáde viacerých reforiem aj vysokého rastu sa zdá, že sa turecká ekonomika snaží zachovať rovnaký vývoj. Tento rok však Coface očakáva rast ekonomiky Turecka len na úrovni 3,5 %, čo je stále dobrý rast, no menej, než boli pôvodné predpoklady na úrovni 5 %. Je to tiež menej, než u obdobne rýchlo sa rozvíjajúcich krajín.
Práve zotavenie americkej ekonomiky a kroky FED-u posunuli globálnu ekonomiku do novej éry – rýchlo sa rozvíjajúce krajiny čelia novým výzvam, najmä kvôli menej dostupnej likvidite a štrukturálnej zraniteľnosti. Tureckú ekonomiku, a teda aj novú vládu, čaká náročné obdobie. „Vysoká volatilnosť tureckej líry, krehké zotavovanie sa hlavného obchodného partnera Turecka – Európy, ale aj geopolitické riziká na hlavných exportných trhoch považujeme za hlavné výzvy pre tureckú ekonomiku,“ konštatuje Coface v najnovšej analýze tureckej ekonomiky a rizikovosti platobnej neschopnosti jednotlivých sektorov.
Spotreba, hlavná sila rastu, sa pribrzďuje
Turecká ekonomika spomalila už vlani na 2,9 %, čo bolo menej, než 3,3-percentný predpoklad vlády. Domáca spotreba sa na tomto raste podieľala 0,9 percentuálnymi bodmi (pp), teda rovnako menej, ako v roku 2013, keď tento podiel predstavoval 3,4 pp.
„Hlavným dôvodom spomalenia bol makroprudenciálny dohľad nad bankovým systémom v roku 2014, s cieľom obmedziť domáci dopyt a znížiť deficit bežného účtu. Tieto nástroje obmedzili počet splátok pri pôžičkách na niektoré tovary a zaviedli tiež vyššie akontácie na úvery na kúpu automobilov. Tempo rastu spotrebiteľských úverov sa spomalilo vlani na 13,7 % z 28 % v roku 2013,“ konštatuje Coface.
Turci si obvykle financujú svoje potreby cez spotrebiteľské úvery alebo na kreditné karty. No kým v období 1993-2014 rástli reálny mzdy v súkromnom sektore o 0,9 %, vo verejnom dokonca za dané obdobie klesli o 14,2 %. Domácnosti tak začali využívať pôžičky hlavne na financovanie základných potrieb. Výsledkom je nárast dlhu domácností za ostatných desať rokov zo 7,5 % na 55 % v roku 2013.
„Od začiatku roku 2015 tiež pokračuje pokles líry voči doláru aj euru, čo opäť oslabilo chuť domácností míňať. V marci 2015 klesol Index spotrebiteľskej dôvery na 64,4, čo je najnižšiu úroveň od roku 2010,“ vysvetľuje Coface. Obdobne maloobchodné tržby medziročne vzrástli len 3,4 %.
Domácnosti obmedzili míňanie najmä za nepotravinový tovar. „Ďalším negatívnym javom je opätovný rast nezamestnanosti na 11 %. Oslabovanie líry podporilo aj infláciu,“ konštatuje Coface. Spoločnosť predpovedá, že by inflácia mohla tento rok spomaliť na 7,5 % z 9,7 % vlani, hlavne kvôli nižším cenám ropy.
Prepad súkromných investícií
Miera tureckých investícií je 20 % HDP, čo je oveľa nižšie ako v prípade iných rozvíjajúcich sa krajín, napríklad Indie (35 % HDP), Číny (50 %) a Ruska (25 %). Tento štrukturálny problém pramení z nedostatku úspor, ktoré spôsobujú závislosť tureckých investícií od zahraničných fondov.
Klesajú aj priame zahraničné investície. Kým ešte pred krízou dosahovali 62 miliárd USD, za posledné dva roky to bolo len 37,8 miliardy USD. Dôvodom je aj spomaľovanie privatizácie. Len za vlaňajšok klesli príjmy z nej medziročne o polovicu na 3,3 miliardy USD. Investorov odrádza aj politická nestabilita, daňový systém a nedostatočné stimuly či nízka ochrana duševných práv.
Znehodnocovanie líry tiež zvyšuje výrobné náklady, najmä v prípade dovozu predražených surovín. Po troch voľbách v Turecku v roku 2014 aj 2015 tak veľa firiem rozhodnutie o nových investíciách pozdržalo.
Pozor na textilný sektor
Textilný a odevný priemysel je medzi sektormi najviac zasiahnutých vývojom globálnej ekonomiky aj rastom regionálneho napätia. Coface najnovšie zvýšil riziko platobnej neschopnosti firiem z textilného sektora zo stredného až na vysoké. „Dôvodom je hlavne reštriktívny dopad posilnenia eura na príjmy textilných firiem z exportu, zvýšenie výrobných nákladov, krehké ozdravovanie eurozóny a straty príjmov z trhov v Rusku a na Ukrajine,“ vysvetľuje Coface. Pre odevný priemysel nateraz platí stredné riziko. „Zatiaľ stabilný je farmaceutický sektor, kde aj napriek prísnym reguláciám a nízkym maržiam platí nízke riziko,“ dodáva spoločnosť.
Vládny balíček 11 opatrení
Turecko je niekde na polceste, pokiaľ ide o sofistikáciu exportu. Produkty s vysokým podielom výskumu a vývoja predstavujú v jeho prípade len 3 % celkového exportu výrobných tovarov. Produkty s vysokou pridanou hodnotou sa však predávajú na celosvetovom trhu drahšie. Aj to je dôvod stagnácie tureckého exportu, ktorý vlani dosiahol 157,6 miliardy USD.
Vláda v apríli tohto roku prijala balíček 11 opatrení, ktorý uprednostňuje investície do high tech, zamestnanosti a výroby. Nové opatrenia zahŕňajú rozšírenie podpory zo strany štátu pre malé a stredné podniky v spracovateľskom priemysle, 50-percentné zvýšenie daňových úľav pre spoločnosti, ktoré investujú alebo uľahčia prístup k financovaniu pre malé a stredné firmy.
Balíček tiež kategorizuje úľavy pri investíciách do high tech. Opatrenia za 2,75 mld. USD prijala vláda na podporu rastu ekonomiky, kde si ku koncu roku vytýčila cieľ rastu 4 %.
Turecko je dnes 45. zo 144 krajín podľa rebríčka globálnej konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra. V subkategórii inovácie mu patrí až 56. miesto a v efektívnosti trhu práce dokonca 131. miesto. Krajina však chce byť do roku 2023 jednou z desiatich najväčších ekonomík sveta, s rastom exportu na 500 miliárd USD a príjmom na obyvateľa na úrovni 25 tisíc USD.
„Dnes celkový export predstavuje okolo 160 miliárd USD ročne a príjem na obyvateľa je 10 400 USD. Pre vládu je to preto veľká výzva, aby cieľ dosiahla do deviatich rokov. Vyžaduje si to spolu ročný rast okolo 13,7 %,“ upozorňuje Coface.
Komentáre
Pridať komentár