Blackout: Veľké a pravdepodobné riziko budúcnosti

Experti varujú, že takýto plošný výpadok je v nasledujúcich piatich rokoch pravdepodobný. Podľa nich musia podniky prijať ochranné opatrenia a pripraviť sa na takýto variant. Poistiteľné sú však iba následné škody.

 

V polovici septembra prednášal na tému blackoutu a jeho dôsledkov, ale aj potrebné prípravy a role poistenia, zástupca spoločnosti Greco International AG Johannes Vogl na „Dni rizík“ organizovanom práve touto maklérskou firmou. Johannes Vogl pracuje ako generálny riaditeľ divízie Greco Risk Engineering GmbH špecializovanej na rizikové poradenstvo v priemysle.

 

Dňa 8. januára 2021 zažil európsky systém dodávok prúdu závažný incident, keď súbeh viacerých udalostí a okolností viedol vo svojom dôsledku k preťaženiu zásobovania v južnej Európe, a naopak nedostatku energie na zvyšku kontinentu. Vďaka aktivácii automatických ochranných mechanizmov a manuálnych opatrení došlo po necelej hodine k normalizácii prevádzky. Blackoutu sa podarilo zabrániť. Johannes Vogl upozornil, že takýchto „príhod“ sa deje priebežne veľa.

 

Blackoutom sa rozumie náhly, plošný a dlhšie trvajúci výpadok prúdu, infraštruktúr a zásobovania, ktorý by zasiahol veľkej časti Európy. Pri ňom nie je možnosť pomôcť zvonku. Príčinami tak rozsiahleho zlyhania môže byť najmä nestabilita siete, ale aj kybernetický útok, teroristické napadnutie, prírodná katastrofa alebo zlyhanie ľudského činiteľa.

 

Pri blackoute trvá výpadok prúdu hodiny a je totálny. Aj viac dní po výpadku elektrickej energie nie je možné využívať telekomunikačné služby. Nájazd a obnova infraštruktúry pre zásobovanie energiou môže trvať dlhšiu dobu v priebehu týždňov až mesiacov. Okrem telekomunikačných sietí by neboli k dispozícii na neurčitú dobu ani zásobovanie vodou, pohonnými hmotami, dopravné systémy, kúrenie, klimatizácia a počítačové systémy. Podniky by tak utrpeli veľmi podstatnú a citeľnú ekonomickú stratu v dôsledku prerušenia prevádzky.

 

Napríklad podľa rakúskej armády je blackout označovaný ako ohrozenie celkového systému, pričom jeho vznik je „pravdepodobný“. Išlo by o extrémnu udalosť s vplyvom na verejný poriadok a bezpečnosť. Mohol by viesť k asistenčnému zásahu armády, pretože civilné organizácie už by neboli schopné situáciu zvládnuť.

 

Podľa Vogla je problémom systém zložený z veľkého počtu menších elektrární, ktoré sa neľahko riadia v porovnaní s niekoľkými veľkými. To robí blackout pravdepodobnejším. Experti preto počítajú napríklad v Rakúsku s tým, že do 5 rokov k takémuto incidentu môže dôjsť. 

 

Vzhľadom na to, že v prípade blackoutu ide o riziko, ktoré pôsobí na firmy zvonku, je možné prijať len ochranné opatrenia a byť na takéto riziká pripravený. Rozhodujúce pritom je poznať vlastný rozsah rizík.

 

K tomu je potrebné identifikovať kritické procesy a zdroje, definovať zabezpečovacie postupy pre firemné zariadenia, ďalej zaistiť externú a internú komunikáciu, a to aj vtedy, ak bude všetko prebiehať offline. Dôležité je aj zapojenie zamestnancov a ich vyškolenie. V neposlednom rade musí byť k dispozícii koncept obnovy prevádzky.

 

Ako riziko z vyššej moci nie je blackout v zásade poistiteľné riziko. Možné je však krytie následných škôd výpadku v rámci flexa poistenia (požiar, výbuch, pád lietadla, úder blesku), zdôraznil Johannes Vogl. Odporúča preskúmanie doterajších poistných zmlúv a prípadne dojednať s poisťovňou osobitné ustanovenia v tomto smere; tu ale veľmi záleží na kvalite ošetrenia rizík v konkrétnej spoločnosti.