Chystáte sa na dovolenku do Turecka a čakali ste, ako sa po voľbách zmení tamojšia klíma? Jednoznačné víťazstvo súčasného prezidenta Tayyipa Erdogana v predčasných voľbách mu prináša nielen predĺženie mandátu na ďalšie funkčné obdobie, ale aj možnosť posilniť svoje právomoci. Podľa novej ústavy by sa okrem toho mohol znovu uchádzať o post na obdobie 2023 až 2028.
„Napriek rastúcemu riziku tvrdého pristátia ekonomiky sa stratégia Erdogana vytvoriť koalíciu jeho Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) s nacionalistickou Stranou národného hnutia (MHP) ukázala ako úspešná: bez podpory MHP by AKP stratila väčšinu v parlamentu,“ podotýka Seltem Iyigun, ekonóm nadnárodnej spoločnosti Coface, globálneho lídra v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika. Ako jeho víťazstvo ovplyvní politickú aj ekonomickú klímu v krajine?
Riziká
Očakáva sa, že po voľbách politická neistota v Turecku poklesne. Už reakcie trhov bezprostredne po ohlásení výsledkov volieb boli dosť pozitívne: turecká líra sa v pondelok voči doláru posilnila na 4,55, v porovnaní s takmer 4,70 uplynulý piatok večer. Hlavná burza cenných papierov v Istanbule (BIST 100) uzavierala tiež s viac ako 3 % rastom v porovnaní s minulotýždňovým piatkom, kým výnos na 10-ročných referenčných dlhopisoch klesol zo 16,29 % na 16,07 %. Dvojročný výnos klesol z 19,18 na 18,84 %. „Hocako, ekonomické riziká však naďalej pretrvávajú,“ upozorňuje ekonóm.
V prvom rade, pozornosť trhu sa teraz zameria na mená budúcich členov kabinetu. „Trhy by pozitívne reagovali na pár mien, ktoré sú reformám naklonení, keďže by to bol dôležitý signál o budúcom smerovaní menovej a fiškálnej politiky,“ podotýka Iygun. Tlak na menovú politiku však podľa ekonóma Coface môže byť aj naďalej dôvodom znepokojenia trhov, keďže prezident Erdogan je známy svojou podporou nízkych úrokových sadzieb. „Ak by menová politika pociťovala politické tlaky, líra môže pokračovať v znehodnocovaní a inflácia, ktorá je už teraz na úrovni 12 %, by mohla ďalej rásť,“ vysvetľuje.
Tým by sa znížila kúpna sila mnohých sociálnych skupín, ako zamestnanci, dôchodcovia a štátni zamestnanci, keďže inflácia bude mať vplyv na zvýšenie platov a dôchodkov. „Kvôli nedávnemu silnému znehodnoteniu líry Coface očakáva, že inflácia v roku 2018 dosiahne v krajine 13,5 %, čo je ďaleko nad cieľovou úrovňou 5 %, ktorú stanovila tamojšia centrálna banka,“ podotýka Iyigun.
Pozor na zadlženie
Tretím rizikom je podľa neho zahraničný dlh Turecka. Krátkodobý zahraničný dlh sa k aprílu 2018 vyšplhal na 183,3 mld. USD. Pripočítaním deficitu bežného účtu, ktorý sa odhaduje na 55 až 60 mld. USD, dosiahne zahraničný dlh Turecka v priebehu roka celkovo okolo 230 miliárd USD.
Akékoľvek ďalšie oslabenie líry by zvýšilo vonkajšie zadlženie a oslabilo bilanciu súkromného sektora. Na fiškálnej strane 12-mesačný rozpočtový deficit presahuje 1,5% HDP a očakáva sa, že dosiahne ku konca roka 2018 úroveň 1,9 %. Napriek tomu, že je to stále pod hranicou 3 % Maastrichtských kritérií, výhľad sa môže rýchlo zhoršiť. Dôvodom môže byť snaha o fiškálne zmierňovanie s cieľom podporiť rast.
„Treba poznamenať, že v marci 2019 sa budú konať miestne voľby v Turecku. Ak vláda naďalej bude sledovať svoje rozsiahle fiškálne stimulačné opatrenia, môže to krajinu oslabiť na finančných trhoch. Tým by sa zvýšili úrokové sadzby na trhu, čo by ohrozilo aj súkromné investície,“ upozorňuje ekonóm Coface.
Komentáre
Pridať komentár