Približne pätina necháva bolesť voľne odznieť, cvičenie volí 15 % ľudí, zmenu stravy len 6 %. Tieto dáta vyplývajú z reprezentatívneho prieskumu, ktorý si nechala vypracovať slovenská spoločnosť Kompava.
Bolesť je varovný signál tela, ktorý upozorňuje, že niečo nie je v poriadku. „Prvým krokom pri bolesti by tak nemalo byť jej okamžité potlačenie, ale snaha pochopiť, prečo vznikla. Liek síce pomôže dočasne - utlmí signál, ale príčina zostáva. Je to ako keď prelepíme blikajúcu kontrolku v aute. Chvíľu je pokoj, ale problém sa môže prehĺbiť,“ vysvetľuje Martin Minárech, odborník na výživu a fyzioterapeut spoločnosti Kompava.
Lieky preferujú ženy, bolesť nechať voľne odísť zas muži
Prieskum ukázal, že Slováci najčastejšie bojujú s bolesťou užitím liekov (52,2 %). Takúto rýchlu úľavu preferuje viac žien (58,7 %) ako mužov (45,2 %), pričom zväčša ide o ľudí nad 40 rokov (55%), žijúcich vo väčších mestách. Týka sa to prioritne obyvateľov Košického, Nitrianskeho a Bratislavského kraja. Najnižšiu konzumáciu liekov priznávajú obyvatelia Trenčína a okolia.
Mohlo by vás zaujímať: Aj malý dron môže spôsobiť veľké škody: Rekreačné drony kryje poistenie domácnosti
Ak ide o akútnu bolesť po úraze alebo pri zápale, podľa odborníka má krátkodobé užitie liekov svoje miesto. Dlhodobejšie bolesti si vyžadujú komplexný prístup.
„Napríklad fyzioterapia a pohyb riešia príčinu v pohybovom aparáte, zlepšujú cirkuláciu a regeneráciu tkanív. Pomôžu aj masáže, cielené cvičenie, úprava držania tela či doplnenie chýbajúcich živín, ako magnézium, kolagén, omega-3 mastné kyseliny alebo protizápalové látky,“ vymenúva Minárech a spresňuje, že je dobrým signálom, že až 18 % respondentov v prieskume priznalo, že na úľavu volia často práve masáže, fyzioterapiu a doplnky výživy.
Každý piaty zároveň priznáva, že bolesť necháva odznieť bez zásahu. Prieskum ukázal, že túto cestu si volia skôr muži (23,1 %) než ženy (15,9 %), väčšinou ide o dospelých nad 40 rokov žijúcich v menších mestách.
Tento spôsob môže byť za určitých okolností podľa Martina Minárecha v poriadku. „Ak ide o krátkodobé preťaženie svalov po cvičení, turistike alebo menšiu bolesť, ktorú vieme presne zaradiť. Vtedy telo len potrebuje čas na regeneráciu.“ Problém však podľa jeho slov nastáva, keď bolesť trvá dlhšie, zhoršuje sa alebo opakuje.
„Ak budeme bolesť ignorovať, telo si „zapamätá“ bolestivý vzorec a nervový systém sa stane precitlivený. Postupne sa z akútnej bolesti môže stať chronická, ktorá už pretrváva, aj keď pôvodný problém pominul,“ približuje Minárech.
Najčastejšie nás trápia bolesti chrbta, kĺbov a hlavy
Podľa prieskumu viac ako polovicu Slovákov (51,6 %) najčastejšie trápia bolesti chrbta a kĺbov. Častejšie tento problém pociťujú ženy (54,3 %) než muži (48,8 %) a s pribúdajúcim vekom počet ľudí s týmito ťažkosťami narastá.
Mohlo by vás zaujímať: Pokusy o podvody v UNIQA SK vzrástli o 40 %, uchránená hodnota stúpla o 83 % na 1,43 mil. eur.
Kým vo vekovej kategórii 18 až 29-ročných bolesti chrbta či kĺbov spomína tretina (33,1 %) respondentov, medzi 40 – 49-ročnými je to už vyše polovica (54 %) a vo veku nad 60 rokov s nimi bojujú takmer dve tretiny (59 %) opýtaných.
Druhou najčastejšou zdravotnou ťažkosťou sú bolesti hlavy alebo migrény. Tie trápia viac ako štvrtinu Slovákov (27,1 %). Opäť - častejšie sa na ne sťažujú ženy (31,2 %) než muži (22,7 %), no tentokrát postihuje skôr mladšie ročníky. Kým vo vekovej kategórii 18 až 29-ročných je to až 44,8 % ľudí, vo veku 40 až 49 rokov má tento problém približne tretina (29 %) opýtaných a u 60 a viac ročných je to len 13,8 %.
Pomôcť môže aj cvičenie či doplnenie živín
Pri bolesti platí, že prevencia je v mnohých prípadoch jednoduchšia a lacnejšia, ako liečba.
„Najdôležitejšie je rozumieť svojmu telu a starať sa oň priebežne, nie až keď sa ozve problém,“ zdôrazňuje Martin Minárech, odborník na výživu a fyzioterapeut spoločnosti Kompava. Základom je pohyb, ale s mierou a správnou technikou. Telo je totiž stvorené na pohyb.
Ak ľudia sedia celé dni za počítačom, svaly sa im skracujú, kĺby tuhnú a krvný obeh sa zhoršuje. „Naopak, pravidelná aktivita, aj obyčajná chôdza, strečing, plávanie alebo cvičenie s fyzioterapeutom, udržiavajú svaly v rovnováhe a kĺby v kondícii,“ opisuje.
Veľkú úlohu zohráva aj výživa a hydratácia. Zápal totiž v tele často vzniká v dôsledku prebytku spracovaných potravín, cukru a nedostatku omega-3 mastných kyselín, magnézia či kolagénu. „Preto odporúčam zaradiť do jedálnička protizápalové potraviny, napríklad ryby, olivový olej, zeleninu, bobuľové ovocie, kurkumín alebo zelený čaj,“ vymenúva.
Rovnako dôležitý je aj kvalitný spánok a zvládanie stresu. Chronický stres totiž zvyšuje hladinu kortizolu, ktorý brzdí regeneráciu a zhoršuje vnímanie bolesti. Preto sú aj relaxačné techniky, dýchanie či pobyt v prírode kľúčové v prevencii bolesti.
„A napokon platí, že treba počúvať svoje telo. Keď cítime napätie v šiji, pnutie v krížoch alebo únavu, je to signál na krátku pauzu, nie na ďalší tréning alebo dlhé sedenie. Telo nám vždy dáva jemné varovania a ak ich začneme vnímať včas, bolesti sa často vieme úplne vyhnúť,“ dodáva Martin Minárech z Kompavy.
Prieskum spoločnosti Kompava sa uskutočnil na reprezentatívnej vzorke 1000 Slovákov a vykonala ho renomovaná agentúra MNForce.
Komentáre
Pridať komentár