Vysokú popularitu vysokoškolského vzdelania potvrdzujú aj dáta Eurostatu. Skeptickí sme však ku kvalite domácich škôl, preto výrazne častejšie než Česi chceme študovať v zahraničí.
Vyše tretina mladých Slovákov disponuje vzdelaním z vysokej školy, pričom ich plány prezrádzajú, že tento podiel by mohol ešte rásť. Podľa dát Eurostatu sa mohlo terciárnym vzdelaním na úrovni 5 až 8 (od vzdelávacích programov kratších ako bakalárske až po doktorandské) v roku 2024 pochváliť 38,3 % mladých Slovákov vo veku od 25 do 29 rokov. Pre porovnanie, priemer krajín EÚ dosahuje 43,4 %, v susednom Česku to bolo 31,6 %.
Mohlo by vás zaujímať: Aplikácia AutoMobil od INSIA je vynikajúco hodnotená. Je k dispozícii na stiahnutie zadarmo
O popularite vysokoškolského vzdelania svedčí aj prieskum pre online investičnú platformu Portu. Zber dát bol realizovaný prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos, na Slovensku sa ho zúčastnilo 315 a v Česku 525 mladých ľudí vo veku od 16 do 29 rokov.
„V tejto vekovej kategórii iba 21 % respondentov štúdium na VŠ neplánuje, ďalších 3,5 % odpovedať nevedelo. Ostatní buď vysokú školu ukončili, práve ju navštevujú, alebo to majú ešte v pláne. V Česku sú čísla podobné, hlavný rozdiel badáme v popularite zahraničných vysokých škôl,“ hovorí Marek Malina, analytik Portu.
Zahraničie láka
Zahraničnú vysokú školu totiž ukončilo, navštevuje, alebo ešte len plánuje 15 % respondentov na Slovensku, v ČR je to 5,6 %. Popularita zahraničných vysokých škôl je vyššia medzi mladšími ročníkmi, pričom 15,8 % opýtaných zo Slovenska vo veku 20 až 23 rokov deklaruje, že zahraničnú VŠ práve navštevuje, v ČR je to iba 5 %.
„Prieskum tak potvrdzuje, že v tradičnom študentskom veku je v zahraničí pomaly trojnásobne viac Slovákov ako u našich západných susedov. Oveľa viac preto čelíme dlhodobo kritizovanému odlevu mozgov. Ak berieme do úvahy fakt, že zahraničné VŠ zvažuje aj 16,7 % respondentov vo veku 16 až 19 rokov a ďalších 3,3 % už na ne stihlo nastúpiť, vyhliadky do budúcnosti nie sú ružové. Podpisuje sa pod to nielen výborná dostupnosť českých vysokých škôl pre študentov zo Slovenska, ale aj ich nie vždy pozitívna mienka o kvalite domáceho vysokého školstva,“ upozorňuje Marek Malina.
Tento fakt potvrdzujú aj výsledky prieskumu. Kým na Slovensku považuje domáce vysoké školy za menej kvalitné než tie zahraničné 67,9 % respondentov, v Česku je to iba 33,1 % opýtaných. Zlou správou je, že pesimizmus rastie s dosiahnutým vzdelaním. Kým respondenti s výučným listom považujú zahraničné VŠ za lepšie než domáce v 52,9 % prípadov, u tých s vysokoškolským vzdelaním je to až 72 %.
„Keďže ide o vzorku mladých ľudí, môžeme predpokladať, že nízku mienku o slovenských vysokých školách majú v značnej miere tí, ktorí s nimi majú určitú skúsenosť. Ak chceme odliv mozgov obmedziť, je potrebné na kvalite slovenského školstva neustále pracovať. Inak sa nezbavíme nálepky montážnej dielne Európy, ktorá navyše postupne trpí nedostatkom pracovnej sily a prílevom manuálnych pracovníkov zo zahraničia,“ hovorí analytička Wood & Company a odborná garantka Indexu investičnej gramotnosti Eva Sadovská.
Pozor na výdavky
Ďalším faktorom, na ktorý je potrebné pamätať, sú náklady spojené s vysokoškolským štúdiom. V prípade domácej školy sa najčastejšie pohybujú v intervale 300 až 600 eur mesačne. Závisí predovšetkým od toho, kde študent býva, či sa stravuje v jedálni alebo v reštaurácii, aké má náklady na dopravu a pod.
„Výsledkom je, že verejná vysoká škola vyjde v dnešných cenách na minimálne 13 500 eur pri päťročnom štúdiu, už po zohľadnení voľných mesiacov počas prázdnin. Výdavky na štúdium v zahraničí, najmä to platené, sú výrazne vyššie a môžu sa pohybovať v desaťtisícoch eur ročne. Mnohé univerzity síce školné nepýtajú, no zároveň upozorňujú, že náklady na život môžu vyjsť aj na vyše tisíc eur mesačne. Mladý človek sa tak iba veľmi ťažko zaobíde bez pomoci rodičov, a to aj vtedy, keď študuje doma,“ upozorňuje Marek Malina.
Preto je vhodné, aby rodičia na študijné ambície svojich potomkov mysleli v predstihu. Ak im chcú pomôcť s financovaním školy, oveľa jednoduchšie im našetria, ak začnú peniaze odkladať pokiaľ možno už pri narodení dieťaťa.
Mohlo by vás zaujímať: 5 rád, na čo dávať pozor pri poistení fotovoltiky
Napríklad, pri priemernom zhodnotení finančných trhov na úrovni 8,5 % stačí na našetrenie 15 000 eur odkladať 29,50 eura mesačne po dobu 18 rokov. Pri desaťročnom investovaní je to už 79,60 eura mesačne, pri päťročnom dokonca 201,30 eura každý mesiac.
„S klesajúcim investičným horizontom potrebná suma výrazne stúpa. Dôvodom je efekt zloženého úročenia, vďaka ktorému zarábajú nielen vklady, ale aj predchádzajúce výnosy. S predlžujúcim sa časom vplyv efektu radikálne stúpa. Žiaľ, podľa Indexu investičnej gramotnosti je zložené úročenie pre veľkú časť Slovákov neznámym pojmom a rozumie mu iba 29 % populácie,“ vysvetľuje Eva Sadovská.
Ako rozumieme vybraným aspektom investovania
Investovanie, ako najvhodnejší nástroj na dlhodobé zhodnocovanie peňazí, by pritom malo byť dlhodobé a pravidelné. Netreba podľahnúť pokušeniu pri prepade trhov peniaze vyberať, alebo naopak, zbytočne riskovať.
„Index investičnej gramotnosti potvrdzuje, že Slováci si v investovaní často veria aj v prípadoch, keď mu v skutočnosti nerozumejú. Tým rastie priestor pre chyby. Preto ľuďom, ktorí nie sú v investovaní doma a chcú odkladať peniaze svojim deťom, odporúčame, aby im založili detský účet.
Prostredníctvom neho investujú do globálnych akciových indexov a dlhopisov, nevsádzajú tak všetko na jednu kartu a eliminujú riziko zlých finančných rozhodnutí. Po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa sa peniaze stanú jeho majetkom. Následne si ich môže vybrať, alebo pokračovať v odkladaní na účte pre mladých, na ktorý sa ten detský automaticky skonvertuje.
Medzitým je vhodné deti viesť k finančnej zodpovednosti, aby našetrené peniaze minuli rozumne, napríklad na spomínané vzdelanie, prípadne na osamostatnenie sa od rodičov,“ dodáva Marek Malina.
Komentáre
Pridať komentár